Pozadie Mečiarovej politickej hry

Vladimír Mečiar si vyskúšal svoju politickú silu spôsobom, na aký sme uňho zvyknutí. Porušiac koaličné dohovory podrazil svojich partnerov a rozohral vlastnú mocenskú hru. Vybral si na to, ako zvyčajne, citlivú tému, vypustil „balónik“ a potom zdúchol, nechajúc vo vzduchu otázky, na ktoré sám nepozná odpoveď. Je však málo pravdepodobné, že politicky pre svoju stranu naozaj niečo získal. Po pondelku sa trojnásobný premiér môže rozčuľovať nad rôznymi špekuláciami o obchodoch, ktoré s postojom ĽS-HZDS k novele zákona o sociálnom poistení urobil. Ale nevyhne sa im, keďže to vyzerá tak, že najprv chcel vládnej koalícii podkúriť, potom zasa, že jej ustúpil. DSS môžu byť spokojné Podľa všetkého to bola najmä skúška sily. Vladimír Mečiar sa nikdy nezmieri s tým, že musí hrať druhé, či dokonca tretie husle, a tak chce sebe i svetu ukázať, že v skutočnosti to tak nie je. Môže na to využiť rôzne spôsoby, ale najúčinnejší je ten, že jednoducho nepodporí návrh, ktorý najsilnejší vládny subjekt považuje za svoju prioritu. Vtedy totiž môže Robert Fico najviac pocítiť, že bez Mečiara nebude mať ani vládu, ani svoje priority. Pocit, že Fico visí „na šnúrke od Mečiarových gatí“ musí byť pre človeka, ktorý stratil milovanú moc, nesmierne povznášajúci. Vladimír Mečiar však ukázal svoju silu nielen koaličným partnerom, ale aj úplne „cudzím“ subjektom. V tomto prípade vstúpil do neľútostného boja medzi premiérom a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS). Ale nie na strane predsedu vlády. Na šéfa vládnej strany, ktorej nominanti vo vláde navyše podporili navrhované znenie novely, to je naozaj nezvyčajné, ale na V. Mečiara zase až tak veľmi nie. Nevdojak sa však tlačí na myseľ otázka, či už v tomto prípade nešlo o obchod. DSS sa navrhovaného zákona naozaj boja a je pre nich mimoriadnou prioritou, aby sa predstavy ministerky Viery Tomanovej neuskutočnili. Aspoň nie v plnej miere. O čistote slovenskej politiky už stratil ilúzie aj najväčší optimista, preto nie je vylúčené, že DSS „investovali“ do zastavenia zákona aj na pôde parlamentu. Súčasťou hry je aj to, že Mečiar nakoniec súhlasil s posunutím novely do druhého. Od šéfa sociálnych demokratov mohol počas víkendu dostať ultimátum. Nie je nijakým tajomstvom, že R. Fico nemá ideálne predstavy o pevnosti tejto vládnej koalície a robí politiku, ktorá mu umožní byť kedykoľvek pripravený na predčasné voľby. A Smer má aj v súčasnosti naozaj jediný reálnu šancu opäť zostavovať vládu. HZDS môže mať, naopak, poriadne problémy vôbec sa dostať do parlamentu. Opozícia prepásla šancu Vo vzťahu k verejnosti dosiahol Vladimír Mečiar svoje. Opäť bol stredobodom pozornosti, čo zvyšky jeho prívržencov potrebujú, aby naň úplne nezabudli. Navyše sa prezentoval ako seriózny politik, ktorý sa nehrá, ale presadzuje svoje konkrétne predstavy. Vo svojom pondelkovom vystúpení prezentoval konkrétne požiadavky, z ktorých ani jednu nemôže obyčajný človek pochopiť ako „politickú“. Tradičnou súčasťou Mečiarovej hry je aj to, že Robert Fico upozornil, že ide o podmienky vopred dohodnuté na pôde koalície je. Lebo ako prvý to prezentoval práve on. Môže sa Fico odvolávať na nejaký „svoj“ papier z koaličnej rady... Vari najväčšou zaujímavosťou na celom prípade je však beztak neschopnosť opozície využiť situáciu. Mečiar jej na podnose ponúkol možnosť zastaviť minimálne na pol roka zákon, ktorý je pre predsedu vlády v súčasnosti na prvom mieste. Rozkýval celú koalíciu, ale opoziční lídri na to neboli schopní adekvátne a rýchlo zareagovať. Keď sa čosi podobné stalo roku 1996, Mikuláš Dzurinda za to obviňoval Jozefa Migaša a SDĽ. Dnes už nie je Migaš, ani SDĽ a pravicová opozícia sa zachovala podobne. Je to jej smutná vizitka. A ďalšia indícia o tom, že opozícia momentálne ani nie je seriózne pripravená na alternatívu voči Ficovej vláde. Vidieť, že hoci HZDS naznačovalo výhrady, Hrušovský, Csáky, ale najmä Dzurinda to nepochopili ako príležitosť skomplikovať život