Reklama
Reklama

Afganistan sa začína podobať na Irak

Afganistan zažil jedny z najkrvavejších dní od zvrhnutia Talibanu v roku 2001. Samovražedný útočník zabil v Kábule najmenej 24 ľudí a ďalší civilisti zomreli po leteckom útoku spojencov na juhu krajiny.
Počet zobrazení: 594

Afganistan zažil jedny z najkrvavejších dní od zvrhnutia Talibanu v roku 2001. Samovražedný útočník zabil v Kábule najmenej 24 ľudí a ďalší civilisti zomreli po leteckom útoku spojencov na juhu krajiny. Začína sa Afganistan podobať na katastrofu v Iraku? Spojeneckí velitelia v Afganistane stále častejšie upozorňujú, že sa krajina začína podobať na Irak. Hoci je Afganistan zatiaľ ušetrený od sektárskeho násilia, ktoré trhá na kusy Irak, charakter bojov v oboch krajinách je čoraz viac podobný. Taliban, o ktorom už opäť nemožno hovoriť v minulom čase, sa poučil z irackých skúseností, a priame zrážky s intervenčnými jednotkami a vládnymi vojskami nahradil metódami „asymetrického boja“ – samovražednými bombovými útokmi či streľbou ostreľovačov. Okrem toho, že je takáto taktika omnoho efektívnejšia, má ešte jeden účinok – zvyšuje počet civilných obetí konfliktu. Zatiaľ čo iracká intervencia je stále viac považovaná za „stratený prípad“ a členovia rozpadajúcej sa „koalície ochotných“ prakticky iba hľadajú spôsob, ako z nej vycúvať a zachovať si tvár, Afganistan je stále chápaný ako niečo iné. Po prvé, intervencia bola priamou odpoveďou na útoky z 11. septembra 2001, ktoré sa zas stali definujúcim momentom pre americký (ale aj európsky) náhľad na svet. Neúspech spojencov v Afganistane by tak mal obrovský symbolický dopad – možno ešte väčší, ako neúspech v Iraku. Pretože kým v prípade Iraku neexistovala ani zďaleka všeobecná zhoda na potrebnosti intervencie a jej legitimitu, či „etický základ“, opakovane spochybňovala podstatná (a stále väčšia) časť západnej verejnej mienky i politických elít, Afganistan bol (a je) chápaný ako „vznešená vec“ – útok naň je interpretovaný ako legitímna reakcia na teroristické útoky v USA, či ako zvrhnutie Talibanu – pomoc krajine na ceste k demokratickému politickému systému, rešpektujúcemu ľudské práva, aj ako stabilizácia krajiny i ako účinný spôsob zničenia teroristických základní a hniezda globálneho obchodu s drogami. V skutočnosti je však Afganistan tragickým dôkazom impotencie západnej politiky. Koalícia vedená USA dokázala zvrhnúť nehumánny režim Talibanu, nahradila ho však iba skorumpovanou vládou neschopnou kontrolovať ani len hlavné mesto Ká-bul a vládnucou len s podporou medzinárodných jednotiek a podplatených regionálnych barónov (podplatených opäť len peniazmi zo zahraničia). Medzinárodné spoločenstvo dokázalo pri útoku „zbombardovať krajinu do doby kamennej“, ako to sľubovali americkí predstavitelia. Zo sľubov rozvojovej pomoci však ostali väčšinou len prázdne slová. Väčšinu peňazí totiž odčerpala zbytočná vojna v Iraku. Práca medzinárodných a mimovládnych humanitárnych organizácií, ktoré sa snažia poskytovať aspoň základné sociálne služby – ako je zdravotná starostlivosť či vzdelávanie – je komplikovaná neprehľadnou bezpečnostnou situáciou a korupciou. V takej situácii je pochopiteľné, že viera miestneho obyvateľstva v schopnosť vlády a medzinárodných síl priniesť pokoj – ani nehovoriac o demokracii – je stále menšia. Afganský konflikt je, pokiaľ ide o pozornosť médií a verejnosti, v tieni Iraku. Onedlho však môžu západné krajiny zistiť, že bojujú vo dvoch vojnách, v ktorých nedokážu zvíťaziť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama