Reklama
Reklama

Zákaz chrániaci tisíce životov

Ročne na Slovensku zomrie vyše 500 ľudí na následky fajčenia, hoci sami nefajčia. Ide o tzv. pasívnych fajčiarov, ktorí sa len pohybujú v zafajčenom prostredí. V celej Európskej únii je takýchto úmrtí každý rok dvadsaťtisíc.
Počet zobrazení: 849
4-m.jpg

Ročne na Slovensku zomrie vyše 500 ľudí na následky fajčenia, hoci sami nefajčia. Ide o tzv. pasívnych fajčiarov, ktorí sa len pohybujú v zafajčenom prostredí. V celej Európskej únii je takýchto úmrtí každý rok dvadsaťtisíc. Sú to obete cudzej bezohľadnosti a sebeckosti. Pritom často ide o bezbranné deti. Ochrana nefajčiarov si získava právom čoraz väčšiu pozornosť. Ale ako to vyzerá v skutočnosti? Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou prirovnávanou k novodobej pandémii. Cigareta je zdravotným, psychickým, biochemickým i sociálno-kultúrnym problémom a tabakizmus najsilnejšou závislosťou. Výskumy potvrdzujú, že dokonca silnejšou, ako návyk na heroín, kokaín alebo alkohol. Tabak patrí medzi najvýznamnejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí v histórii ľudstva. Fajčenie je rizikovým faktorom spôsobujúcim predčasnú smrť pri desiatkach ochorení, a to predovšetkým onkologických, srdcovo-cievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších. Fajčenie je aj ekonomický problém A nie iba pre fajčiarov. Fajčenie naozaj nie je len záležitosť zdravia. Okrem zdravotných spôsobuje aj ekonomické i sociálne problémy. Fajčiari spôsobujú dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari, napríklad požiare. Fajčiarske prestávky zasa znižujú pracovnú produktivitu fajčiarov. Hospodárske následky fajčenia vyplývajú z väčšej absencie fajčiarov na pracovisku (pre choroby súvisiace s fajčením) a zo zníženej pracovnej výkonnosti. Fajčenie prispieva k predčasnému starnutiu a skoršiemu skončeniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnícku starostlivosť o takýchto pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov. Svetová banka na základe výpočtov ekonomických expertov konštatovala, že implementácia Rámcovej konvencie na kontrolu tabaku by mala mať pozitívny vplyv nielen na svetové zdravie, ale aj na svetovú ekonomiku. Práve preto je dôležitá prevencia, a to najmä tzv. primárna. Je to vlastne práca so zdravou populáciou a jej cieľom je zachovať zdravý životný štýl. Ide o najrôznejšie aktivity, akcie a podujatia, motivujúce ľudí na také činnosti, vďaka ktorým považujú za prirodzené, normálne a bežné nefajčiť. Primárna prevencia má rôzne podoby, ale je absolútne kľúčovou vo vzťahu k deťom a mladým ľuďom. Dôležitou súčasťou primárnej prevencie je osobný príklad dospelých: rodičov, príbuzných, pedagógov, známych a populárnych osobností. Sekundárna prevencia sa zameriava na ľudí, ktorí už začali fajčiť a terciárna na tých, ktorí sa fajčiť práve odnaučili. Odborníci preto tvrdia, že primárna prevencia je najúčinnejšia: najlepšie je, keď človek s fajčením nikdy nezačne. Nefajčiari-fajčiari cigariet bez filtra Pasívne fajčenie predstavuje v súčasnosti vážny problém postihujúci nefajčiarov predovšetkým v domácnostiach, na pracoviskách a verejných miestach. Pasívne fajčenie je vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi a ako vdychovanie environmentálneho tabakového dymu sa označuje aj skratkou ETS (environmental tobacco smoke). Riziko ETS spočíva predovšetkým v tom, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, pričom pasívny, nedobrovoľný fajčiar, teda de facto fajčiar bez filtra, vdychuje asi 400 chemických látok. Na riziko vzniku vážnych zdravotných komplikácií vplyvom pasívneho fajčenia upozornila aj WHO v revidovaných odporúčaniach na kvalitu prostredia konštatovaním, že pasívne fajčenie by malo byť uznané za karcinogénne, zapríčiňujúce zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť. Na svete fajčí približne jedna tretina populácie nad 15 rokov, 47 percent mužov a 12 percent žien. Tieto pomery sa však v jednotlivých krajinách líšia. Smutné je, že v strednej a východnej Európe fajčí okolo 28 percent žien. Na Slovensku fajčí približne 34 percent populácie, 43 percent mužov a 26 percent žien. Priemerná ročná spotreba cigariet na dospelého je 2 360 kusov (u 50 percent fajčiarov viac ako 10 cigariet denne, u 5 percent viac ako 20 cigariet denne). Dĺžka života fajčiarov, konzumujúcich 20 až 30 cigariet denne počas 30 rokov je o osem rokov kratšia ako dĺžka života nefajčiarov. Fajčenie na Slovensku má stále vzostupnú krivku.

