Prečo deti málo čítajú

Ľudia nemajú ani tušenia, koľko času a námahy sa musí vynaložiť, aby sa človek naučil čítať, napísal či povedal J. W. Goethe. A nakoniec túto schopnosť niektorí ani nevyužívajú, dal by sa možno dopovedať citát tohto klasika svetovej literatúry.
Počet zobrazení: 1297

Ľudia nemajú ani tušenia, koľko času a námahy sa musí vynaložiť, aby sa človek naučil čítať, napísal či povedal J. W. Goethe. A nakoniec túto schopnosť niektorí ani nevyužívajú, dal by sa možno dopovedať citát tohto klasika svetovej literatúry. Lenže vám sa ľahko hovorí, pán Goethe, vo vašej dobe nebola televízia, video, počítače ani internet. A práve tieto médiá sú dnes veľkou konkurenciou kníh a čítania. Častým povzdychom niektorých rodičov je, že deti nechcú čítať. A spomínajú na to, koľko kníh prečítali v detstve oni. Tí robia z návštevy knižnice rodinnú udalosť a ich deti čítajú! Iní prídu pre deti požičať hocijakú knihu, hlavne nech je tenká. Deti z nej totiž potrebujú do školy referát, a mamička či otecko, ktorí ho urobia, potrebujú prečítať knihu rýchlo... Ďalší chodia s deťmi do knižnice ako stráž a okrikujú ich, aby si vzali len jednu knihu. Tí všetci si možno neuvedomujú, že deti si návyky na prežívanie voľného času vytvárajú už v ranom detstve napodobňovaním dospelých vzorov. Takže ak my rodičia vo voľnom čase sledujeme prevažne televíziu či video, deti si na to zvyknú tiež. Je to oveľa jednoduchšie ako čítať, pretože pri čítaní treba viac rozmýšľať. Lenže my bývame večer často takí unavení... A začína sa vytvárať bludný kruh. Čím viac deti sledujú televíziu, tým menej čítajú a zhoršuje sa aj ich schopnosť rozumieť prečítanému textu. Ako sa však deti budú učiť, ak sa nenaučia dobre čítať? Veď aj látku v učebnici si musia najprv prečítať. To platí aj pre matematiku, cudzie jazyky... Jednoducho pre všetko. Schopnosť študovať, hľadať informácie v knihách, novinách, na internete, teda priamo súvisí so schopnosťou čítať. Je však naozaj pravda, že deti málo čítajú? Asi áno, ak hovoríme o čítaní románov či poézie. Ale spomeňme si napríklad na Harryho Pottera – koľko detí sa vďaka nemu k čítaniu vrátilo. Čítanie detí sa neobmedzuje len na príbehy, hoci tie sú pre harmonický rozvoj osobnosti mladého človeka dôležité. Rozvíjajú ich fantáziu, berú si z nich pozitívne príklady pre svoj život, ich čítaním sa zlepšuje vyjadrovacia schopnosť detí, zväčšuje sa ich slovná zásoba. Deti by mali čítať najmä preto, aby sa rozumovo a citovo obohacovali, aby viac vedeli, aby boli múdrejšie. Podľa prieskumu najčastejšie využívaných zdrojov informácií medzi staršími deťmi, ktorý robila istá okresná knižnica, sú medzi informačnými zdrojmi aj dnes na prvom mieste knihy, na druhom televízia, na treťom denná tlač a časopisy, na štvrtom rozhlas a až na piatom osobný počítač. Zdá sa, že naše deti predsa len nie sú úplne „stratenou generáciou“. Ešte sú medzi nimi aj čítajúci jedinci. A že ich nie je viac? Milí dospelí, pomôžme im. Technický vývoj sa nedá zastaviť. Televízia, video, svet reklám i internetu tu už ostane. Ale čo keby sme si namiesto zapnutia televízie prisadli k našim deťom s knihou v ruke? Alebo keby mohli namiesto povinného čítania viesť s učiteľmi dialóg o svojej obľúbenej knihe? A keby im knihovník v knižnici mohol vždy ponúknuť dobrú novú knihu? Ale je fakt, že hoci niektorí čítajú radi, času je málo. A musia stihnúť aj školu, krúžky, kamarátov. Tak prepáčte pán Goethe, dovidenia nabudúce. Autorka je vedúca detského oddelenia knižnice v Hlohovci

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984