Dôchodky: paberkovanie namiesto riešenia

Deficit dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne ťaží vládu viac ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dôvodom je jednak hrozba, že nebude z čoho vyplácať ani minimálne akceptovateľné dôchodky, z ktorých sa dá prežiť...
Počet zobrazení: 1740
3007_03_CB-m.jpg

Deficit dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne ťaží vládu viac ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dôvodom je jednak hrozba, že nebude z čoho vyplácať ani minimálne akceptovateľné dôchodky, z ktorých sa dá prežiť, ale i obavy z potreby vykrývať deficit zo štátneho rozpočtu, čo jednak nezvládneme, jednak to pochová naše ambície na členstvo v menovej únii. Časovaná bomba, ktorú tu zanechala Dzurindova vláda je tesne pred vybuchnutím. A vyzerá to tak, že ministerka Tomanová podľahla panike. Najskôr si ešte raz stručne pripomeňme, v čom je problém. Sociálnej poisťovni chýbajú miliardy na vyplácanie dôchodkov. Ide o dôchodkové odvody ľudí, ktorí si po Kaníkovej „reforme“ začali sporiť na penziu v súkromných fondoch. Do Sociálnej poisťovne (SP) odvtedy posielajú len polovicu toho, čo predtým, ale tá nezačala vyplácať iba polovičné dôchodky. A tak jej tie peniaze chýbajú. Vinníci za deficit Dzurindova vláda na vykrytie deficitu vyčlenila peniaze z privatizácie SPP. Lenže to bol len nepatrný zlomok z toho, čo naozaj treba. Tieto peniaze vydržia maximálne do konca roka 2009. Od roku 2010 teda budeme musieť začať tento deficit (ročne približne 40 miliárd korún – zatiaľ len odhad!) platiť z vlastných vreciek, alebo pošleme starých ľudí, aby bývali v stanoch a pásli sa na lúkach. Trojzáprah Dzurinda, Mikloš a Kaník urobil „reformu“, ktorú bude musieť daňami tvrdo splácať celá jedna generácia. Štát má dve možnosti: buď bude deficit SP financovať priamo zo štátneho rozpočtu, alebo si naň zatiaľ požičia a pôžičku bude splácať (opäť zo štátneho rozpočtu) neskôr. V oboch prípadoch pôjde o miliardy, kto-rých zdrojom budú len naše dane. V „reformných“ dokumentoch predošlej vlády sa prakticky nedala nájsť jednoznačná odpoveď na otázku, ako inak by tento problém riešila Dzurindova vláda, ak by zostala pri moci. Ľudí, ktorí sa pod tlakom masívnej reklamy podporovanej a sčasti aj financovanej štátom zapojili do dôchodkového sporenia (tzv. II. pilier) nikto neupozornil, že týmto svojím rozhodnutím vytvárajú v rozpočte SP dieru, ktorú budú musieť zaplátať vlastnými peniazmi. Ak by si to uvedomovali, asi by ich toľko do II. piliera nevstúpilo. My, ktorí naďalej odvádzame celé odvody do Sociálnej poisťovne, sme sa navyše nie vlastnou vinou ocitli tiež v pozícii „platcov deficitu“, hoci sme ho nezavinili. Ak je pre ľudí naozaj tak výhodné sporiť si na dôchodok v súkromných fondoch, potom by mali láskavo zaplatiť aj všetky dlhy, ktoré „vyrobili“. Samozrejme, za predpokladu, že si to mohli uvedomiť. V tom prípade by bolo spravodlivým riešením, aby „reformný“ deficit SP uhrádzali nie všetci zo svojich daní, ale len tí, ktorí sú v II. pilieri. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) by mali napĺňať fond na pokrytie tohto deficitu tak, ako banky napĺňajú fond na ochranu vkladov, alebo jadrové elektrárne fond na ich likvidáciu. Takéto riešenie by bolo nielen spravodlivé, nielen ekonomicky udržateľné, ale predovšetkým by transparentne ukázalo, koľko nás v skutočnosti stoja tie „dobré dôchodky“, ktoré sľuboval Kaník. Je totiž pravdepodobné, že by financovanie deficitu SP preniesli na sporiteľov, takže by ľudia priamo videli, koľko musia platiť a aké dôchodky za to dostanú. Ak by to DSS museli financovať výlučne z vlastných peňazí je takmer isté, že by svoje podnikanie „zabalili“. Princípom dnešného dôchodkového systému totiž je, že na súkromné zisky dôchodkových firiem sa skladáme my všetci našimi daňami. A to aj tí, ktorí služby DSS vôbec nevyužívame. Zrušiť druhý pilier Druhým a najlepším spôsobom by bolo tzv. II. pilier dôchodkového systému okamžite zrušiť. Napriek niektorým vyhláseniam predstaviteľov Smeru je však už dnes definitívne jasné, že k tomuto kroku sa súčasná vláda neodhodlá a tak je v podstate isté, že to už neurobí nikdy nikto. Toto volebné obdobie už bude DSS stačiť na to, aby získali taký kapitál, ktorý im umožní zmanipulovať každú vládu, čo by to chcela urobiť. Zlodejský II. pilier teda bude na dôchodkovom systéme parazitovať trvalo. Ďalším krokom mohla byť zmena pomeru, v ktorom sa delia naše dôchodkové odvody medzi I. a II. pilier v prospech Sociálnej poisťovne. Treba pripomenúť, že neexistuje žiadna štúdia alebo analýza, ktorá by potvrdzovala ekonomický význam terajšieho delenia. Ľudovít Kaník sa ničím takým nezaťažoval, jednoducho „strelil“ číslo a ono mu v parlamente prešlo. Nie je preto dôvod opierať prípadnú zmenu o nejaké siahodlhé analýzy. Je jasné, že pri istom pomere by sa sporenie stalo nevýhodným, minimálne pre DSS. No a čo? Ľudia by si zvolili to, čo by pre nich bolo výhodnejšie a DSS nech sa starajú samé o seba. Zmyslom dôchodkového systému predsa nie je starať sa o zisky súkromných firiem hoci otom dnešnom to, bohužiaľ, platí. Zníženie príjmov dôchodcov Vláda však nenašla politickú odvahu prijať aspoň takéto riešenie. Sociálni demokrati by sa toho pravdepodobne nebáli, ale ich koaliční partneri by ich nepodporili. Ak vám v rozpočte chýbajú peniaze, máte dve možnosti: okrem zvýšenia príjmov, môžete znižovať výdavky. Ministerka práce a sociálnych vecí sa zdá byť dosť zúfalá, lebo namiesto zvyšovania príjmov sa rozhodla znižovať výdavky. Keďže však ide o dôchodkový systém, znižovanie výdavkov znamená jediné: znižovanie dôchodkov. Starobných dôchodcov je najviac, takže im ministerstvo ubližovať nechce. Potiaľ by to bolo v poriadku. Celkom v poriadku však nie je úsilie siahnuť na peniaze tým, ktorých je menej len preto, lebo ich je menej. Prvou skupinou sú vdovci a vdovy. Viera Tomanová im chce poriadne skrátiť príjmy. Odborné argumenty, o ktoré sa pri tom opiera, nie sú úplne celkom nezmyselné, ale ani tie nemôžu zmeniť skutočnosť: výsledkom opatrení bude zníženie príjmov vdov a vdovcov. Bez ohľadu na to, aké veľké ich majú v súčasnosti. Druhou skupinou ľudí, ktorým chce ministerka Tomanová siahnuť na dôchodky sú tzv. predčasní dôchodcovia. Ide o ľudí, ktorí svoju sociálnu situáciu vyriešili vzhľadom na vysoký vek tak, že sa predčasne stali dôchodcami. Zákon im to umožňuje, ale zároveň ich „trestá“ tým, že im na celý zvyšok život znižuje výšku penzie oproti tej, na ktorú by mali nárok, ak by v práci vydržali do riadneho dôchodkového veku. Problém je v tom, že často by v ich prípadoch slová „vydržať v práci“ mali len symbolický význam. Pre predčasný dôchodok sa zväčša rozhodujú ľudia práve preto, že sú bez práce a podpora v nezamestnanosti by bola nižšia než „predčasný“ dôchodok. Zákaz práce poškodí aj chudobnejších Keďže ani ten mnohokrát neumožňuje spokojnú starobu, zákon týmto ľuďom povoľuje poberať zníženú penziu a zároveň pracovať. Ako brigádnici za menej peňazí sa predsa len uplatnia skôr. Navyše sa tým podporuje zamestnávanie starých ľudí, o čo sa usiluje aj Európska únia. V. Tomanová to chce zakázať: predčasný dôchodca pracovať nebude môcť. Alebo pracovať bude, ale potom nemôže poberať dôchodok. Treba priznať, že dnešné znenie zákona umožňuje podvádzať: autor tohto článku osobne pozná ženu v nižšej manažérskej pozícii, ktorá odišla do predčasného dôchodku a vzápätí sa vrátila na svoje pôvodné pracovné miesto. Nie je z nej milionárka (keďže robí v zdravotníctve), ale Sociálna poisťovňa jej prispieva na „nadštandardný“ príjem. Takýmto prípadom celkom iste treba zamedziť. Zákaz práce však poškodí aj tých, ktorí si zarobia len pár tisíc mesačne, možno dokonca len pár stoviek a ich dôchodok sa pohybuje len tesne nad úrovňou životného minima. Spravodlivejšie by bolo stanoviť nejaký strop a ak ho príjmy takéhoto dôchodcu prekročia, adekvátne sa mu zníži penzia, alebo o ňu úplne príde. Ani kontrola by v tomto prípade nebola veľmi zložitá, chce to len moderný informačný systém. Veď všetci pracujúci ľudia platia odvody do Sociálnej poisťovne, tá si teda ľahko overí, či medzi nimi nie sú aj predčasní dôchodcovia a aký majú reálny príjem. Návrh na zrušenie hornej príjmovej hranice pre výšku odvodov je jediným rozumným z opatrení, ktoré sa usilujú zvýšiť príjmy SP. V zásade je spravodlivý, ale jeho účinnosť je otázna. Problém dôchodkového deficitu SP je reálny a nespôsobila ho terajšia vláda. Práve preto by ho mala riešiť inak, než ako to v podobných prípadoch robila jej predchodkyňa: škrtaním výdavkov na pomoc sociálne najviac odkázaným. Autor sa venuje dôchodkovým systémom

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984