Utajené narábanie s našimi peniazmi

Úrad na ochranu osobných údajov potvrdil, že premiér neporušil zákon, keď informoval o horibilných sumách, ktoré z našich peňazí zarábajú šéfovia dôchodkových správcovských spoločností. Nikoho totiž nemenoval, nepridal dátum narodenia či adresu a číslo občianskeho preukazu. Z hľadiska zákona je teda všetko v poriadku, ale väčšine médií sa ešte stále nepáči, že to urobil a zdá sa im to škandalózne. A mne sa zdá škandalózne, že by sa táto kauza mala ukončiť len konštatovaním o neporušení zákona. Zásadná otázka spočíva v tom, prečo by premiér, ba dokonca hocikto iný, nemal poskytovať informácie o tom, koľko manažéri dôchodkových spoločností zarábajú. Je to vari tajná informácia? A ak áno, prečo? Lebo DSS sú súkromné spoločnosti? No a čo? Keď štát podpíše s niekým zmluvu, na základe ktorej ten niekto zarobí čosi z verejných peňazí, mali by sme všetci vedieť o tom, kam, na čo, za čo a najmä koľko peňazí ide. Keď ministerstvá taja zmluvy o investičných stimuloch, novinárov to hnevá. Nemusí ísť pritom o priamy výdaj zo štátneho rozpočtu: súkromná firma však získa nejakú výhodu oproti ostatným a ide to na úkor príjmov štátu. Na úkor príjmov nás všetkých. Presne o to isté ide aj v prípade DSS. Ich podnikanie nemožno porovnať so žiadnym iným predovšetkým preto, lebo jeho existenciu zaručuje zákon. Nemôžu zarábať inak, než získaním ľudí, ktorí im povinne odvádzajú časť svojich zárobkov. Inými slovami: DSS žijú z našich daní rovnako ako ktorákoľvek štátna inštitúcia. Na chod oboch musíme prispievať zo zákona, nemôžeme sa tomu vyhnúť, nemôžeme povedať, že nezaplatíme (dane či odvody). Je preto logické používať rovnaký meter na oboch, prečo by jedna inštitúcia platená z našich peňazí mala fungovať podľa iných pravidiel ako druhá? Minulá vláda zviedla veľký boj so samosprávami, keď ich chcela podriadiť kompetenciám Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Samosprávy sa vtedy bránili, že NKÚ je zriadený na kontrolu štátu a samosprávy sú z tohto hľadiska nezávislé. Vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic všade opakoval, že ak samosprávy hospodária so štátnymi peniazmi, musia podliehať rovnakej kontrole ako samotný štát. Logické ako facka. A tak by bolo načase, aby rovnaké pravidlo platilo aj na ďalšie neštátne subjekty, ktoré hospodária so štátnymi prostriedkami. Teda takými, ktoré štát od nás získa „násilne“, pod hrozbou použitia moci (sankcie za nedodržiavanie zákona). Takýmito prostriedkami sú aj odvody na dôchodkové sporenie. A rovnako i odvody na zdravotné poistenie. Zdravotné poisťovne (ZP) a DSS pracujú s verejnými peniazmi, preto nie je dôvod, aby ich hospodárenie nepodliehalo maximálnej verejnej kontrole. Verejnosť by mala mať právo vedieť o každej korune, ktorú použijú ZP a DSS na vlastnú réžiu podľa rovnakých pravidiel ako v prípade štátu. A platy štátnych manažérov – úradníkov a politikov sú verejne prístupné. Robert Fico sa nabudúce ani nemusí usilovať. Stačí, aby presadil maličkú zmenu zákona, ktorého novelu práve predkladá Viera Tomanová. Určite s tým ani ZP a DSS nebudú mať problém. Alebo žeby chceli pred svojimi poistencami a sporiteľmi niečo utajovať? Autor je ekonomický novinár