Snaha o posilnenie pozície
Symbolické! Presne v deň začatia ramadánu (13. septembra) prišiel na oficiálnu návštevu Tadžikistanu prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev. K Tadžikistanu sa stredoázijskí lídri stavajú zväčša profesorsky. Nateraz však N. Nazarbajev priviezol do najchudobnejšej krajiny regiónu ponuku ekonomickej spolupráce. Kazachstan by sa v podstate mal stať rozhodujúcim investorom v krajine. Aspoň takto je formulovaná nová investičná dohoda, ktorú v Dušanbe podpísali obaja prezidenti. Prvým krokom by malo byť vytvorenie spoločného investičného fondu so základným kapitálom 100 miliónov $. Či je to zodpovedajúca suma, ukáže čas. Účastníci ekonomického fóra „Tadžikistan-Kazachstan: nové možnosti podnikania“, ktorý bol súčasťou programu návštevy však už tento projekt aj výšku financií ocenili. Faktom však je, že len v roku 2007 bol evidovaný obchodný obrat medzi oboma krajinami na úrovni 200,4 miliónov $. Z toho Tadžikistan exportoval do Kazachstanu produkciu za 17,1 mil. dolárov (bavlna, zelenina) a spätne za 183,3 mil. $. Okrem ropy, ktorú Tadžikistan nemá, to bola predovšetkým múka. Na margo múky: Neúroda v Strednej Ázii prudko zdvihla cenu obilia. Ceny za chlieb sa vyšplhali neuveriteľne vysoko, čo viedlo niektorých ruských analytikov k záveru, že najmä Tadžikistan a Kirgizsko možno očakávajú „chlebové nepokoje“. Že je to naozaj problém, si elity v Tadžikistane uvedomujú. Prezident Emomali Rachmon o tom hovoril, keď pozdravil moslimov krajiny (a tých je 85 percent) pri príležitosti ramadánu. Podľa tadžického internetového denníka Čarchi gardun vyzval vo svojom prejave všetkých moslimských podnikateľov krajiny, aby „nedopustili ďalšie zvýšenie cien“ a „pomohli všetkým chudobným“. Zároveň oznámil začatie výstavby novej mešity v Dušanbe za peniaze z Kataru. Mešita má zjednotiť všetkých moslimov Tadžikistanu. Nový imidž integrácie Zlepšenie dvojstranných vzťahov medzi Astanou a Dušanbe je súčasťou nového imidžu kazašskej zahraničnej politiky v rámci opakujúcich sa nazarbajevských vĺn regionálnej integrácie, ktorá by mala vyústiť do jednotného ekonomického priestoru v Strednej Ázii podľa vzoru EÚ. Výhrady voči tomu má jedine Taškent. Lenže okrem toho, že Uzbekistan je najľudnatejšou krajinou regiónu (podľa oficiálnych údajov k 1. 6. 2007 má 26,8 mil. obyvateľov s nárastom o 0,7 percenta od konca roku 2006) nemôže Islam Karimov regiónu ponúknuť nič. Ani politicky, ani ekonomicky. Kazachstan sa ekonomicky rozvíja, takže aspoň niečo, aj keď len snaha nestačí. Konflikt o to, kto bude lídrom v Strednej Ázii, má okrem objektívnych parametrov aj niečo pod hladinou. Bývalí prví tajomníci komunistických strán Kazachstanu a Uzbekistanu, ktorí boli súčasne členmi Ústredného výboru KSSZ, sa ako ľudia priam živočíšne nenávidia. Našťastie, ako prezidenti sa držia. Tri summity V auguste sa Tadžikistan stal predsedajúcou krajinou Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS). Začiatkom októbra (4. až 6. 10. 2007) sa Dušanbe stane svedkom troch vrcholných stretnutí prezidentov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), Eurázijského ekonomického spoločenstva (EurAzES) a Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Hoci členmi troch štruktúr zároveň nie sú všetky postsovietske krajiny, o väčšine z nich to platí. Od zániku ZSSR sa ich prezidenti stretnú na jednom mieste na troch exkluzívnych podujatiach a v takom krátkom čase prvý raz. To spolu so stretnutím ŠOS v Biškeku bez diskusie ukazuje, že posuny v Strednej Ázii sú hodné zaznamenania. No a čo sa týka N. Nazarbajeva, ten si prišiel ešte preveriť, ako sa pripravuje stretnutie EurAzES. To je totiž jeho dieťa. Domáci organizátori budú na všetkých troch podujatiach preferovať ako hlavnú tému boj proti drogám. Na to majú právo. Potom sa, podľa profilu zoskupenia, budú dodiskutovávať detaily, ako napr. bezpečnosť v Afganistane, pracovná migrácia... Hostiteľ E. Rachmon verí, že v októbri bude v Dušanbe dobré politické počasie. Zrejme v tomto, ako aj širšom kontexte, sa uskutočnila nedávna návšteva nášho ministra zahraničných vecí v Tadžikistane. Bola dobre načasovaná a naznačila, že Slovensko má vo vzťahu k Strednej Ázii jasno. A to aj preto, lebo minister bol predtým v Astane. Nakoniec, nezabúdajme, že svet má – aj keď sa to niekomu na Slovensku nepáči – západ, sever, juh, ale aj východ. A ešte niečo pre neveriacich. Brusel v týchto dňoch spúšťa nový intenzívny dialóg NATO – Stredná Ázia. Autor je spolupracovníkom týždenníka Slovo
