Čierne dedičstvo po Zajacovi
Novela Zákonníka práce ledva vstúpila do platnosti a už poriadne múti vodu. Médiá tvrdia, že spôsobuje problémy, je to však len jeden z možných pohľadov. Legitímny je aj názor, že odhaľuje diery a slabé miesta. Najjasnejším príkladom je zdravotníctvo, v ktorom bude zasa poriadne horúco: lekári si už nebudú môcť zarobiť naozaj poriadne platy neuveriteľným množstvom nadčasov. Lenže poriadne by mali byť ich normálne platy. Slovenská lekárska komora sa správa k súčasnej vláde mimoriadne trpezlivo, ale teraz ide o veľa, lebo ide o všetko. Nový Zákonník práce neumožňuje lekárom pokračovať v doterajšej praxi, keď pokojne robili bez prestávky aj vyše tridsať hodín. Nerobili to však z lásky k povolaniu či zamestnávateľovi. Pri ich úbohých platoch to bola jediná možnosť, ako si zarobiť na slušné živobytie. Desiatky hodín bez spánku Slovenská lekárska komora minulý týždeň vyzvala vládu, aby urýchlene našla ďalšie zdroje na zvýšenie základných platov lekárov ešte v tomto roku. Odborári upozorňujú, že prudkým poklesom nadčasov klesnú príjmy lekárov natoľko, že valorizácia dohodnutá v kolektívnej zmluve nepostačí. A samotné nemocnice varujú, že nebudú schopné zabezpečiť ani len doterajšiu úroveň a predovšetkým dostupnosť zdravotnej starostlivosti, pretože lekári budú pracovať menej, čiže budú menej k dispozícii pacientom. Na prvý pohľad teda katastrofa, za ktorú môže Zákonník práce. V skutočnosti nám práve jeho novela konečne ukázala tvrdú realitu: máme málo lekárov a ich platy sú úbohé. Samozrejme, ak sa chce mať naozaj dobre, musí v súčasnosti každý bežný obyvateľ Slovenska pracovať viac než len osem a pol hodiny. Organizmus sa však oklamať nedá a na nadmernú záťaž reaguje poklesom výkonu. Sú zamestnania, v ktorých to nie je až také dôležité, v ktorých si človek aj pri dlhšej práci môže dožičiť chvíľu – minimálne mentálneho – oddychu. Lenže sú aj také, pri ktorých to nie je možné, pretože stratou ostražitosti a pozornosti ohrozujú zdravie a životy iných ľudí. Tragédie autobusov prinútili policajtov, aby iniciatívnejšie kontrolovali technický stav vozidiel, ale aj pracovné výkony šoférov. Zistenia z minulotýždňových kontrol potvrdili, že nespočetné množstvo šoférov nerešpektuje predpisy a za volantom trávi bez prestávky viac hodín, než je povolené. Limity pritom nie sú samoúčelné: po niekoľkých hodinách sa človek prestáva sústreďovať, oslabuje sa jeho bdelosť. Prichádza únava, ktorá spomaľuje rozmýšľanie, hodnotenie situácií a reakcie na ne. Aj niektoré z nedávnych tragédií spôsobil mikrospánok. Lekári budú chýbať Je jasné, že nikto netúži viezť sa v autobuse s unaveným šoférom. Ale jasné je aj to, že pri nasadnutí do autobusu sa muža za volantom nikto nebude pýtať, koľko hodín pred nástupom do práce spal a ako dlho pracuje bez prestávky. Práve preto je potrebná zákonná regulácia. Aby chránila nás všetkých. To isté platí v prípade lekárov. Nikto pred svojou operáciou nezisťuje, nakoľko je jeho operatér bdelý, ale dať sa vedome operovať unaveným lekárom môže len samovrah. Pritom pozornosť lekárov musí byť poriadne oslabená už po menej ako 24-hodinovej službe (presnejšie službách). A to mnohí bežne slúžia ešte dlhšie. Lenže to je už hazardérstvo, ktorému pacienti nesmú byť vystavení. Preto prijala Európska únia regulačné opatrenie, ktorému chtiac-nechtiac musí zodpovedať i náš Zákonník práce. Je to na prospech pacientov. Ale bude to na ich prospech len v prípade, že sa ich vôbec nejaký lekár ujme. A s tým budú mať teraz nemocnice problém. Platiť nadčasy je totiž vždy lacnejšie, ako platiť ďalších zamestnancov. Je to však núdzové šetrenie, ktorému je teraz koniec a ak sa má pre pacientov udržať aspoň súčasná dostupnosť lekárov vrátane pohotovostných, bude potrebné prijať ďalších lekárov. Na ich platy však peniaze z ušetrených nadčasov stačiť nebudú. Navyše budú viac požadovať aj terajší zamestnanci, lebo bez služieb si neudržia doterajšiu úroveň príjmov, a tak sa celkom prirodzene začnú obzerať po niečom inom. A keďže z rovnakých dôvodov hľadajú lekárov aj v ostatných európskych krajinách a naučiť sa cudzí jazyk nie je problém, reálne nám hrozí (takmer) masový odchod lekárov z ich terajších pôsobísk. Toto je neblahé dedičstvo z čias pôsobenia Rudolfa Zajaca, keď sa tento problém vytrvalo kamufloval. „Reformy“ ho neriešili, iba zakrývali a vtedajší minister sa tváril, že neexistuje. Súčasný minister zdravotníctva si už tento luxus dovoliť nemôže. A súčasná vláda musí splatiť ďalší obrovský dlh, ktorý jej zanechal Dzurindov kabinet. Autor je stály spolupracovník Slova
