Čo je na mne, to sa počíta
Čo bolo za tetovaním, skarifikáciou, teda zjazvovaním, piercingom či iným trvalým označovaním či ozdobovaním ľudského, ale aj zvieracieho tela pred celými vekmi, je zväčša známe a vysvetlené. Čo je za týmito módnymi trendmi sebaprezentácie, sebapresadzovania, začleňovania do istých skupín ľudí či upozorňovania na seba v súčasnosti, sa vysvetľuje všelijako. Motivácia udržiavať a rozvíjať značkovanie svojej kože, ktorá v posledných rokoch prepukla do veľkých rozmerov, sa označuje ako boom slobody robiť si so svojím telom, čo sa nám zapáči. Za rovnako silný, ak nie kľúčový motív však zrejme možno považovať aj to, čo na rôzne trvalé či dočasné ozdobovanie kože (alebo jeho odstraňovanie) je alebo môže byť priamo alebo nepriamo napojené a čo do rozvíjania tejto slobody investuje nemalé prostriedky. Od priemyselných odvetví vyrábajúcich tetovacie a piercingovacie nástroje, ihly, strojčeky, dezinfekčné zariadenia, cez šperkárstvo, kozmetický a farmaceutický priemysel po reklamu a médiá, internet nevynímajúc. Za všetko azda hovorí, že koncom 90. rokov sa objavilo tetovanie aj na bábike Barbie. Výhodné pre stúpencov aj pre odporcov Zopár čísel: Roku 1936 bolo tetovaných asi šesť percent Američanov, teraz už asi 16 percent. V deväťdesiatych rokoch bolo tetovanie ako živnosť na šiestom mieste najrýchlejšie rastúcich predajných firiem. Podľa časopisu Dermatology tetovanie zhruba po pätnástich rokoch oľutovalo 75 percent tetovaných Britov, najmä, ak si dali vytetovať nejaké meno. Citát z Wikipédie: Tak ako sa na svete rozvíjalo tetovania, rozvíjali sa aj kozmetické a farmaceutické aftercare produkty. Tieto produkty sú bezpečné, účinné, a dermatologicky testované. Väčšina tetovačov ich svojim zákazníkom odporúča a predáva. Bodaj by nie, veď kožu po tetovaní treba stále zvlhčovať hydratačnými krémami s UV filtrom alebo špeciálnymi krémami na tetovanú kožu, aby bola stále vlhká. Umývať sa treba špeciálnymi antibakteriálnymi mydlami. Aj po odstránení tetovania vysokofrekvenčnou frézou alebo šetrnejším laserom sú nevyhnutné mnohé ochranné krémy. Mohol by si azda kozmetický či farmaceutický priemysel želať, aby tetovanie ako módny hit zaniklo? Naopak, môže si len želať, aby bola pravda, o čom sa sem-tam šepká, teda, že z tetovania sa po čase stáva závislosť. Istý Škót napríklad nemá tetovanie údajne len v uchu a medzi palcami. Neuvádza sa, v ktorom uchu a či medzi palcami na nohách alebo rukách... Piercing prastarých mám Nijaké predsudky však nie sú veľmi namieste. Veď aj naši pra- alebo praprarodičia, ak boli čo len trochu solventní, si sotva vedeli predstaviť, že by svojim dcéram nezabezpečili istý spoločenský status prepichnutím ušných lalôčikov, na ktoré vzápätí zavesili náušnice. Pravda, to im nebránilo nechápať, ako si rôzni domorodci môžu navliecť krúžok či inú ozdobu do nosa, pery či do obočia. Čo by asi vraveli alebo vravia na piercing na jazyku, na prsných bradavkách a pohlavných orgánoch slúžiaci (vraj) na zvýraznenie sexuálneho zážitku pri milovaní? A čo by povedali na človeka, ktorý si dal urobiť piercing preto, aby bol akceptovateľný v komunite mladých ľudí na okraji spoločnosti, lebo sa ich pokúša vrátiť do normálneho života? Možno nič, keby vedeli, že šaty s výstrihom až k pupku s ružami obopínajúcimi bradavky, na ktoré sa prichytávali ozdoby, boli rovnako ako piercing prsných bradaviek, cez ktoré prevliekali retiazky, obľúbené už v 15. storočí za vlády Izabely Bavorskej. Tej Izabely, ktorá chcela pripraviť o trón vlastného syna a nebyť Jany z Arcu, bolo by sa jej to podarilo. A teraz, keď sa nositelia týchto telových ozdôb presadzujú ako lídri či rôzne rýchlené celebrity, zrejme by piercingom, ktorý by ich mohol posunúť k celebritizmu ešte bližšie, boli priam nadšení. Napokon, aj po Cookovom príchode do Európy roku 1775 s potetovaným Tahiťanom sa stalo tetovanie nielen suvenírom námorníkov, ale aj veľkým hitom šľachty. O čo vlastne ide Tetovanie (odvodené od tahitského slova tatu alebo tatau – vyznačiť alebo vraziť; japončina má vlastný výraz irezumi) označuje prvá slovenská elektronická encyklopédia Filit ako ozdobovanie ľudskej kože spojené s jej narušením a aplikáciou farby a rozlišuje tetovanie vpichované, plastické (jazvové) a eskimácke (všívané). U prírodných národov tetovanie označuje príslušnosť ku kmeňu, má ozdobnú, rituálnu, liečebnú alebo magickú funkciu. Tetovacie salóny informujú, že je to vpichnutie farby do hĺbky 0,5 až 1 mm a niektoré upozorňujú, že je to záležitosť štýlu, nie módy. Tetovanie na mumifikovanom tele neolitického Ötziho nájdené v Alpách vraj malo liečebné účely. Možno sa práve tým inšpirovali lekári z Texaskej univerzity, ktorí vymysleli tetovanie signalizujúce cukrovkárom nízku hladinu cukru v krvi. Postarajú sa o to fluoreskujúce plastové miniperličky vpichnuté v koži, ktoré pri istej hladine cukru začnú svietiť. Výrazom tetovanie sa označuje aj značkovanie zvierat. V Prahe sa tak napríklad musia značkovať tetovaním či mikročipmi šteniatka plemenných psov, inak ich majiteľom nevydajú rodokmeň. Skarifikáciu uvádza Slovník cudzích slov ako odvedenie krvi narezaním kože na viacerých miestach, prípadne zoškrabovanie povrchových vrstiev pokožky na ohraničenom malom mieste, aby sa tam rýchlo vstrebala nejaká, napríklad očkovacia, látka. V poľnohospodárskom význame je to ryhovanie lúky či trávnika. Niektoré africké kmene z takých jaziev vytvárajú na telách celé zložité obrazce vyjadrujúce zvyčajne dosiahnutie istej životnej etapy. Piercingom, vsadením nejakého predmetu do kože, sa ľudia „chránili“ pred chorobami, hladom a smädom v posmrtnom živote, ale aj demonštrovali a niekde aj stále demonštrujú, tak ako tetovaním či skarifikáciou, svoje postavenie, príslušnosť ku kmeňu či územiu a vysielajú veľa ďalších informácií. Pierka, kosti či drievka alebo kamienky po čase nahradili drahé kovy. Podľa R. Fiksu sa prvé piercingy robili v detstve, aby nimi deťom otužovali imunitný systém. Na Borneu otec a matka prepichovali každý jedno ucho dospelému potomkovi, aby vyjadrili jeho závislosť od rodičov. Niekde (v Rímskej ríši, v Anglicku za vlády kráľovnej Alžbety) bol piercing znakom bohatstva a luxusu. Mayovia a Aztékovia ho využívali na odoberanie krvi a vytvorenie stavu nevedomia, aby šaman mohol komunikovať s bohmi. Piercing prsných bradaviek bol známy u Indiánov Karankawa. Uši si dávali prepichnúť, aby mohli nosiť náušnicu, ktorou by upútali pozornosť, aj francúzski gardoví granátnici a mať ju znamenalo veľkú prestíž. Byť in, čo v súčasnosti znamená aj dať sa tetovať, má tiež do činenia s prestížou. Napriek tomu, že mnohí tetovaní tvrdia niečo iné.
