Brutalita reality
Viacerých nás šokoval bilboard o tom, že za posledných 50 rokov na Slovensku bolo odopreté právo na život 1 397 000 ľudským bytostiam. Ponechám bokom polemiku o definícii ľudskej bytosti, pretože toto mi neprináleží (nemám na to potrebnú kvalifikáciu – ale podotýkam, že vedeckú, hoci tí čo tvorili bilboard ju zrejme majú na všetko). Takýto druh šokujúcej reklamy treba analyzovať z dvoch uhlov pohľadu. Opustíme rovinu dobra a zla, pretože v tomto prípade sa vystavujeme riziku obmedzenosti (z hľadiska kategórií, akými sú čas, priestor, hodnoty a pod.). Dôležité je, kde sme a kam chceme ísť (resp. kto nás kam vedie). Slovenská republika spolu s Holandským kráľovstvom patria ku krajinám, kde je najnižší počet potratov na 1 000 obyvateľov v Európe (3,5). Vlani podľa údajov Štatistického úradu SR u nás bolo 19 054 potratov. Vyše 25 percent z nich (4 811) bolo spontánnych (vrátane tých z mimomaternicových tehotenstiev). V týchto prípadoch nebola vôľa a správanie ženy určujúca (možno len s výnimkou narkománie). Umelo prerušili lekári tehotenstvo 14 243 krát, čo je 74,8 percenta zo všetkých potratov. Kam smerujú úmysly tvorcov šokujúcej reklamy vysvitne, ak tieto čísla porovnáme napr. so susedným s Poľskom. Tam sú umelé potraty legálne výnimočne – ak žena zostane tehotná po znásilnení alebo ak by tehotenstvo ohrozilo jej život. V počte „našich“ umelých potratov sú zahrnuté aj takéto prípady. Nebude ich zrejme veľa, ale určite štatisticky významné množstvo. Lenže v Poľsku je podľa zverejnených odhadov každoročne až 200-tisíc nelegálnych umelých prerušení tehotenstva. A číslo môže byť ešte vyššie, keďže Poľky môžu pokojne podstúpiť interrupciu aj v zahraničí – vo všetkých krajinách susediacich s Poľskom je tento zákrok legálny. Ale ak zoberieme do úvahy počet obyvateľov oboch štátov, zistíme, že zatiaľ čo Poliakov je asi 7,08-krát viac než nás, počet potratov na 1 000 obyvateľov je vyšší 14-krát. A vlastne ešte o čosi viac, pretože vychádzame len z počtu spomínaných nelegálnych potratov v Poľsku, ale, ako uvádzame vyššie, niektoré sa vykonávajú aj legálne. To nie je štatistická chyba, to je rozdiel 100 percent. Výsledkom úsilia o zákaz umelých potratov teda bude s najväčšou pravdepodobnosťou nárast úmrtí novorodencov a počtu žien, ktoré budú podstupovať tento zákrok v pokútnych podmienkach. Pritom práve tento negatívny sociálny jav viedol v niekdajšom Československu k legalizácii umelých potratov, ktoré boli do roku 1950 trestným činom v každom prípade, a potom, do roku 1957, boli legálne iba v prípade ohrozenia života ženy. Ďalšou nepochybne významnou okolnosťou, ktorú by úplný zákaz umelých potratov priniesol, je kriminalizácia veľkého počtu žien (často už matiek viacerých detí), nehovoriac o ich spoločenskej ostrakizácii a morálnom odsúdení. Logika myslenia odporcov umelých potratov je jasná: ak je takýto čin vraždou a žena ho podstúpi, tak je vrahyňou. Vrahmi sú podľa tejto logiky aj lekári, ktorí umelé potraty vykonávajú. Prečo nespomínam dobro a zlo? Pretože nepoznám človeka, ktorý by považoval umelý potrat za druh antikoncepcie v pozitívnom slova zmysle, teda, že by ju považoval za dobrú. Vždy ide o vážny zásah do morálnej a telesnej integrity ženy (napokon, väčšinou aj do morálnej integrity muža). Odporcovia potratov však nekonajú v duchu kresťanského, ale modifikovaného: „Kto do teba kameňom, ty doňho .....brutálnym bilboardom“. A k samotnému bilboardu len poznámka: je brutálny preto, lebo je autentický. Škoda len (alebo chvalabohu), že nemáme nasnímaný záver vyšetrovania vedeného podľa Malleus malleficarum, smutne známeho Kladiva na čarodejnice. To je skutočná urážka ľudskej dôstojnosti a samotnej jeho podstaty ako bytosti (ktorú odporcovia potratov považujú paradoxne, vzhľadom k svojej argumentácii, za Božie dielo), ktorú nezmaže ani veľmi, veľmi dlhý čas. Autor je publicista
