Reklama
Reklama

Z premiéra možno väzeň

Ešte donedávna bol premiérom Kirgizska. V súčasnosti, ako vodca opozície voči prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi čelí obvineniu z organizovania masových nepokojov v Biškeku v apríli 2007.
Počet zobrazení: 721

Ešte donedávna bol premiérom Kirgizska. V súčasnosti, ako vodca opozície voči prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi čelí obvineniu z organizovania masových nepokojov v Biškeku v apríli 2007. Paradoxne počas prezidentovania Askara Akajeva sedel sedem rokov a dnes mu hrozí podobný osud – možno desať. V Kirgizsku tak ide história nie po špirále, ale po kruhu. Trochu si zaspomínajme. V apríli 2007 začala kirgizská opozícia protestnú akciu pred budovou vlády v centre Biškeku. Požiadavky opozície boli jasné: demisia prezidenta a prijatie novej Ústavy Kirgizska. Špeciálne poriadkové sily zasiahli proti zhromaždeným 19. apríla 2007. Dôvodom na tvrdý zásah bol pokus skupiny demonštrantov zaútočiť na budovu vlády. Pri zásahu bolo niekoľko zranených, o čom sme na stránkach SLOVA písali (č.16/2007, Biškek - ďalší pokus o revolúciu). Lenže tesne pred touto akciou a reakciou väčšia časť protestujúcej opozície, vrátane vodcov, opustila biškekské hlavné námestie Ala-Too (bývalé nám. V. I. Lenina). Náhoda? Iný prezident, rovnaký režim Vzápätí 26. apríla 2007 mestská prokuratúra začala trestné stíhanie Omurbeka Suvanalijeva, Omurbeka Abdrachamova a Adileta Ajtykejeva, ktorých vzali do väzby. Ide o predstaviteľov opozičného hnutia „Za dôstojnú budúcnosť Kirgizska“, na čele ktorého stojí F. Kulov. Ten bol ešte v júli 2007 v rámci tohto trestného stíhania v kategórii svedok. Lenže od prvých dní augusta sa jeho štatút zmenil na kategóriu obvinený. Podľa rozhodnutia vyšetrovateľa Štátneho výboru národnej bezpečnosti Kirgizska dostal § 223 trestného zákona – masové nepokoje. Je vyšetrovaný na slobode s tým, že nesmie opustiť územie krajiny. V opozičnom tábore sú presvedčení, že vôbec k narušeniu verejného poriadku nedošlo, a už vôbec nie masovému. Takže ak nie je príčina, právny dôvod trestného stíhania odpadá. Samozrejme, ak sa prezident a jeho okolie takýmto spôsobom nechce zbaviť svojho oponenta. Podľa Emilja Alijeva, podpredsedu opozičnej Ar-Namys (Dôstojnosť), sa napĺňa scenár likvidácie F. Kulova ako opozičného politika: „On ako líder opozície dokázal sústrediť okolo seba veľa ľudí, ktorí kritizujú moc a žiadajú zmeny. Tým je nebezpečný. Lenže podobná situácia priviedla Kirgizsko k udalostiam v marci 2005 (pozn. autora – padol režim A. Akajeva). Žiaľ vtedy sa zmenil len prezident. Namiesto A. Akajeva prišiel K. Bakijev. A všetci, ktorí vyrábali podobné trestné stíhania zostali na miestach.“ Politická šachovnica F. Kulova Moskva vníma ako proruskejšieho než je súčasný prezident. Preto sa nie je čomu diviť, že v čase pádu A. Akajeva (dnes žijúceho v Moskve) svoje nádeje obrátila na tohto bývalého funkcionára KGB ZSSR. V klanovom súboji sa však presadil K. Bakijev. Lenže Moskva, ktorá K. Bakijeva pragmaticky akceptuje sa bude naďalej všemožne snažiť, aby v Biškeku v prezidentskej pracovni sedel najlojálnejší z lojálnych. Veď bol to nedávno práve F. Kulov, ktorý prezentoval svoj projekt vytvorenia Rusko-kirgizskej konfederácie. A ten má v kirgizskej spoločnosti síce iba intuitívnu, ale veľkú podporu. Nenápadné odstránenie takejto figúrky zo šachovnice by súčasnej politickej elite pomohlo. Dňa 16. augusta 2007 chceli aktivisti za konfederáciu organizovať masovú demonštráciu na podporu tohto projektu. Nedostali povolenie. Negatívna reakcia nie je náhodná. V tom čase sa bude konať v Kirgizsku summit prezidentov Šanghajskej organizácie spolupráce a navyše F. Kulov už nie je svedok. Zauzľovanie Aby bolo všetko ešte komplikovanejšie. Generálna prokuratúra Kirgizska ohlásila, že ukončila nové vyšetrovanie násilného rozohnania pokojnej demonštrácie v mestečku Aksy v Džalalabadskej oblasti v roku 2002, kde počas zásahu milície zomrelo 6 demonštrantov. Podľa nových záverov, za zásah zodpovedá päť vtedy vysokopostavených funkcionárov. Bývalý šéf kancelárie prezidenta A. Akajeva Amanbek Karypkulov, exprokurátor Džalalabadskej oblasti Zootbek Kudajbergenov, zástupca veliteľa Pohraničnej stráže Kirgizska Sadyrbek Dubanajev, náčelník oblastnej správy milície Kubanyčbek Tokobajev a aj exgubernátor oblasti Sultan Urmanajev. Všetci majú blízko k dnešnému prezidentovi. Silnejú hlasy, že päticu by mala prokuratúra doplniť aj o jeho meno. K. Bakijev bol totiž vtedy predsedom vlády. V deň, keď v Biškeku prekvalifikovali svedka na obvineného, sa uskutočnil telefonický rozhovor prezidentov V. Putina s K. Bakijevom o obsahu ktorého obe strany zaryto mlčia. Tak sa zdá, v Kirgizsku bude ešte dlho politicky živo. Len žiaľ sociálna sféra a ekonomika krajiny melú už z posledného. Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama