Reklama
Reklama

Bratislava: pravicová arogancia moci na pokračovanie

Bratislavské mestské zastupiteľstvo po niekoľkoročnej tortúre schválilo nový územný plán mesta. Ide o záväzný dokument, ktorý určuje, čo a kde bude v najbližších rokoch v hlavnom meste stáť.
Počet zobrazení: 944
26-2707-10_bratislavavystavbaCB-m.jpg

Bratislavské mestské zastupiteľstvo po niekoľkoročnej tortúre schválilo nový územný plán mesta. Ide o záväzný dokument, ktorý určuje, čo a kde bude v najbližších rokoch v hlavnom meste stáť. Ako bude vyzerať mestský dopravný systém, kde bude zeleň, kde rekreačné a oddychové plochy a kde budú developerské spoločnosti naďalej rozčuľovať občanov realizovaním svojich megalomanských plánov. Dokument bol však schválený takým zvláštnym spôsobom, že možno vážne pochybovať, či sa pri hlasovaní cítili poslanci ako zástupcovia občanov. Vlani už Slovo o tejto problematike písalo – návrh územného plánu (ÚP) totiž vznikol už pred troma rokmi. Keďže ide o kľúčový dokument o rozvoji mesta, zákon vyžaduje pomerne pomalú schvaľovaciu procedúru, ktorá má zabezpečiť, aby sa k nemu mohol vyjadriť naozaj každý. Viaceré občianske iniciatívy i stále združenia v Bratislave to využívali. Teraz sa ukázalo, že márne. Občanov k slovu nepustili Najzaujímavejším momentom na celom ÚP je to, že ho teraz poslanci schválili prakticky bezo zmien. Zaujímavé je to preto, lebo mnohí z poslancov mali na ten istý dokument vlani diametrálne odlišný názor. Raz ho musel primátor Andrej Ďurkovský stiahnuť pre výhrady väčšiny poslancov sám, na jeseň – tesne pred komunálnymi voľbami – ho poslanci jednoducho neschválili. K zmenám v zložení zastupiteľstva síce v decembri došlo, ale neboli natoľko výrazné. Predovšetkým sa nezmenila jeho politická mapa: väčšinu kontrolujú tie isté strany, ktoré ju mali pod kontrolou aj predošlé štyri roky. Preto je záhadou, prečo im zrazu nezmenený dokument vyhovuje, keď ho pred rokom a aj pred pol rokom odmietali. Magistrát pritom v návrhu ÚP žiadne zásadné zmeny neurobil – napriek zásadným výhradám odborníkov a občianskych aktivistov. Tí mali materiál zjavne veľmi dobre naštudovaný a poslancov „zásobovali“ podrobnými analýzami jeho dopadov i návrhmi na zmeny, ktoré boli podopreté fundovanými argumentmi. Pripomeňme, že vlani práve tento postup primäl poslancov návrh ÚP odmietnuť. Dnes to vyzerá tak, že jediný argument, ktorý vtedy brali do úvahy, boli blížiace sa komunálne voľby. Po nich už na svojich voličov zabudli. Dokonca natoľko, že v záverečnom „boji“ už občianski aktivisti nedostali ani minimálny priestor, aby zdôraznili najvýznamnejšie riziká navrhovaného ÚP. Poslanci im neumožnili ani krátko vystúpiť počas rokovania, čím popierajú hlavný význam komunálneho parlamentu – blízkosť poslancov k občanom a občanov k poslancom a ich rozhodovaniu. „Na každé naše zasadanie prichádzajú občianske návštevy a ešte sa nám nestalo, že by sme im nedali slovo. Ani si to neviem predstaviť, veď s tými ľuďmi žijeme, stretávame sa s nimi na ulici, na pošte, v obchode,“ krúti hlavou Braňo Ondruš, ktorý je nezávislým poslancom v neďalekej Stupave. Akoby si bratislavská vládna pravica kompenzovala stratu moci na centrálnej úrovni. Schválili plán a hneď aj jeho novelizáciu Podľa občianskych aktivistov schválený ÚP nezohľadňuje prirodzený záujem ľudí žiť v zdravom životnom prostredí. „Naše kľúčové pripomienky sa týkali najmä prehnaného zahusťovania mesta zástavbou rôzneho druhu a likvidácie zelene, ako aj celkového nekoncepčného prístupu k urbanizácii, doprave a rozvojovým zámerom mesta,“ vysvetľuje predsedníčka Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave Katarína Šimončičová. „Hoci naše názory a aktivity boli po celý čas verejne známe a značne medializované, s výnimkou jediného poslanca sa na nás nikto neobrátil s cieľom podrobnejšie prediskutovať návrh územného plánu – vždy šlo len o našu jednostrannú iniciatívu,“ hovorí a dopĺňa, že išlo o Jána Budaja. V tom istom duchu sa nieslo aj samotné rokovanie mestského zastupiteľstva. Od začiatku bolo jasné, že všetko je „zariadené“ tak, aby návrh prešiel bezo zmien. Iba traja poslanci – okrem J. Budaja aj Milan