Nepodstatná suverenita

Ak si ešte stále myslíte, že má zmysel hovoriť o niečom ako „iracká suverenita“, stačí si spomenúť na „kauzu Blackwater“. Vláda premiéra al-Malikiho, inak poslušný spojenec USA, sa pokúsila vziať na zodpovednosť zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby, zodpovedných za smrť jedenástich a zranenie dvanástich civilistov v Bagdade. Americkí diplomati urobili všetko, čo je v ich silách, aby tomu zabránili.
Počet zobrazení: 1045

Ak si ešte stále myslíte, že má zmysel hovoriť o niečom ako „iracká suverenita“, stačí si spomenúť na „kauzu Blackwater“. Vláda premiéra al-Malikiho, inak poslušný spojenec USA, sa pokúsila vziať na zodpovednosť zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby, zodpovedných za smrť jedenástich a zranenie dvanástich civilistov v Bagdade. Americkí diplomati urobili všetko, čo je v ich silách, aby tomu zabránili. Ako upozorňuje v článku pre Guardian Ed Harriman, nie je to prvý prípad. Stáva sa, že americkí žoldnieri beztrestne zasahujú priamo do fungovania irackých inštitúcií. Pred rokom bol proamerický minister energetiky súdom usvedčený zo sprenevery verejných fondov. Skôr, ako mohol byť trest vykonaný, ho na americkú ambasádu v Zelenej zóne unieslo priamo z budovy súdu komando ďalšej z bezpečnostných firiem, Dyncorp Corporation. Naspäť ho vydali až po dlhých rokovaniach, ale dvojročný trest si aj tak neodsedel. Po pár týždňoch „ušiel“ do Jordánska a odtiaľ do svojho domu neďaleko Chicaga. Tak sa pohodlne vyhol ďalším obvineniam pre podozrivé použitie asi pol miliardy dolárov z verejných financií. Al-Maliki, samozrejme, žiadal, aby Dyncorp odišiel z krajiny. Lenže ten mal 1,8-miliardový kontrakt na tréning a vybavenie irackej polície. A tak, samozrejme, ostal. O trende využívania žoldnierov pri novodobom vedení vojny píšeme v tomto vydaní Slova na inom mieste. Preto teraz stačí len pár faktov o ich stave v Iraku. Praktickú beztrestnosť im garantoval ešte pred štyrmi rokmi na začiatku invázie Paul Bremer, faktický vládca krajiny. Z okupácie sa stal výnosný biznis. Podľa odhadov dostali súkromné bezpečnostné firmy štyri miliardy dolárov z 18 miliárd, ktoré USA poskytli na „obnovu“ Iraku. Harriman cituje oficiálne vyjadrenie amerického ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého „bezpečnostné náklady predstavujú 16 až 22 percent celkových nákladov veľkých infraštruktúrnych projektov v Iraku“. Je vysoko pravdepodobné, že sa to tak skoro nezmení. Využívanie súkromných bezpečnostných služieb, novodobých žoldnierov, je pohodlný spôsob, ako sa vyhnúť problému s nedostatkom dobrovoľníkov pre armádu, neochotou spojencov intenzívnejšie sa angažovať (resp. ich snahou stiahnuť sa) a citlivosťou verejnosti na ďalšie zvyšovanie počtu vojakov vyslaných do konfliktu. Zároveň je nepravdepodobné, že bude americká vláda súhlasiť s prijatím akýchkoľvek pravidiel, ktoré by obmedzili imunitu bezpečnostných služieb v Iraku. Riziko perzekúcie by zvýšilo cenu, za ktorú by boli žoldnieri ochotní v Iraku pôsobiť, a to by zas zvýšilo tlak na americký vojenský rozpočet. Preto je najjednoduchšie naďalej škrtať v položke, na ktorej v tomto kontexte najmenej záleží – na irackej suverenite.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984