Maklér
So sestrou som na ulici stretol čudáka. Už z diaľky na mňa tak pôsobil. Uprene pozeral, všemocne napínal mimické svaly. Kvalitná obuv, módne sako, pod ním akási havajská košeľa. Spozornel som, keď sa so mnou dal do družného rozhovoru. S chvením v hlase mi oznámil, že ma pozná a jeho najlepší kamarát je aj môj známy. Áno, hovorím mu, až na to, že spomenuté meno mi akosi vypadlo z pamäti. Nedal sa však odhovoriť. Stále čosi húdol. Neprestával. Vypol som hudobný prehrávač, zložil z uší slúchadlá a načúval. Pýtal sa, čo také počúvam. Thoma Yorka, precedil som pomedzi zuby. Jasné, bol mu známy. Hudba sa mu totiž ukrutne páči a aj ten „Tóm Jórke“. Áno, áno! Ten je dobrý! No jasné, povedal som si. Vyskúšal som ho. O muzike samozrejme nič nevedel a o Radiohead si myslel, že to je dajaká bratislavská hudobná stanica. Pritvrdil som. Havajčan sčervenal. Snažil sa štylizovať, napasovať do mojich záujmov. Chcel sa prirýchlo spriateliť. Zabudol, že človek nie je fast food. Postupne prešiel k veci. Počul, že sa potrebujem poistiť a kamarát vravel, že vraj aj moja sestra. Veď, čo ak sa jej zlomí ruka, veď má predsa rizikové zamestnanie. Záleží mu na jej istotách. Opravili sme ho a snažili sa utvrdiť v názore, že ona celé dni sedí pred počítačom, čo je riziko jedine tak pre jej oči. Nedal sa. Mal predsa tréning. Nie je žiadna nula. Veru, aj pri počítači sa dejú všakovaké veci, presviedčal nás. Čo tak zlomenina ruky? Jeho klienti už toho zažili neúrekom. Mohol by nám rozprávať. Ani by sme neverili! Mal pravdu, a preto sme mu očividne dali najavo, že u nás neuspel. Nezaháľal však. Urýchlene nás pozval na chladený nápoj. Evidentne sa ešte nevzdával. Pristali sme, veď prečo aj nie? U niektorých manipulatívnych spolkov sa zadarmo najete, tu aspoň osviežite. Pri stole na nás vytasil svoje ekonomické vedomosti. Chrlil nezmyselné čísla, z rukáva súkal prapodivné grafy. Spomínal výnosy, o nákladoch taktne mlčal. Poznal pár pojmov a stále s nimi narábal. Na iných – našich – sa mu akosi plietol jazyk. Koktal, mumlal, obchádzal ich a vracal sa stále k tomu svojmu – domácemu učivu z pravidelných školení. Čudné, žeby nepoznal iné alternatívy? Alebo o ostatných veličinách ani netušil? To nie je možné! Veď je to predsa špecialista, úspešný podnikateľ. Kvalitne oblečený poisťovací agent. Žiaľ, nevedel. Asi preto, že to nebol obyčajný „poisťovák“. Pasoval sa vyššie. Bol to totiž maklér. Hneď nám vysvetlil, čo taký správny maklér dennodenne robí, ako pomáha, čo všetko rieši, s kým sa pozná, ako sa mu žije, koľko má voľného času. Hromadu kamarátov, krásny život, luxusné obleky, módne topánky, drahú pijatiku. Z makléra sa vykľul psychický manipulant. Po chvíľke som zistil, že mám ešte stále skreslené predstavy o finančníkoch a ich poradcoch. Nikdy som o väčšine z nich nezmýšľal pozitívne, hoci som vedel, že aj na tomto poli existujú viaceré výnimky. Nikdy som však nechápal, prečo skutoční profesionáli nehádžu na svoje karikatúry kamene. „Náš“ maklérsky reprezentant však bol eso. Už v polovici minerálky ma presvedčil, že mu určite nejde o finančné služby, objektívne analýzy, ale prím hrá predovšetkým zakalená myseľ, bezhodnotové naháňanie zisku a podpásové zavádzanie. Liečenie komplexov menejcennosti, v tomto prípade aj sektárske poblúznenie. Poradca. Krásny lesklý obal nevábneho hnoja. Keď sa rozbalí, nemožno dýchať. Rozlúčili sme sa. Maklér odišiel naprázdno. To nič, o chvíľu sa vábne pousmial na prichádzajúcu paniu. Ako sme stihli začuť, bývalú spolužiačku. Zamieril a hádzal sieť. Makléri. Osobitá kasta. Už som ich spoznal veľa. Všetci do jedného čudáci. Mám asi jednoducho smolu. Nacvičené úsmevy, zakalené oči. Podaktorí odborníci, ochotní pomôcť sebe, ale aj tomu druhému. Väčšina z nich však prapodivní, neovládajúci ani len stredoškolské počty a bezhlavo bažiaci po bohatstve. Blázni v slušivých kostýmoch, vystávajúci vždy niekde opodiaľ. Večne kamarátski, stále telefonujúci. Finančné strážne veže. Migrujúce duševné smetiská. Pokrivené charaktery, čo na zdrapy papierov kreslia satanské počty. Namýšľajúci si, že sú budúci miliardári; nevedomí duchovní bedári. Autor je publicista
