kVapKa ViTriOlu

Asi sa už nemám čudovať, asi už nemám byť šokovaný a pobúrený už vôbec nie, keď si niekde prečítam názor tridsaťročného katolíckeho kňaza – ktorý za komunistického totáča, v čase, keď som ako šestnásťročný začal chodiť tajne do kostola...
Počet zobrazení: 882

Asi sa už nemám čudovať, asi už nemám byť šokovaný a pobúrený už vôbec nie, keď si niekde prečítam názor tridsaťročného katolíckeho kňaza – ktorý za komunistického totáča, v čase, keď som ako šestnásťročný začal chodiť tajne do kostola, ťahal ešte po dvore káčera – o tom, že niet nad katolícku cirkev. A v rámci obdivu k vlastnej inštitúcii takýto tridsaťročný pán farár (Pavel P.) v jednom rozhovore pre médiá povie toto: „Cirkev ponúka zdarma najvznešenejšie učenie, dáva ľuďom zdarma Božie telo, vyškolí ich, dáva im veľmi dobré základy duchovného života.“ Hm. Ba dokonca takto by som to, prosím vás pekne povedal: HMM!!!! Takže máme milovať cirkev za to, že dáva ľuďom zdarma božie telo?! Prečo? Azda niekedy hrozilo, že hostia mala byť speňažená? A ako to majú oceniť ateisti, agnostici a heretici? Ale poďme k ďalším častiam výroku. O tom, že cirkev svojich ľudí vyškolí, niet pochýb, takisto ako ani o tom, že keby mohla, vyškolila by aj ostatných (možno aj úplne všetkých), teda i tých, ktorí momentálne ešte stále nie sú jej ľudia. Takže táto časť výroku je akože v poriadku. Horšie je na tom záverečná časť: „... dáva im veľmi dobré základy duchovného života“. Tu sa musíme pristaviť na dlhšie. Čo sú to dobré základy čohokoľvek a najmä: čo je to duchovný život? Podľa mňa, môj názor však asi nezaváži, pretože som asi polovzdelanec a neznaboh, ku kvalitnému duchovnému životu patrí umenie viesť dialóg. Nuž, nemyslím si, že by katolícka cirkev bola zárukou priestoru pre tvorivý dialóg. A ak dialóg nie je tvorivý, tak buď ide o dva ako-tak ucelené, nezávislé, do seba uzavreté, zacyklené, hluché monológy, alebo o obyčajný bľabot. Najhroznejším dôkazom toho, že cirkev nepodporuje dialóg je to, ako sa postavila v čase svojej ranej rozpínavosti k filozofickému dedičstvu antiky. Po tom, ako cirkev a s ňou spriaznená feudálna vrchnosť začali budovať hypnotický matrix tzv. európskej civilizácie, navždy odzvonilo sokratovským dialógom, kde každý slobodne prezentoval svoj názor a tak sa dospievalo k nejakej konklúzii. Veď to je to desivé a falošné vo vzťahu kresťanstva k antike: vôbec neplatí, že jemnosť a civilizovanosť nahradili hrubosť a pohanstvo. Stáročia sa vtĺka do európskych hláv, že kresťanstvo je čosi viac ako antická civilizácia. A pritom celé kresťanské myslenie (?) sotva je čímsi viac než iba zbastardeným zlomkom platonizmu. Ale bez možnosti dialógu. Nazdávam sa totiž, že pravým zmyslom ničenia antiky bolo práve to, aby sa odstavil dialóg. Ťažšie sa totiž ovláda ten, kto uvažuje a debatuje, ten, kto sa pýta a spochybňuje. Dejiny kresťanskej Európy sú jednoducho hnusné. A keď si k tomu ešte pridám výčiny koloniálnej Európy v iných končinách sveta! Ku vzťahu kresťanstva a antiky mám ešte jednu pripomienku. Grécky mýtus o Pandorinej skrinke jednoznačne ukazuje, že vo svete antického človeka najhoršou možnou chorobou je nádej. A ako je to v kresťanstve? Všetko sa stavia na nádeji. Ako potom vyzerá civilizácia, v ktorej sa duchovné autority odvolávajú na budúcnosť, na odplatu na inom svete a na nádej? Sami sa môžete presvedčiť o tom, ako taká civilizácia vyzerá, veď v nej žijeme. Civilizácia, ktorá neprestajne počíta s nádejou, je tá, ktorá útlak a utrpenie považuje za legitímnu, normálnu vec, pretože pre jednoduchého človeku je tu vždy útecha nádeje. Masy musia dostávať „pilulky“ pozitívnej motivácie, aby pracovali a aby sa nebúrili. Aby sa nechali vysávať. Ba čo viac: masy sa s radosťou nechávajú vysávať, zbožňujú svojich parazitov, rady sa nechajú väzniť v uzavretom, izolovanom matrixe. Tento matrix však nevznikol s príchodom kybernetického priestoru; bol tu vždy a s nástupom kresťanstva len väčšmi zbrutálnel, zvulgarizoval sa. Neverte rečiam, že v temnom stredoveku kresťanstvo bolo zárukou vzdelania a ľudskosti. Prečo nikto neuvažuje o tom, že stredovek bez kresťanstva mohol byť menej temný? Čo keby sa dejiny vyvíjali inak a Grécku a Rímu by sa bolo podarilo podmaniť si celú Európu? Oukej, na vyspelú a subtílnu antickú civilizáciu útočili kmene barbarov. Barbar však neznamená hrdloreza, ako si to často a radi predstavujeme, ale cudzinca. A aj cudzinec môže mať kultúru, ktorá je v mnohom inšpiratívnejšia ako tá naša – ale túto tému teraz nechajme. Tzv. barbari možno zničili antiku a kresťanstvo zahatalo ich rozpínavosť. Za cenu toho, že prispelo k ničeniu antickej kultúry. Naozaj si to myslíte? Podľa mňa kresťanstvo je len jedna odnož neantickej, „barbarskej“, „pohanskej“ Európy. Neveríte? Navštívte Vatikánske múzeá. Tam rýchlo zistíte, že život pápežov pripomínal skôr život rímskych imperátorov a epikurejcov – barbarov, ktorých sa tzv. kresťanská Európa odjakživa bála. To si dnes asi máloktorý tridsaťročný kňaz uvedomuje. Vlastne: nemá si to ako, nemá si to čím, nemá si to kedy. Uvedomiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984