Ftáčnik a Ivan Boháč – navrhli nejaké doplnky, no ani jeden ich kolegovia neschválili. Takmer 10 občanov prišlo na zasadanie, poslanci im však odmietli dať čo i len spravidla vyhradené tri minúty. Vystúpenie dokonca neumožnili ani dvom poslankyniam miestnych zastupiteľstiev, teda tiež voleným zástupcom občanov, čím ukázali svoj pohŕdavý vzťah k mestským častiam Bratislavy. „Všetko to vyznelo ako krásne divadelné predstavenie podľa vopred pripraveného a starostlivo dohodnutého scenára: poslanecká väčšina sa nedala ničím vyrušiť,“ konštatuje projektová manažérka Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Ľubica Trubíniová. Pritom je evidentné, že aj samotní poslanci si uvedomujú neúnosnosť tohto územného plánu vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju Bratislavy. S najväčšou pravdepodobnosťou to už niekomu sľúbili, alebo takéto dohody uzavreli ich miestne stranícke centrály, takže za ÚP museli hlasovať za každú cenu. Dokonca aj za takú, že sa nielen vykašľú na vlastných voličov, ale navyše sa aj zosmiešnia. Bratislavskí pravicoví poslanci (SDKÚ-DS a KDH) prekonali už aj toľko kritizovaných poslancov NR SR, ktorí v minulom období niekedy aj opakovane novelizovali už novelizovaný zákon. Schválili územný plán s tým, že magistrátu uložili už teraz začať pracovať na jeho novelizácii! Developerom to stačí Logicky však vzniká otázka, prečo postu povali tak nezmyselne. Uznesenie počíta s novelizáciou na základe pripomienok mestských častí, ktoré by ich mali predložiť približne do konca roka. Vo viacerých z nich sa zmenili vedenia samospráv, pričom rozvoj územia (zachovanie zelene, dopravný systém či výstavba, najmä výšková) boli hlavnou témou rozhodovania sa voličov. Prečo teda mestské zastupiteľstvo nemohlo počkať ešte pár mesiacov, požiadavky mestských častí najskôr zosumarizovať a až potom hlasovať o ÚP? A prečo pracovníci magistrátu, za ktorých je v konečnom dôsledku zodpovedný primátor Andrej Ďurkovský (KDH), protizákonne presviedčali poslancov, že ÚP musia schváliť buď bezo zmien, alebo vôbec, meniť ho už na zasadaní zastupiteľstva nemôžu (čo je úplný nezmysel)? „Verejnosť budú právom zaujímať otázky, prečo sa pri súčasnej, často neúnosnej výstavbe v Bratislave muselo na predloženie nezmeneného (!) dokumentu čakať osem mesiacov a čo konkrétne sa za tých osem mesiacov zmenilo, keď predtým neprijateľný dokument je zrazu bezproblémovo schválený,“ pýta sa aj predseda Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR Mikuláš Huba. Odpovede na tieto nepríjemné otázky sú zrejmé. Jediné, čo sa v čase medzi predposledným a posledným hlasovaním o ÚP udialo, nie sú zmeny v jeho obsahu, ale komunálne voľby 2. decembra 2006. A developerom „sa oplatí“ mať územný plán vyhovujúci ich zámerom aj 10 – 20 mesiacov, lebo to je dostatočne dlhý čas, aby si vybavili stavebné povolenia a na dnes zelených plochách začali realizovať svoje šialené plány. Ak sa totiž raz niekde začne výstavba, už ju nezastaví žiadna dodatočná zmena ÚP. Na ťahu sú mestské časti „Prijatím návrhu M. Ftáčnika sa naozaj vytvoril priestor, aby sa po čase stali viaceré pripomienky mestských častí irelevantnými,“ upozorňuje Ľ. Trubíniová. „Podľa doterajších skúseností je jasné, že s prípravou novelizácie územného plánu sa začne až na budúci rok, takže jej prijatie možno očakávať najskôr v roku 2009.“ Ak by mestské časti mali úprimný záujem zachrániť niektoré zelené plochy, ktoré by sa mali podľa terajšieho ÚP zastavať, majú na to minimálne možnosti, ale čosi by predsa urobiť mohli. Jednou cestou je v územných rozhodnutiach a stavebných povoleniach určiť čo najväčší pomer zelene voči zastavanej ploche na stavebnom pozemku. Ak to stavebník bude akceptovať, veľká časť zelene sa zachová, ak nie, stavbe možno úplne zabrániť. Druhou možnosťou je vyhlásiť dočasnú stavebnú uzáveru na územia, ktorých účel budú chcieť oproti najnovšiemu územnému plánu zmeniť opäť na zelené plochy. Takže by sa na nich zatiaľ aj tak stavať nemohlo. Navyše, ešte teoreticky stále existuje možnosť, aby občianski aktivisti napadli prijatie ÚP na prokuratúre. Už to raz úspešne urobili, keď prokurátor upozornil, že magistrát protizákonne bráni verejnosti zúčastniť sa na pripomienkovaní návrhu plánu. V jeho prístupe sa však nič zásadné nezmenilo ani v novom volebnom období, preto by prokurátor mohol výkon nového ÚP zastaviť a mestu nariadiť jeho opätovné prerokovanie v súlade so zákonom. Bratislavská vládna pravica však opäť jasne dokázala, koho záujmy reprezentuje. A opäť zložili na výbornú skúšku z arogancie moci. Autor je stály spolupracovník Slova Výšková zástavba je nedostatočne regulovaná Súborné stanovisko, ktoré schválili poslanci ako záväzný pokyn pre spracovanie návrhu územného plánu (ÚP) v bode 2.4. Hospodársko-sociálne funkčné systémy uvádza: v rámci systému bývania preferovať formy málopodlažnej bytovej zástavby, zástavby rodinných domov. V rôznych obmenách to vo všeobecnosti spomínal aj návrh ÚP. V návrhu riešenia na str. 89 sú údaje o počtoch bytov, ktoré však potvrdzujú pokračujúcu preferenciu viacpodlažnej výstavby. Jej podiel na celkovom predpokladanom prírastku bytov na území celej Bratislavy má dosiahnuť cca 58 %. Keďže väčšina bytov vo viacpodlažnej zástavbe má vzniknúť ako súčasť polyfunkčnej zástavby, vytvorí sa tým tlak na budovanie vysokých stavieb na mnohých miestach. ÚP charakterizuje výškové stavby ako „stavby, ktoré prevyšujú hladinu prevažujúcej okolitej zástavby o jednu tretinu“. To však dovoľuje postupným zvyšovaním susediacich budov napr. o jedno podlažie vytvoriť podmienky pre výškové stavby bez toho, aby úrady posudzovali ich výšku voči okolitej zástavbe. ÚP pritom výšku budov konkrétne reguluje len v historickom meste (pamiatkovej rezervácii) na výšku 3 - 5 nadzemných podlaží a v tzv. kompaktom meste len v priestore pamiatkovej zóny Centrálna mestská oblasť s areálom STU, na druhej strane zas po nábrežie a Ul. M. Čulena – na výšku 6 – 7 nadzemných podlaží, t. j. max. 21 m. V tzv. obalovom priestore územia a v ostatných ťažiskových priestoroch mesta územný plán nestanovuje žiadnu konkrétnu výškovú reguláciu. Uvádza tu len určité zásady umiestňovania výškových budov v týchto územiach, pričom odkazuje na potrebu ich osobitného preverovania a analýz . Navyše, samotný územný plán – ktorý by mal zrozumiteľne a jednoznačne určovať regulatívy výstavby tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti a možnosti jeho odlišného vykladania pri rozhodovaní o výstavbe – vo svojej záväznej textovej časti kladie „osobitnú požiadavku“ na dopracovanie (!) maximálneho výškového limitu a obmedzení v celom zatiaľ nezaregulovanom území – akoby to nebolo možné vyriešiť hneď v ÚP. Občianski aktivisti považujú za podstatné, aby výšková regulácia určovala výšku stavieb na základe koncepčného urbanistického prístupu, a nie naopak, aby výškové stavby živelne predurčovali obraz mesta len podľa chuti investorov a veľkosti ich mešca. Výškové budovy totiž do svojho okolia vťahujú množstvo ľudí a áut. Často tak trvalo zaťažujú dané územie nad jeho prirodzené ekologické a zdravotné limity (exhaláty, hluk, prašnosť a pod.). Keďže zo strany primátora, magistrátu a ani samotných poslancov nebol záujem riešiť reguláciu výšky budov v samotnom ÚP, bratislavskí občianski aktivisti navrhli iné, rovnako praktické riešenie: prijať všeobecné záväzné nariadenie (VZN) mesta, ktoré by stanovilo pravidlá výškovej regulácie a zapracovať ho do ÚP ako súčasť jeho záväznej textovej časti. Stanoviť prísne regulatívy maximálneho počtu podlaží pre jednotlivé urbanistické celky (budovy, komplexy budov). Podklad pre regulatívy zverejniť na verejnú diskusiu pred jeho prerokovaním v komisiách a pléne MsZ, aby verejnosť mohla reálne naplniť svoje právo podieľať sa na výkone samosprávy. Tento návrh bol navyše aj v súlade so stanoviskom Krajského stavebného úradu (KSÚ) v Bratislave. Ten vo svojich pripomienkach k návrhu ÚP požadoval doplniť stanovené regulatívy a kritériá pre reguláciu výškových dominánt navrhnutých v grafickom riešení (vo výkrese č. 7) a začleniť ich do záväznej časti ÚP v zmysle § 12 ods. 6 písm. a vyhl. 55/2001 Z. z.. Ani len tento návrh však napokon magistrát ani pravicová väčšina poslancov neakceptovali...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama