Reklama
Reklama

Najmenšie zlo

Sága „euroústavy“ sa v sobotu nadránom definitívne uzavrela. EÚ namiesto nej pravdepodobne prijme dokument, ktorý síce otvára cestu inštitucionálnym zmenám, no z integračného hľadiska je omnoho menej ambiciózny.
Počet zobrazení: 523

Sága „euroústavy“ sa v sobotu nadránom definitívne uzavrela. EÚ namiesto nej pravdepodobne prijme dokument, ktorý síce otvára cestu inštitucionálnym zmenám, no z integračného hľadiska je omnoho menej ambiciózny. V sobotu nadránom, po nekonečnom vyjednávaní o údajných „národných záujmoch“, sa európski lídri predsa len dohodli na dokumente, ktorý ukazuje cestu k inštitucionálnej reforme EÚ. Problémom však nie je len spôsob, akým sa ku kompromisu došlo – dlhé, komplikované rokovania, v ktorých bola často otázka „národného záujmu“ prioritnejšia, než „európska spolupráca“. Z negociačného mandátu pre Medzivládnu konferenciu vyplýva, že Únia ešte viac ustupuje od zmien, ktoré potrebuje, ak má naplniť ciele, čo si sama kladie. A ktorých naplnenie od nej občania očakávajú. Riziká na ceste Na výsledok minulotýždňového summitu lídrov EÚ môžeme pozerať viacerými spôsobmi. Euroskeptici, ktorí odmietajú ideu EÚ ako takej, prípadne žiadajú omnoho slabšiu spoluprácu obmedzenú na úroveň jednotného trhu, ju budú kritizovať ako pokus „pretlačiť“ euroústavu poza chrbát občanov, ktorí ju odmietli v referendách. Pre proeurópskych idealistov je bezpochyby ďalšou stratenou príležitosťou priblížiť sa k vytvoreniu akcieschopnej, federálnej Európy. Pragmatici, ku ktorým sa v tejto otázke radí väčšina európskych politikov, pravdepodobne pociťujú úľavu. Po dvoch rokoch „reflexie“, čo bol v podstate len krajší spôsob ako popísať neschopnosť Únie nájsť spoločný názor na to, ako majú vyzerať inštitucionálne reformy, ktorých urgentnosť si takmer každý uvedomuje, sa dospelo k výsledku. V zmysle zásady, že ak sa nedarí dohodnúť na najväčšom spoločnom dobre, zhodneme sa aspoň na najmenšom spoločnom zle... Samozrejme, júnový summit v Bruseli všetky komplikácie neodstránil. Je síce vysoko pravdepodobné, že Medzivládna konferencia dohodne finálny text zmluvy, to však, rovnako ako pri euroústave, nezaručuje jej ratifikáciu. Viaceré krajiny pripravujú referendá. Isté je v Írsku a Dánsku – Británia je stále otvorený prípad, kde bude mnoho závisieť od vývoja vnútropolitickej situácie. Výsledky takýchto referend sú viac ako neisté. Obyvatelia môžu odmietnuť novú zmluvu pre nesúhlas s celkovým smerovaním EÚ, z protestu proti politike vlády, či v dôsledku mnohých iných dôvodov, ktoré priamo s dokumentom nesúvisia. A schopnosť vlád „odkomunikovať“ potrebu inštitucionálnej reformy bude závisieť okrem iného od ich momentálnej popularity i ekonomickej situácie. Žiadna Európa výsledkov Predstavme si však, že v roku 2009 bude mať Únia novú Reformovanú zmluvu. Ani pri tomto optimistickom scenári sa všetky problémy nekončia. Vytvorenie postu stáleho predsedu Rady, zefektívnenie štruktúry Európskej komisie, jednoduchší spôsob určovania kvalifikovanej väčšiny v Rade (hoci ten bude platný až od roku 2014) a jednotný predstaviteľ Únie pre zahraničnú politiku (hoci aj bez mena „minister zahraničných vecí“) môžu zefektívniť rozhodovací proces tým, že jasnejšie zadefinujú zodpovednosť a obmedzia duplicitu (ktorá existuje napríklad v oblasti zahraničnej politiky EÚ). Systém rozhodovania v EÚ však ostane naďalej zameraný v značnej miere na vyvažovanie takzvaných národných záujmov, a nie na prijímanie efektívnych rozhodnutí. Ak bola euroústava iba malým krôčikom k jednotnejšej Únii, pripravovaná Reformovaná zmluva ho ešte viac skrátila. To má niekoľko dôsledkov. Rovnako ako doteraz, aj v budúcnosti bude európska integrácia ťahaná skôr potrebou reagovať na vonkajší ekonomický a politický vývoj, nie jasnou víziou jednotnej Európy. Únia však často nebude schopná reagovať dostatočne pružne, dohodnúť sa na spoločnej pozícii, a tak sa nestane tou „Európou výsledkov“, ktorú sľuboval Barroso. Už krátko po ratifikácii Reformovanej zmluvy tak môže byť zrejmé, že EÚ potrebuje novú reformu inštitúcií a politík. A keďže nie je dôvod predpokladať, že v budúcnosti sa bude hľadať konsenzus o zmenách ľahšie, než dnes, do hry opäť vstúpi scenár viacrýchlostnej Európy, na ktorého realizáciu bude existovať právny základ, a koniec koncov aj precedensy (eurozóna, Schengenský priestor...). Nenaplnené očakávania Rovnako nemožno očakávať, že sa EÚ riadenou Reformovanou zmluvou podarí podstatnejšie „priblížiť k občanom“. Jednou z výhrad časti odporcov euroústavy bola jej údajná „neoliberálnosť“ – príliš veľký dôraz na slobodný trh a ničím neobmedzenú súťaž, málo garancií zachovania základných sociálnych práv. Férovejšie by však bolo povedať, že sa táto výhrada vzťahuje na Úniu ako takú, nie na konkrétny dokument. Jej politické aktivity sú odrazom aktuálnej rovnováhy politických síl a prevládajúceho „ideologického konsenzu“ politickej elity, a to isté potom prirodzene platí aj pre dokumenty, ako je Reformovaná zmluva. Fakt, že sa prezidentovi Sarkozymu podarilo na summite lídrov v podstate bez problémov presvedčiť, aby bola spomedzi cieľov Únie vymazaná „neobmedzená súťaž“ naznačuje, že popularita liberálnych ekonomických politík slabne. Lenže treba dať pozor na to, čo ju má nahradiť. Z debaty o budúcnosti európskej priemyselnej a sociálnej politiky sa ukazuje, že sa spoločný konsenzus prikláňa k akejsi kombinácii aktívnej politiky trhu práce a oslabenia sociálnych práv (nazývanej „flexikurita“) s protekcionistickou priemyselnou politikou. Túto formu otvorene presadzuje francúzsky prezident Sakrozy, a skryte (napríklad podporou „domácich firiem“) aj niektoré ďalšie krajiny. A takáto politika nenecháva veľa miesta vytvoreniu „sociálnej a jednotnej Európy“. Zmluva, ktorá vzíde z Medzivládnej konferencie na konci roku 2007, je pravdepodobne nutná, ak sa nemá európsky projekt ocitnúť vo vážnej politickej kríze. Opäť je to však len provizórne riešenie, ktoré nevytvorí efektívne fungujúcu Úniu ani Úniu schopnú naplniť ambície jej občanov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama