Neslobodná a zatvorená encyklopédia
Prednedávnom sa v mainstreamových médiách objavili odhalenia, že obsah „otvorenej“ internetovej encyklopédie Wikipedia menili zamestnanci CIA, Vatikánu či americkej Republikánskej strany. Všetci zbehlí v tejto oblasti však dávno vedeli, že rôzni jednotlivci alebo aj skupiny upravujú texty s cieľom ovplyvniť internetových používateľov vo svoj prospech. Zaujímavé bolo skôr to, že Wikipédia sa stala dôležitou aj v očiach inak ťažkopádnych inštitúcií z čias predinternetovského obdobia. Práve ich nedostatky však dokladá druhá zaujímavá časť správy – totiž, aké jednoduché bolo zistiť ich totožnosť. Autor tzv. wikiskeneru – aplikácie, ktorá viedla k oným škandalóznym odhaleniam – nepoužil nijaký novátorský spôsob. Jednoducho preložil IP adresy (zjednodušene povedané číslo počítača v sieti) do ľudskej reči. Fakt, že reklamní agenti nadnárodných koncernov či pracovníci CIA nepoužili nijaký z veľkého množstva nástrojov umožňujúcich ľahko, rýchlo a lacno zamaskovať svoju identitu je omnoho škandalóznejší ako kauza samotná. Nevdojak mi napadá bonmot o kapitalizme na pokraji priepasti a socializme o krok pred ním. Kto je tu vlastne tým amatérskym diletantom, čo sa horko-ťažko snaží udržať krok s dobou v čase digitálnej globalizácie? Ak to nie je vo Wikipédii... Samozrejme, fanúšikovia Wikipédie hneď vygenerovali mnoho obhajob tejto encyklopédie. Väčšinou pripomínali ideológiu a argumentáciu tzv. sieťových nadšencov prisahajúcich na heslo „funguje to, tak je to dobré“: „Wikipédia je super, lebo si tam môže písať kto chce, rovnaké práva ako nasadený a platený propagandista má každý a všetky chyby budú najneskôr zajtra opravené. A vôbec, výskum amerického vedeckého časopisu dokázal, že Wiki neobsahuje o nič viac chýb ako slovutná Britannica.“ Ide však skutočne o chyby? Možno vulgarizovať hodnotenie kvality, prospešnosti a vplyvu tohto populárneho fenoménu len na faktografické odchýlky? Predstavitelia pozitivistických vied nás už stáročia presviedčajú, že hodnotiť sa dá a má len to, čo je možné merať alebo vážiť. Angloamerická kultúra má zasa tendenciu obmedzovať legitímnosť na legálnosť. A práve tieto dva vplyvy sa vo Wikipédii zlučujú do jedného veľkého problému. Na jednej strane tu máme biele, nepoškvrnené a nevinne sa tváriace stránky pod veľkými slovami „slobodná a otvorená“ a na strane druhej do seba uzavretého, prekomplikovaného, skostnateného molocha. Problémom Wikipédie vonkoncom nie je zopár číselných nepresností. Jej kvalitatívnou slabinou totiž vôbec nie je to, čo hovorí, ale podobne ako pri masmédiách to, čo nehovorí. Vďaka svojmu de facto monopolnému postaveniu vyvoláva vo veľkom počte používateľov internetu (oprávnená je obava, že v narastajúcej väčšine) dojem univerzálnej studnice múdrosti. Ak to nie je vo Wikipédii, tak to neexistuje! Málo známou skutočnosťou o fungovaní tejto elektronickej databázy textov však je, že ich síce umožňuje komukoľvek obohacovať a meniť, no jej správcovia takéto zásahy pozorne sledujú, a najmä vymazávajú. Technicky nie je nič jednoduchšie a rýchlejšie, ako články hromadne navrátiť do pôvodného stavu. Mnohými stránkami svojho fungovania tak Wikipédia pripomína skôr oligarchiu ako pupok ľudového globálneho liberalizmu. Siahodlhé návody, pravidlá a zvonka nepochopiteľné či nelogické súvislosti totiž pri spore s niekým zvnútra skladačkovej zemegule (logo Wikipédie) znemožňujú presadiť svoj názor. Rozpor medzi pravdou a „wikikonsenzom“ vzniká najčastejšie aplikáciou spomenutých komplikovane prepojených zásad, nehodiacich sa na situácie, ktoré nikto nepredpokladal, v rukách ľudí, ktorí nikdy neboli vystavení vplyvu naozajstných vedomostí. Ak by sme napríklad chceli zaradiť do „slovenskej“ Wikipédie nejakého súčasného sochára, narazíme na problém, že podmienkou jeho akceptácie ako „hodného vlastného wikičlánku“ je štátna/verejná objednávka na jeho diela. To znamená, že okrem normalizačných národných a zaslúžilých umelcov je podľa univerzálnej studnice poznania táto krajina bez sochárov. Takto by sa dalo pokračovať dlho, no nejde o jednotlivosti, ale o celok. Značnou chybou systému je aj jeho tzv. lokalizácia. Ak som o pár viet skôr slovenskú odnož Wikipédie zaodel do úvodzoviek, malo to vyjadriť mieru skutočnej slovenskosti tejto databázy. Problém je v aplikácii stále rovnakého angloamerického modelu encyklopédie. Začína sa už pri vede – mnohé odbory v USA a Veľkej Británii sa nepokladajú za „science“ (vedu), ale len za „humanities“. A vo Wiki predsa všetko musí byť pekne zaškatuľkované, aj keby to nebola pravda. Veď poriadok je dôležitejší, a keď ho niekto nerešpektuje, je vandal a viac písať nebude. ...tak to neexistuje? Čo je dôsledkom existencie takejto Wikipédie? Už pred pätnástimi rokmi, keď o internete teoretizovalo len niekoľko vyvolených, bolo jasné, že v snahe ovplyvniť ostatných bude môcť do siete umiestniť hocikto hocičo. Dnes však s rovnakou istotou vieme, že ak sa to nestane v rámci populárneho priestoru, nikto si tieto texty neprečíta. Vplyv Wikipédie stále rastie a nepomôže, ak ju prestaneme používať. Ostatní ju totiž budú používať naďalej. Vznikajú dokonca aplikácie tohto typu v iných oblastiach. Pred desiatimi rokmi jestvovalo módne slovné spojenie „surfovať po sieti“. Dlho som si lámal hlavu kam sa podelo, kedy sa to stalo, prečo a čím bolo nahradené? Dnes som si istý, že sa to stalo zásluhou neslobodnej a zatvorenej encyklopédie. V opojení z jej bezodnej múdrosti, univerzálnosti a úplnosti totiž (takmer) nikto nevyhľadáva informácie sám, na rôznych miestach, neporovnáva, neusporadúva, neabstrahuje a netvorí vlastné súvislosti a spojitosti. Studnica múdrosti? Skôr čierna diera. Autor patril k prvým používateľom internetu na Slovensku