Následky fajčenia v SR – 11 000 mŕtvych ročne Podľa výskumov a rôznych ankiet si približne 70 – 75 percent fajčiarov želá prestať fajčiť, svoju závislosť však nedokážu prekonať, a tak si cigarety „musia“ kupovať proti svojej vôli... Pritom si treba uvedomiť, že náklady na fajčenie platia aj nefajčiari. Sú to náklady na zdravotné poškodenia fajčiarov (zdravotné náklady na liečbu, ale aj predčasnú invaliditu), ale aj cena za znečistenie prostredia a zdravotné následky pasívneho fajčenia nefajčiarov. Vo vyspelých krajinách tvoria náklady na zdravotnú starostlivosť týkajúcu sa chorôb súvisiacich s fajčením, okolo 6 až 15 percent všetkých ročných nákladov. Podľa údajov Štatistického úradu SR z r. 2000 fajčí na Slovensku 32 percent dospelých pravidelne a 14 percent príležitostne. Na ochorenia súvisiace s fajčením ročne zomiera približne 11 000 ľudí. Podľa vedeckých štúdií a výpočtov stráca fajčiar priemerne 8 rokov z očakávanej dĺžky života nefajčiara. Tí, ktorí zomrú v dôsledku fajčenia v strednom veku (35 – 69 rokov) strácajú v priemere až 20 – 25 rokov zo svojho života. Spolu zomrie na ochorenia súvisiace s fajčením približne 50 percent fajčiarov. Prestať fajčiť má zmysel, aj keď fajčiar už ochorie. Cieľom preventívnych aktivít je najmä predchádzanie záujmu človeka o cigarety. Preto by sa mala prevencia predovšetkým komplexne pokúsiť ovplyvniť postoje k závislostiam, medzi ktoré nepochybne fajčenie patrí. Väčšina krajín Európskej únie prijala v poslednom období právne normy, ktoré prísnejšie regulujú fajčenie v reštauráciách, baroch, krčmách a podobných zariadeniach. Spomedzi nich iba Írsko a Veľká Británia prijali úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch, ale tento krok chcú nasledovať aj najmenej tri ďalšie štáty. Ďalšie krajiny reguláciu upravili formou stavebne oddelených priestorov pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov. Zákaz fajčenia podporujú aj fajčiari Hoci sa na prvý pohľad zdá, že voči fajčiarom ide o pritvrdý diktát, ktorý spoločnosť nemôže prijať, opak je pravdou. Väčšina obyvateľov Írska vníma úplný zákaz fajčenia vo verejných priestoroch pozitívne. Podporu tomuto striktnému opatreniu vyjadrujú dokonca aj fajčiari. Hoci pred prijatím zákona ich s ním súhlasilo iba 46 percent, teraz ich so zákazom fajčenia v reštauráciách súhlasí až 77 percent. Podobný súhlas prejavili aj so zákazom fajčenia v baroch, kde sa zaň pred prijatím zákona vyslovilo iba šesť percent fajčiarov, po prijatí až 48 percent. Navyše neexistujú presvedčivé dôkazy o zmenách v návštevnosti zariadení, teda nie je pravda, že by obmedzenie (ba dokonca úplný zákaz) fajčenia odlákal prevádzkovateľom reštaurácií, barov a krčiem zákazníkov inam. Avšak niektoré štúdie z Írska zaznamenali pokles tržieb a zamestnanosti rok po zavedení zákazu. Pokles je okolo troch percent z tržieb pred prijatím úplného zákazu. Podľa všetkého to však nesúvisí s nižšou konzumáciou jedál alebo pitia (vrátane alkoholu), ale s tým, že tam prestali predávať cigarety, cigary, či tabak. Proti prijatiu prísnejšej regulácie fajčenia v reštauračných a podobných zariadeniach neobstojí ani argument o obrovských problémoch a nákladoch spojených so stavebnými úpravami, nevyhnutnými na oddelenie miestností. Najlepšou investíciou majiteľa reštaurácie či baru je úplný zákaz fajčenia. To si nebude vyžadovať nijaké dodatočné náklady súvisiace s predeľovaním priestorov. Ak sa však aj rozhodne pre stavebnú úpravu, nejde o neprekonateľné problémy. Problémom to nebolo ani v zahraničí. Napríklad Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Cyprus majú stavebne oddelené priestory pre fajčiarov. A aj v týchto krajinách existuje množstvo nefajčiarskych zariadení. Ochorenia z fajčenia Fajčenie je chronicky pôsobiaca noxa, ktorej nezvratné následky sa prejavujú až po dlhodobom pôsobení cigaretového dymu na človeka. Podľa WHO je fajčenie zodpovedné za vznik najmä – 30 percent nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90 percent u mužov a 70 percent u žien), ale aj nádorových chorôb úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, prsníka, čapíka maternice a penisu – 20 percent kardiovaskulárnych chorôb – ICHS, ateroskleróza a ischémia ciev dolných končatín – 75 percent chronickej bronchitídy, ktorá môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a emfyzému. Fajčenie má dokázateľnú súvislosť s výskytom mozgovo-cievnych ochorení, komplikácií v tehotenstve a pri pôrode, ako aj nepriaznivý účinok na plod a novorodeneckú úmrtnosť. Na následky fajčenia zomrie na svete každých 10 sekúnd jeden človek. Na rozdiel od iných spotrebných výrobkov, ktoré si človek kupuje pre úžitok i radosť, tabakové výrobky v konečnom dôsledku spôsobujú svojmu pravidelnému spotrebiteľovi utrpenie a predčasnú smrť. Spotrebitelia pri kúpe cigariet nepoznajú presné riziká fajčenia. V mladom veku, keď začínajú fajčiť, sa postupne stávajú závislými fajčiarmi a podceňujú neskorý vznik zdravotných následkov fajčenia. Fajčiarmi sú aj deti Deti sa o cigaretách dozvedajú už v ranom veku. Tri zo štyroch detí vedia, čo sú to cigarety už pred dosiahnutím piateho roku života nezávisle od toho, či rodičia fajčia alebo nie. Výskum ukázal, že pre mladých ľudí sú tri kritické obdobia súvisiace s fajčením. Túžba začať fajčiť dosahuje vrchol vo veku približne 9 – 10 rokov, v 12 – 13 rokoch už mnohí začínajú pravidelne fajčiť, v 15 – 16 rokoch sa objavuje pocit, že treba prestať. Závislosť u mladistvých fajčiarov vzniká oveľa rýchlejšie ako u dospelých. Niektoré jedenásťročné deti, ktoré fajčia iba občas, alebo síce denne, ale menej ako päť cigariet, majú už typické príznaky závislosti. Následky prvého fajčenia bývajú často negatívne – zvracanie, bolesti hlavy. Fajčiari však zvyčajne tieto problémy prekonali a vytvorili si k cigarete pozitívny vzťah. Deti pritom začínajú fajčiť z rôznych dôvodov. Niektoré preto, že chcú mať pocit nezávislosti, iné preto, lebo fajčia ich priatelia alebo preto, lebo im to rodičia zakazujú. Berú si však za vzor aj populárne osoby. Neexistuje vždy len jedna príčina. Deti s fajčením často experimentujú a domnievajú sa, že