Reklama
Reklama

O Kirgizsko majú záujem Moskva i Peking

Ruský prezident Vladimír Putin na summite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v Biškeku po stretnutí so svojim kirgizským kolegom Kurmanbekom Bakijevom informoval verejnosť, že sa Rusko rozhodlo reálne investovať do miestnej ekonomiky zaujímavý objem investícií.
Počet zobrazení: 745
9_2-m.jpg

Ruský prezident Vladimír Putin na summite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v Biškeku po stretnutí so svojim kirgizským kolegom Kurmanbekom Bakijevom informoval verejnosť, že sa Rusko rozhodlo reálne investovať do miestnej ekonomiky zaujímavý objem investícií. Spomenul dve miliardy dolárov, ktoré by mali byť aj akousi kompenzáciou za rozšírenie ruskej vojenskej základne Kant. Samozrejme – na úkor tej americkej v Manase. Minister obrany USA Robert Gates v nedávnom prejave na Ázijskom bezpečnostnom stretnutí v júni 2007, konanom pod záštitou londýnskeho Inštitútu pre strategické štúdie, upozornil, že USA sú okolnosťami prinútené znížiť svoje finančné príspevky do regiónu Strednej Ázie. Túto tézu ministra potvrdil aj veľvyslanec USA v Kazachstane John Ordway. Povedal, že aj keď sa znižuje finančný objem pomoci, „rozvoj demokratických inštitúcií a občianskej spoločnosti, vrátane slobody médií ostane prioritným záujmom a zdroje v tomto smere ostanú zachované“. Napriek týmto Ordwayovým slovám je jasné, že Washington k tomuto postupu nútia finančné suchoty spôsobené vojenskou avantúrou USA v Afganistane a Iraku. Bez peňazí, bez plánu Aj to potvrdzuje, že USA nemajú žiaden ucelený plán – samozrejme okrem mediálneho kriku, dupania a povýšeneckého správania – ako čeliť premysleným a strategickým aktivitám Ruskej federácie, a predovšetkým Číny, v Strednej Ázii. Vojensko-bezpečnostný expert z Biškeku Leonid Bondarec si dokonca myslí, že USA nehľadajú nič, čo by pomohlo „vzájomnému porozumeniu medzi Kirgizskom a Spojenými štátmi“ a predpokladá, že prítomnosť USA v krajine „zvyšuje šance teroristických útokov v Strednej Ázii“. Čísla nepustia. V porovnaní s rokom 2006 sa znižuje financovanie amerických programov v Strednej Ázii o 24 %. Samozrejme, najväčšie zníženie sa dotkne Uzbekistanu, ktorý už vykázal americkú vojenskú základňu zo svojho územia, ale aj Kirgizska, ktoré o podobnom kroku dlhodobo uvažuje. Takže dostane asi o päť miliónov dolárov menej, teda 26,5 miliónov, pomoci. (Pre zaujímavosť, pre Pakistan je vyčlenených 785 miliónov, pre Afganistan 1,07 miliardy a pre proamericky ladené Gruzínsko 50,5 miliónov dolárov). Moskva to (asi) zatiahne V tejto realite sa ako blesk z jasného neba objavila správa, že Moskva je pripravená zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v Kirgizsku a súčasne investovať do ekonomiky krajiny asi dve miliardy amerických dolárov, z ktorých časť bude presmerovaná na sociálne projekty. Zvýšenie vojenskej prítomnosti v Kirgizsku – čo sa týka kvantity, ale aj kvality – má širšiu dimenziu. Nie je ňou len obnova pravidelných leteckých hliadok ruskými strategickými bombardérmi, ktorá vrátila Rusko na svetové ihrisko ako neprehliadnuteľného hráča a z ktorej vyplýva potreba logisticky zaistiť tento strategický krok. Je tu aj snaha Moskvy nedopustiť prípadný vznik novej americkej vojenskej základne v Tadžikistane, resp. v Turkménsku – a samozrejme, úsilie podrážať nohy neobľúbeným Američanom v Manase. S plánovanou vojenskou základňou v Tadžikistane to budú mať Američania ťažké nielen v dôsledku zvýšenej schopnosti Moskvy zabrániť im v tom, ale aj z dôvodu rastúceho sebavedomia Šanghajskej organizácie spolupráce. V Biškekskej deklarácii ŠOS zo šestnásteho augusta 2007 sa okrem iného uvádza, že ŠOS vystupuje za „upevnenie strategickej stability“. Do dokumentu dostali toto vyjadrenie Rusko a Čína. Strategická stabilita znamená aj to, že nové americké základne v Strednej Ázii sú nežiaduce a že ŠOS bude postupne preberať operačnú zodpovednosť napr. aj za vývoj v Afganistane, kde Američania zlyhali. Spomenutá suma má ako investičný stimul priviesť kirgizské vedenie k záveru, že prítomnosť americkej jednotky v Manase je skôr mínus než plus. A v Biškeku majú o čom rozmýšľať. Veď v minulom roku mala príjmová časť štátneho rozpočtu hodnotu 600 miliónov dolárov. Ide tak o veľké peniaze. Geopolitický záujem Ruska o najchudobnejšiu, a teda potenciálne najlepšie ovplyvniteľnú krajinu Strednej Ázie je pochopiteľný. Táto tendencia má okrem historických a psychologických súvislostí aj silne pragmatický dôvod. V internej stratégii jeho zahraničnej politiky Kirgizsko zohráva osobitnú úlohu. Z pohľadu Pekingu ide zasa o „špecifický a modelový štát, ktorý môže byť nástupišťom pre čínsku ekonomiku smerom do Strednej Ázie“. V Strednej Ázii je zatiaľ viac toho, čo Rusko a Čínu spája. Silnejúci hlad po energiách a neustála snaha ovplyvňovať ich distribúciu môžu väzby rozleptať. Ale ak zostane Amerika taká, aká je dnes, netreba sa o spojivo báť. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama