Reklama
Reklama

Vraj dusno

V Slovenskej televízii je vraj dusno. Odišlo niekoľko redaktorov spravodajstva. Pravicový denník Sme rozvíja politickú kauzu. Politickí nominanti v Rade Slovenskej televízie a poslanci opozície hovoria o politických tlakoch.
Počet zobrazení: 992

V Slovenskej televízii je vraj dusno. Odišlo niekoľko redaktorov spravodajstva. Pravicový denník Sme rozvíja politickú kauzu. Politickí nominanti v Rade Slovenskej televízie a poslanci opozície hovoria o politických tlakoch. Iste tak hovoria na základe poznania skutočnosti. „Poznanie reprezentujú pravdivé vý-roky. Podľa korešpondenčnej teórie pravdy sú výroky pravdivé, ak sa zhodujú s faktami,“ tvrdí George Soros. „... Keď sú myslenie a skutočnosť oddelené, možno sformulovať výroky, ktoré sa zhodujú s faktami. Zoberte si napríklad tento výrok: Prší. Je to pravdivý výrok. Keď však naše myslenie formuje skutočnosť, o ktorej rozmýšľame, odluka myslenia na skutočnosti sa poruší. Namiesto jednosmernej zhody medzi výrokmi a faktami je tu dvojsmerné spojenie. Zoberte si teraz výrok: Ste môj nepriateľ. To, čo vravím, môže ovplyvniť to, čo cítite. Výrok sa môže zhodovať s faktom, ale v dôsledku dvojsmerného spojenia tá zhoda neznamená poznanie. Možno som z vás urobil nepriateľa, a nie iba pasívne zistil, že ste môj nepriateľ. Pravdu nemožno spoznať, lebo závisí od toho, čo si myslíme. To stavia vzťah medzi myslením a skutočnosťou do veľmi odlišného svetla, než na aký sme zvyknutí. Náš názor na svet sa nikdy nebude zhodovať so svetom, aký je, pretože sme súčasťou sveta a to, čo si myslíme, sa automaticky stáva súčasťou toho, o čom musíme rozmýšľať.“ (George Soros: Vek omylnosti, Kalligram, Bratislava 2007). V Slovenskej televízii/rozhlase a v slovenských médiách pracujú tiež len ľudia, ktorí sú súčasťou slovenského sveta. To, čo si myslia, sa nezhoduje so Slovenskom, aké je, ale s tým, čo si o ňom myslia. Oproti nenovinárom sú vo výhode, že svoju mienku môžu šíriť a vytvárať zdanie mienky verejnej. Možno preto sa tak naširoko otvorili nožnice medzi mediálnou mienkou a výsledkami volieb. Medzi tzv. elitou a ostatným svetom sa rozhorel boj o pravdu. „Podľa korešpondenčnej teórie sú výroky pravdivé, ak sa zhodujú s faktami... atď. Nijaké spravodajstvo na svete nie je neutrálne. Všimnime si, ako slovenské médiá nedávno informovali o otázke amerických víz: všetky začali pozitívnym faktom, že kongres prerokoval zákon, ktorým sa možnosť zrušiť ich priblížila aj pre nás. Podstata – diskriminácia v podobe víz – sa pritom nezmenila. Vieme si predstaviť, ako by o tom istom fakte informovali, ak by sa týkal Ruska? Titulky by asi zneli jednoznačne, a jednoznačne negatívne: Rusi pre Slovákov víza nezrušia! Do každej informácie sa premietne aj vzťah informátora k danej skutočnosti – aj pri nekomentovanom spravodajstve. Aj spravodajcovia sú ľudia a vždy premietnu do svojej práce aj svoj hodnotový svet. Rovnako sa hodnotový svet premietne do prijímania spravodajstva. Moja požiadavka na spravodajstvo v Slovenskej televízii sa nebude pravdepodobne kryť s požiadavkou Štefana Hríba. Za vysielanie pritom platíme rovnaký koncesionársky poplatok. Ako z toho von? Spravodajstvo Slovenskej televízie nemá koncepciu verejnej služby. Neinformuje, ale vezie sa, akoby sa snažilo vyhovieť raz jedným, raz iným. Zvolať radu a pozvať kompetentných na rozhovor by bolo iste prínosné. Aký úžitok z neho vzíde, keď budú veci posudzovať politickí nominanti pod patronátom politikov? Ale prečo by sme chceli mať iné ako partajné spravodajstvo, keď sa na Slovensku tak darí partokracii? „Pravdu nemožno spoznať, lebo závisí od toho, čo si myslíme.“ Nech teda aspoň zodpovedá viac tomu, čo si myslia tí, čo myslia – a nerobia iba propagandu tým, ktorí už všetko navždy vedia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama