Ekonomická propaganda namiesto žurnalistiky
Čo sa deje, ak už aj Hospodárske noviny potrebujú znásilňovať pravdu a prekrúcať skutočnosť? Tento článok by sa mal zaoberať úbohosťou slovenskej žurnalistiky, keď si aj „seriózne“ noviny potrebujú pomáhať manipuláciou, ale bude skôr o ekonomike ako nástroji propagandy. Hospodárske noviny neserióznou hrou so slovíčkami hodili cez palubu vlastnú nezávislosť, aby slúžili dobre identifikovateľným záujmom. Zámienkou sa stala správa, ktorej reprezentatívnosť je otázna. Vybavme teda najskôr novinársku stránku veci. V prvej vete článku Investori sa k nám nehrnú 26. júla Hospodárske noviny napísali: „Slovensko sa na rozdiel od susednej Českej republiky v tomto roku nedostalo do svetovej desiatky najatraktívnejších krajín pre investorov.“ „Ťažký život“ top manažérov Spojenie „v tomto roku“ evokuje dojem, že v inom roku sa nám to podarilo. Evidentne má doplniť informáciu z podtitulu: „Atraktivitu Slovenska znižujú niektoré z nových zákonov“. Jasné ako facka: Politika tejto vlády je pre ekonomiku zlá, lebo odrádza zahraničné investície, ktoré prinášajú prosperitu, nové dobré pracovné miesta a bohatstvo pre všetkých. Prijali sme nové zákony a výsledkom je, že sme sa „v tomto roku“ nedostali medzi investorsky najatraktívnejšie štáty. Pravda je však iná. Autor Vladislav Doktor si mohol slová „v tomto roku“ – ak by mu išlo len o samotnú informáciu – pokojne odpustiť. „Do svetovej desiatky najatraktívnejších krajín pre investorov“ sa totiž Slovensko nedostalo ani rok, a ani dva roky predtým... Ani v čase, keď u nás vládli Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš a Ľudovít Kaník, ktorí prznili ekonomickú i sociálnu legislatívu a menili ju v prospech niekoľkých bez ohľadu na to, či to prospievalo väčšine spoločnosti. Naopak, Česká republika nás v objeme priamych zahraničných investícií predbiehala i v čase, keď u nás vládla pravica, pre ktorú boli makroekonomické úspechy len propagandistickou oponou, ktorou kryli rozkrádanie a zneužívanie moci. A v Česku zasa v tom čase druhýkrát po sebe vládla sociálna demokracia, s výrazne ľavicovejšou daňovou i pracovnou legislatívou, než sme mali my. Dokonca aj v porovnaní s dneškom. V. Doktor a jeho kolega Radovan Žuffa si k manipulácii v článku Nie sme atraktívni prizvali aj riaditeľa lobingového združenia niekoľkých slovenských podnikov. Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) kritizuje „zhoršenie podnikateľského prostredia,“ ktoré PAS hodnotí každý rok tak, že sa pýta svojich členov, poväčšine majiteľov veľkých firiem, alebo ich top manažérov. Ako sa im otrasne zhoršilo podnikateľské prostredie ukazujú hospodárske výsledky takých firiem ako Coca-Cola, Castor&Polux, Datalan, Slovak Telecom, SPP, Slovnaft, či Západoslovenská energetika. Ešteže ich top manažéri nemusia chodiť do práce na bicykli, keď sa im teraz tak zle podniká. Kde asi boli či ešte budú tento rok na letnej dovolenke? Rozporuplné údaje Pán Kičina spája kritiku so zmenami v podnikateľskom prostredí s vybranými údajmi zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti, ktoré na prvý pohľad vyzerajú naozaj zle. Lenže zároveň „zabudol“ dodať, že lepšie to nebolo ani pred časom. Vyzerá to ako potvrdenie jeho slov, v skutočnosti však informácie zo Správy nemajú s jeho tvrdeniami žiadny vzťah. Napríklad preto, lebo zber údajov pre tieto hodnotenia sa uskutočnil ešte pred prijatím zákonov, ktoré vraj zhoršili podnikateľské prostredie. V tejto súvislosti ako urážka inteligencie a schopnosti vlastného úsudku čitateľov vyznieva konštatovanie, že „vo svete je podľa Svetovej banky 35 krajín, v ktorých sa podniká jednoduchšie ako na Slovensku.“ No a čo? Keďže nepoznáme kritériá, podľa ktorých to SB porovnáva, neznamená táto veta absolútne nič. Alebo znamená asi toľko, ako keď si povieme, že 36. miesto z celej Zemegule je výborný výsledok. Iná vec je samotný obsah článku, ktorý informuje o investorskej atraktivite krajín podľa správy jednej poradenskej agentúry. Konkrétne ide o dobre známu firmu Ernst & Young. Avšak nielen v jej prípade si treba uvedomiť, že pri takýchto správach nikdy nejde o nezávislé hodnotenia. Aj článok v HN ukázal, že štátna agentúra pre zahraničné investície SARIO vykazuje iný počet prichádzajúcich investorov, než uvádza vo svojej správe Ernst & Young. Príchod zahraničných investorov sleduje aj ministerstvo hospodárstva, ktoré sa však z nepochopiteľných príčin k správe napriek žiadosti novín nevyjadrilo. Niektoré údaje sleduje aj NBS a Štatistický úrad SR. Napokon, najlepšou správou o atraktivite pre investorov nie sú všakovaké analýzy, ale tvrdé údaje. A tie ešte za tento rok, kedy začala, či začína platiť tá „odrádzajúca“ legislatíva, samozrejme k dispozícii nie sú. Preto na hodnotenia skutočného vplyvu nových zákonov na investorov je jednoducho priskoro a to by mali vedieť tak seriózni analytici a poradcovia, ako aj seriózni novinári. Nástroj nátlaku na vládu Aj samotný článok však uvádza, že hodnotenie Ernst & Young nevychádza len z reálnych (hoci, zdá sa, že nepresných) čísel, ale aj z „názorov 809 zahraničných investorov“. Keď poradenská firma získavala tieto názory, opýtaní určite vedeli, k čomu a prečo sa vyjadrujú. Niet pochýb, že ide o ich subjektívne pohľady, čo by nebol taký problém, veď v konečnom dôsledku sa aj o umiestnení prípadnej investície rozhodujú subjektívne. Problém je v tom, že títo ľudia nepovedia v takýchto prieskumoch o všetkom, čo ovplyvňuje ich rozhodovanie. Jednak preto, lebo sa rozhoduje prípad od prípadu, jednak preto, lebo sa používajú aj praktiky a kritériá, ku ktorým sa firmy nerady priznávajú. Nerady napríklad hovoria, že sú ochotné uplácať vlády za rôzne úľavy či tzv. štátnu pomoc, že beztrestné poškodzovanie životného prostredia znižujúce náklady im vyhovuje, rovnako ako možnosť otrocky zneužívať pracujúcich, vrátane detí. (Prečo je asi Čína na čele tabuľky?) Ale čo je najdôležitejšie: takéto „štúdie“ sú nástrojom nátlaku na vlády, nie poradenstva investorom. Ak sa totiž investori o niečom rozhodujú, dajú si vypracovať analýzu „šitú na mieru“. Poradenské firmy však zverejňovaním týchto „analýz“ nielen propagujú samy seba, ale aj prostredníctvom médií a lobingových združení prezentujú záujmy investorov a zdaním odborne podkutej nezávislosti vytvárajú tlak na vlády, aby upravovali „podnikateľské prostredie“ podľa želaní a predstáv investorov. A v takýchto prieskumoch práve ony hodnotia, čo sa im páči, čo nie, aké opatrenia vlád im vyhovujú, aké nie a zároveň je to spôsob ako „pochváliť“ tie štáty, ktoré im vyhovujú. Nie náhodou HN upozorňujú, že „PAS zastáva názor, že realizácia opatrení je v rukách vlády“. Aby bolo jasné, o čo v článku ide. Kvalita dôležitejšia než kvantita Zahraničné investície sú, samozrejme, dôležitým motorom ekonomiky, najmä takej, akou je slovenská. Nie sú však automaticky spasiteľné. Nielen vo svete, ale aj u nás možno nájsť príklady, keď zahraniční investori neznamenali prínos ani pre národnú, ani pre lokálnu ekonomiku, ani širšie pre spoločnosť, ale iba sami pre seba. Ak má mať písanie o investoroch pre ekonomickú politiku vlády naozaj význam, nemôže sa obmedziť len na suché konštatovanie o ich počte. Oveľa dôležitejšia je analýza odvetví, do ktorých prichádzajú, úroveň produkcie, ktorú k nám presúvajú, alebo u nás vytvárajú (výskum, vývoj, montáž, servisné služby), previazanie na domáce subdodávateľské prostredie, prípadne vedecké alebo akademické inštitúcie a pod. Konštatovanie, že „nie sme atraktívni“, nemusí byť samo o sebe zlou správou, len závisí od toho, pre koho. Prirodzene, nič nie je čiernobiele, ale pri takýchto „analýzach“ jednoducho nemožno zabúdať na to, že majú viac rozmerov a ich autori viac zámerov. Práve preto nemôžu byť brané ako „Písmo sväté,“ ale k nim treba pristupovať s rezervou a kriticky. Ak vám, samozrejme, ide o objektívnu ekonomickú analýzu a nie o propagandu. Autor je ekonomický novinár
