Právo na obmedzené informácie
Páni „duchovní otcovia“ zas raz pocítili potrebu vystúpiť na ochranu morálnosti národa. Nik im neupiera právo na názor – oni by sa však zas nemali hnevať na tých, čo bez okolkov povedia, aké následky by presadenie ich názoru malo. Konferencii biskupov Slovenska sa nepáči učebnica sexuálnej výchovy, podľa ktorej sa má vyučovať na školách. Vraj môže ohroziť formovanie (predpokladám, že „kresťanské“) dieťaťa. Nechajme teraz bokom to, že sa podľa tejto príručky bude vyučovať na etickej výchove – a tú, samozrejme, nijaké dobré kresťanské dietky nenavštevujú, pretože im namiesto nej ich dobrí kresťanskí rodičia naordinovali náboženskú výchovu. Nechajme bokom aj všetky medzinárodné dohovory a európsku legislatívu, ktoré Slovensko zaväzujú, aby poskytovalo deťom objektívnu sexuálnu výchovu – vrátane informácií o antikoncepcii, prevencii pohlavných chorôb a plánovanom rodičovstve. Nechajme bokom aj štatistiky, podľa ktorých nie sú mladí so správnou kresťanskou výchovou (podľa tej je jediné správne riešenie sexuálna abstinencia) o nič menej sexuálne aktívni ako ich rovesníci s informáciami o antikoncepcii, akurát sú vystavení omnoho väčšiemu riziku neželaných tehotenstiev, interrupcií a pohlavných chorôb. Mňa skôr zaujíma, o koho vlastne pánom biskupom ide naozaj. Oni tvrdia, že o rodičov. Lenže sexuálna výchova rodičom vôbec nebráni v tom, aby vychovávali k zodpovednému sexuálnemu správaniu – takisto, ako im v tom nebráni fakt, že v drogérii dostať kondómy, že v lekárni dostať aj iné antikoncepčné prípravky, že sa niekto niekde odváži verejne povedať slovo „plánované rodičovstvo“. A pokiaľ ide o „ochranu detí“, pozícia pánov biskupov je ešte pochybnejšia. Na prvom mieste predsa musí byť právo dieťaťa na informácie, právo vybrať si, rozhodnúť sa. Pripadá mi to, akoby sa niekto snažil zakázať vyučovanie evolučnej teórie, pretože to obmedzuje práva veriacich rodičov, ktorí chcú svoje deti vychovávať v duchu kreacionizmu. Ale moment... Veď také niečo sa už deje... A zhodou okolností presne v tých dobrých kresťanských krajinách, kde sa aj sexuálna výchova riadi právom rodičov obmedzovať informácie svojim deťom podľa vlastného (viero)vyznania... Nepochybujem o tom, že v sekulárnej demokratickej spoločnosti majú takmer všetky skupiny právo na svoj názor a jeho šírenie. Ten názor nás môže pobaviť, nahnevať, vyprovokovať alebo s ním môžeme súhlasiť. Nesmieme však zabúdať na jedno riziko – ak by sa mala podľa niektorých názorov, ktoré tiež majú právo na existenciu riadiť celá spoločnosť, prestane byť demokratická a/alebo sekulárna.
