Tetovanie – výsada aj trest

V starovekom Grécku a Egypte tetovaním značkovali otrokov a väzňov, starovekí Rimania okrem nich ešte aj zajatcov, zlodejov a prostitútky. Naopak, na Borneu bolo tetovanie otrokov zakázané. Zato ženy z kmeňa Kayan si tam doteraz tetujú predlaktia a členky a niektoré symboly môžu nosiť len vysokopostavené ženy schopné uniesť ich negatívnu energiu. Tetovanie znamenalo (a doteraz znamená) všeličo. Indiáni sa tetovali, aby preukázali svoje výnimočné vlastnosti, vojaci, kupliari, námorníci či komedianti v podstate pre to isté. Zlodeji v Barme verili, že ich špeciálne tetovanie má čarovnú moc. Boli napríklad presvedčení, že s mačkou na nohe získajú jej šikovnosť a schopnosť vidieť a ticho sa pohybovať v tme. A verili tomu aj policajti, lebo keď takého zlodeja zatkli, oči vytetovanej mačky hneď vypálili železom. Tetovačmi boli v minulosti tesári, obuvníci a kolári, vo vojnách sa tetovanie používalo na lepšiu identifikáciu mŕtvych. Ženy z kmeňa Ainu na Hokkaide verili, že tetovanie im pomôže uchovať mladosť, vrátiť zrak a zabezpečiť posmrtný život. V novodobej histórii tetovaním označovali väzňov v nemeckých a sovietskych koncentrákoch. V Rusku to nebolo nič nové, lebo tam už roku 1691 uzákonili tetovanie orla na tvár zločincov a vrahov označovali písmenami Z a M. Tetovali ich klincami upevnenými v doštičke, ktorá sa pritlačila na kožu a do rany sa potom vtieral pušný prach. Tetovalo sa aj neskôr, v pracovných gulagoch a po perestrojke sa s informáciami o tetovaní väzňov začalo obchodovať. Väzni, väznitelia, politici Všetci v jednom vreci: Fašisti neznačkovali len väzňov, ale aj esesákov, ktorým na ľavú ruku tetovali krvnú skupinu a runový znak. Osvienčimský lekár Mengele však pri vstupe do SS tetovanie údajne odmietol, aj keď sa nepriznal, že dôvodom bola jeho záľuba v obdivovaní vlastnej pokožky. Tetovať, aj keď inak ako esesáci, sa dali aj Stalin (lebka na prsiach), Roosevelt (rodový znak) a Churchil (kotva na ruke), ba aj jeho matka, ktorá mala na zápästí vytetovaného hada. Stredovekí námorníci sa pokúšali zabezpečiť si tetovaným krížom kresťanský pohreb, keby zahynuli ďaleko od vlasti. Pápež Adrian I. však koncom prvého tisícročia n. l. tetovanie zakázal. V USA bolo zakázané v päťdesiatych rokoch pre epidémiu žltačky a v súčasnosti ho netolerujú ani mnohí zamestnávatelia. V súvislosti s vyprevádzaním mŕtvych sa ako súčasť smútočného aktu či pohanského kultu zakazuje spolu so smútočným vyhoľovaním lysiny, holením fúzov, vytváraním zárezov či písaním na kožu. Hasiči a policajti z New Yorku sa, naopak, dávajú tetovať na počesť mŕtvych kamarátov. Zdá sa, že aj v tomto prípade je podstatný uhol pohľadu...