môžu prestať, kedykoľvek budú chcieť. Fajčenie je však silne návykové a väčšina detí s ním neskôr nie je schopná prestať. Veď viac ako 80 percent dospelých fajčiarov začalo fajčiť v detstve či v ranom dospievaní. Mnohí z nich sa pritom potom pokúšali fajčenie zanechať, ale nie sú schopní prestať a fajčia už desiatky rokov. Máme čo doháňať V oblasti ochrany nefajčiarov je situácia na Slovensku horšia ako v mnohých iných štátoch starého kontinentu. Pred vstupom do Únie sme sa zaviazali prispôsobiť naše zákony európskej legislatíve. Parlament prijal zákon o ochrane nefajčiarov v máji 2004 a sprísnil ho o rok neskôr. V roku 2005 novelizoval aj zákon o reklame, ktorým zakázal reklamu tabakových výrobkov prostredníctvom sponzoringu, ktorého nepriamym následkom by mohla byť aj propagácia fajčenia. Oveľa lepšia ako na Slovensku je ochrana nefajčiarov v Írsku, Taliansku, Nórsku, na Malte, vo Veľkej Británii či vo Švédsku. Slovenské ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) tvrdia, že práve na základe týchto skúseností navrhujú novelu, ktorá v praxi zlepší ochranu nefajčiarov na verejných miestach. Úplne zakázané by malo byť napr. fajčenie v reštauráciách, ktoré majú väčšiu plochu ak 50 m2. Od budúceho roka by tiež malo byť zakázané predávať tabakové výrobky cez automaty a v predajniach potravín. „Veríme, že obmedzením možností kúpiť cigarety znížime aj dopyt po nich, najmä zo strany detí a mládeže,“ hovorí šéf ÚVZ Ivan Rovný. „Zvýšenie pokuty by malo viesť k zníženiu výskytu takéhoto predaja.“ Zdravotníci chcú takto nefajčiarov nielen viac chrániť, ale aj zvýšiť ich počet. Majú na to vážne dôvody. Vo svete fajčí 1,1 miliardy ľudí a do roku 2025 sa očakáva zvýšenie na 1,6 miliardy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera na ochorenia súvisiace s fajčením ročne 3,5 milióna ľudí, a ak bude trend fajčenia pokračovať, v roku 2025 ich zomrie približne 10 miliónov. „Musíme si čím skôr uvedomiť zhubné pôsobenie škodlivín tabaku na zdravie a pevne sa rozhodnúť, že s fajčením chceme skutočne a definitívne prestať,“ zdôrazňuje I. Rovný a odporúča využiť na pomoc pri odvykaní od fajčenia odborných lekárov či poradne. Pozitíva nefajčenia Podľa odborníkov sa fajčiari už 20 minút po dofajčení poslednej cigarety cítia lepšie, pretože sa tlak krvi i pulz vrátia k normálnym hodnotám rovnako ako aj teplota rúk a nôh. Po 8 hodinách hladina oxidu uhličitého v krvi klesne na normálnu úroveň a vráti sa normálna hladina kyslíka. Po 24 hodinách sa znižuje pravdepodobnosť infarktu. Po 48 hodinách začínajú opäť rásť nervové zakončenia, zlepšuje sa chuť a čuch, pozorujeme svižnejšiu chôdzu. Po dvoch týždňoch sa zlepšuje krvný obeh a funkcie pľúc sa zlepšia až o 30 percent Po jednom až deviatich mesiacoch ustúpi kašeľ, únava, dýchavičnosť, uvoľnia sa dutiny a v pľúcach opäť začne rásť riasinkový epitel, ktorý zníži riziko infekcie, pľúca sa vyčistia. No a po desiatich rokoch nefajčenia je riziko rakoviny u fajčiarov a nefajčiarov približne rovnaké.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama