Požehnanie, ale aj prekliatie Kremnice

Nedávno sa pod záštitou šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Murgaša uskutočnila v Kremnici medzinárodná konferencia s provokatívnym názvom: Baníctvo ako požehnanie a prekliatie mesta Kremnice.
Počet zobrazení: 1605

Nedávno sa pod záštitou šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Murgaša uskutočnila v Kremnici medzinárodná konferencia s provokatívnym názvom: Baníctvo ako požehnanie a prekliatie mesta Kremnice. Jej hlavným posolstvom je, že plány na obnovu ťažby v tomto malebnom mestečku sú nezmyselné. Závery v tomto duchu sú zaujímavé najmä preto, lebo k nim prišli odborníci z oblasti geológie, prírodných vied, ekológie, archeológie, pamiatkového výskumu a histórie. Dôveryhodnosť výsledkom konferencie pridáva i fakt, že jej účastníkmi neboli len Slováci, ale aj hostia z Nemecka, Českej republiky a Maďarska. Tí často upozorňovali, že nejde len o ekologické, ale rovnako i ekonomické a sociálne dôsledky. Obnovenie ťažby by zastavilo sľubne sa rozvíjajúci turizmus, ktorý je významným motorom miestnej ekonomiky. Firma Tournigan Gold by pritom nedokázala vytvoriť toľko pracovných miest, koľko by ich v dôsledku zničenej prírody a lokálneho životného prostredia zaniklo. Legislatíva v prospech súkromných ťažiarov Už len „popularizácia“ rizík, o ktorú sa aj v súčasnosti starajú médiá a odporcovia ťažby, by nepochybne odradila mnohých turistov od návštevy Kremnice a jej okolia. Miestni ľudia navyše varujú, že priamo v dôsledku ťažby, ale aj predpokladanej hospodárskej recesie, ktorú by vyvolal útlm cestovného ruchu v meste, by sa znížili ceny nehnuteľností a Kremničania by tak prišli o nemalé hodnoty. O tie by mohlo prísť aj mesto a nepatrné poplatky za vyťažený nerast (maximálne 5 %) by tieto straty nekompenzovali. Nespomínajúc už problematické vytváranie fondu na rekultiváciu povrchovej bane s úpravňou a odkaliskom. Negatíva plánovanej ťažby majú teda výrazne sociálny rozmer. Navyše je ťažba v rozpore s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja SR. V nej sa okrem iného zdôrazňuje minimalizácia využívania neobnoviteľných zdrojov, uprednostňovanie preventívnych opatrení pred odstraňovaním nežiaducich následkov činností, ako aj účasť obyvateľov obcí na rozhodovaní a posilnenie verejnej kontroly. Geológovia na konferencii zdôrazňovali najmä fakt, že súčasná slovenská legislatíva nevyhovuje potrebám dnešnej európskej a slovenskej ekonomiky. Ide o to, že je zmesou geologicko-banských archaizmov z obdobia studenej vojny a nových inštitútov, ktoré výrazne zvýhodňujú súkromných ťažiarov pred skutočnými vlastníkmi nerastného bohatstva. Negatívny postoj k plánovanej ťažbe zaujali geológovia aj z pohľadu jej neúmernej veľkosti v rámci husto osídlenej - typicky európskej – kultúrnej krajiny. Problém je i v tom, že len mizivé percento zo ziskov z ťažby v minulosti ostávalo na území Slovenska. Existuje obava, že slovenská legislatíva umožňuje takýto charakter podnikania aj dnes. Spôsobom, ako sa dostať z tejto šlamastiky, je úprava legislatívy, bránenie sa tým, že sa štát bude správať ako zodpovedný vlastník surovín, a nie ako služobník monopolov, ako aj cielené zvyšovanie sebadôvery občanov Slovenska a dôraz na fenomén vlastnej identity, ktorý človeka viaže k jeho životnému prostrediu. Zlatom mesta je jeho história Prírodovedci poukazujú na bohatstvo fauny a flóry v okolí Kremnice s výskytom vzácnych endemických druhov. Pokiaľ ide o historické i súčasné využitie kultúrnej krajiny, bola oblasť Kremnice charakterizovaná ako ekologicky výrazne stabilná, čo je veľkým pozitívom. Kremnica tak dokáže ponúknuť záujemcom vyváženú zmes prírodných a kultúrnych lákadiel. Za zachovanie prírodných hodnôt Kremnice sa oficiálne postavili aj predstavitelia organizácií Karpatských Nemcov na Slovensku i v Nemecku (niekdajší obyvatelia regiónu Kremnice). Historici jednomyseľne konštatujú, že kremnické baníctvo už svoju historickú úlohu splnilo. Preslávilo Kremnicu a urobilo jej meno vo svete. Z toho vyplýva, že súčasnosť Kremnice treba budovať na tejto tradícii ako na historickom dedičstve, na jeho ochrane a zveľaďovaní, a nie robiť z nej aktuálnu hospodársku aktivitu. Obnovenou ťažbou zlata sa už Kremnica nepreslávi, ale sa zmení na mesačnú krajinu a príde aj o starú slávu, lebo ju nebude mať čím prezentovať. Je nesporným faktom, že v stredoveku sa o mesto zaujímali najväčšie európske firmy ako Bardiovci, Mediciovci a neskôr Fuggerovci a baníctvo tvorilo jeden zo základných pilierov uhorského hospodárstva. Situácia sa však odvtedy výrazne zmenila. Slovenská ekonomika nestojí na baníctve a záujemcovia o ťažbu na Slovensku nepatria k svetovým finančným – a zároveň etablovaným – lídrom, čo sa týka skúseností, kapitálu, dôveryhodnosti i profesionality. Niekdajším zlatom je dnes samotná Kremnica so svojou históriou, svojím kultúrnym a architektonickým dedičstvom, ktorého ochranou a využívaním získava Kremnica ekonomicky omnoho viac, ako by získala z obnovenej ťažby. A to už ani nespomíname fakt, že už v minulosti (napríklad v 18. storočí) si ľudia uvedomovali ekologické aspekty baníctva a hutníctva. Základom pre rozmach turizmu v Kremnici sú jej prírodné, kultúrne a historické hodnoty. Tie nepredstavujú nové odkryté ložiská, ale pamiatkovo chránené celky mesta, svetovo unikátna kremnická mincovňa (nepretržite pracujúca od roku 1328), ako aj to, že Kremnica vždy vábila najvýznamnejších svetových štátnikov a vedcov. Spracované podľa tlačovej správy OZ Kremnica nad zlato

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984