sociálnym demokratom. Opozícia nestriehne na každú chybu vlády. Sústreďuje sa len na marketingové a komunikačné vystúpenia. Inak to vyzerá, že sa jednoducho zmierila s prehrou a s ďalším súbojom počíta až v roku 2010. Hoci to neprizná, postupná príprava v závetrí jej vyhovuje. Keďže nevie nájsť účinnú zbraň, ktorou by porazila R. Fica, rozhodla sa pre taktiku vyčkávania na to, kým ho skolia jeho vlastné chyby a prešľapy. Smer by nemal ustupovať Špekulácie o tom, o čo naozaj ide Vladimírovi Mečiarovi v prípade novely zákona o sociálnom poistení, podporuje nakoniec ešte jeden fakt. Toto nie je téma, ktorou by ĽS-HZDS mohla zlepšiť svoje vyhliadky v budúcich parlamentných voľbách. Vzhľadom na vekové zloženie voličstva strany sa väčšina tejto strany zaujíma o súčasné, nie o budúce dôchodky. Problematika druhého piliera je týmto ľuďom zväčša vzdialená, netýka sa ich a nerozumejú jej. Ešte tak súbehu dôchodku a mzdy, ale určite nie boju o percentuálne pomery odvodov do Sociálnej poisťovne a DSS. Nespomínajúc fakt, že dôchodcovia majú dosť dôvodov, aby boli s Robertom Ficom zatiaľ nadmieru spokojní. Elegantne sa dá vyriešiť aj problém s predčasnými dôchodcami, ktorí chcú zároveň pracovať. „Čisté“ dôchodky majú väčšinou naozaj nízke a ak to má byť jediný zdroj príjmov, na živobytie jednoducho nestačí. Samozrejme, treba zabrániť prípadom, že odchod do predčasného dôchodku je len špekuláciou, keď človek zostane naďalej na svojom pôvodnom pracovnom mieste, so svojou pôvodnou mzdou, akurát, že k nej má ešte ďalší príjem zo Sociálnej poisťovne. Takúto prácu zakázať treba, ale bolo by rozumné rozšíriť napríklad počet hodín, ktoré môžu predčasní dôchodcovia odpracovať ako brigádnici. Samozrejme, Smer je pre tento zákon pod silným mediálnym tlakom, ku ktorému cielene prispievajú najmä dôchodkové správcovské spoločnosti. Nemal by však ustúpiť, ak mu ide o serióznu reformu nefunkčného a mimoriadne rizikového dôchodkového systému. V prvom rade potrebuje vyriešiť problém deficitu Sociálnej poisťovne, ale nemalo by ísť len o dočasné riešenie na obdobie, kým prijmeme euro. Ani dobrovoľnosť účasti na individuálnom dôchodkovom sporení by nemala mať presne ohraničený čas. Nie je dôvod, aby boli ľudia nútení vstúpiť do druhého piliera len preto, lebo v rozhodujúcom čase boli ešte primladí. Systém dobrý pre bohatých Zároveň by vláda nemala poľaviť v úsilí objektívne a pravdivo informovať o rizikách tohto dôchodkového systému a o jeho nevýhodnosti predovšetkým pre ľudí s nízkymi zárobkami. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec prednedávnom v Slovenskom rozhlase vysvetlil, prečo je navrhovaná zmena na zníženie odvodov do druhého piliera nevýhodná: Pretože keď si odvádzate menej, menej si, samozrejme, nasporíte a budete mať nižší dôchodok. Lenže. Ak je toto pravda, tak to platí vždy, nielen teraz, keď chce Fico urobiť nejaké zmeny. Ak je to tak. Ako to povedal jeden z najväčších bojovníkov za tzv. druhý pilier – ak si odvádzate málo, budete mať nízky dôchodok, ľudia, ktorí zarábajú málo, budú mať nízke penzie aj v terajšom systéme, bez akýchkoľvek zmien. V podstate je to tak, že DSS nie sú perpetuum mobile na peniaze: človek s nízkou alebo priemernou mzdou si našetrí len na nízky dôchodok. Takže tento systém je naozaj výhodný iba pre bohatých ľudí, ktorí majú už teraz poriadne vysoké príjmy. DSS správne tušia, že im vláda ešte môže poriadne podkúriť a možno by na to stačila zo všetkých navrhovaných zmien jediná: otvorenie možnosti vystúpiť z druhého piliera. Ak by z neho totiž odišla čo len tretina ľudí, systém by sa zrútil. Na svoje prežitie potrebuje veľké peniaze od veľkého počtu ľudí. V tomto sa naozaj podobá pyramídovým hrám. Novela zákona o sociálnom poistení bude veľkou témou aj naďalej, o tom niet pochýb. A tiež niet pochýb, že bude okolo nej ešte poriadne hustá atmosféra. Babie leto sa vraj bude striedať s chladným počasím, ale v slovenskej politike nás čaká určite horúca jeseň. Autor je stály spolupracovník Slova