Na Ex

A na Ex už jedenásty raz. A pritom sa neopiť. Napriek tomu, že bolo aj čo piť. Ale opiť sa deťom a pri deťoch sa nepatrí. Ale dať si na Ex na ex dúšok krásy sa priam žiada. Takže na krásu!
Počet zobrazení: 2287
szabo_andras-m.jpg

A na Ex už jedenásty raz. A pritom sa neopiť. Napriek tomu, že bolo aj čo piť. Ale opiť sa deťom a pri deťoch sa nepatrí. Ale dať si na Ex na ex dúšok krásy sa priam žiada. Takže na krásu! Hoci tá hra so slovíčkami na prvý pohľad tak vyzerá, nie sú tie exy nezmysly. A nezmysel nie je ani to, že sa to jedno Ex píše s veľkým E. Patrí totiž názvu Ex libris Hlohovec 2007 aj Ex libris ad personam Hlohovec, teda Od kníh k osobnostiam Hlohovca. Jedno aj druhé pritom spolu súvisí. Ex libris (ale aj exlibris), inými slovami „z kníh“ toho a toho, je označenie vlastníka knihy. Povedané s knihou vydavateľstva Q111 Latinčina ešte žije, je to nálepka s menom či znakom majiteľa, ktorá býva často dielom umelca a ktorá sa vlepuje na prídoštie, čiže na vnútornú stranu dosák knihy. Povedané s pánom Viktorom Chrenkom z Hlohovca, ktorý je predsedom poroty a duchovným otcom v súčasnosti už veľmi významnej celosvetovej medzinárodnej výtvarnej súťaže detských exlibrisov: „Tvorba ex libris je významnou súčasťou úžitkovej umeleckej grafiky. Z matrice vytlačená lístková značka, ktorou sa označuje vlastníctvo kníh, patrí k najzaujímavejším zložkám výtvarného umenia, pretože na exlibris je zobrazené takmer všetko, čo sa týka vývoja ľudstva. Aj keď sa exlibris väčšinou skrýva v knihe, nájdite si čas pozrieť si ho. Ak zájdete do špecializovaných knižníc alebo múzeí, kde knižné značky uchovávajú, uvidíte, koľko krásy a poučenia v nich nájdete. História knižnej kultúry potvrzuje, že exlibris je vývojovo starší ako vynález kníhtlače.“ Bol to práve Viktor Chrenko, zberateľ a tvorca exlibrisov, ktorému pred dvanástimi rokmi nedalo pokoja, že slovenské deti nevedia, čo je to krásna výtvarná miniatúra spojená s knihou. S myšlienkou nakriatnuť ich na to, aby ten vzťah získali, prišiel do hlohovskej knižnice. A pretože pracovníčky jej detského oddelenia trápilo, že deti prestávajú čítať a vnímať knihu ako hodnotu, ktorá stojí za to, myšlienka vybudovať ho v nich cez exlibris ich nadchla. „Chodili sme z jednej školy v Hlohovci na druhú a pán Chrenko deťom na hodinách výtvarnej výchovy rozprával o exlibrise. Navyše im ukázal aj ako sa robí a zaujal deti tak, že hoci to boli dvojhodinovky, nechceli ani prestávku,“ spomína vtedajšia vedúca detského oddelenia hlohovskej knižnice a členka poroty Eva Úradníková. „Dôležité bolo, že pre exlibrisy získal nielen žiakov, ale aj učiteľov. Potom sme vyhlásili súťaž na hlohovských školách a všetkým sa to zapáčilo tak, že sme sa rozhodli vyhlásiť 1. ročník Ex libris Hlohovec s medzinárodnou pôsobnosťou. Témou bol slovenský propagátor a rozširovateľ kníh Matej Hrebenda.“ Na vytvorenie exlibrisu sa o ňom museli niečo dozvedieť, a tak je to pri každej súťažnej téme. Hlohovských organizátorov teší, že hoci spolu s výtvarnou si práve táto fáza vyžaduje intenzívny vklad učiteľov, nadchli sa pre myšlienku aj oni. Aj preto do súťaže pribudla aj Cena pre pedagóga. Tento rok ju za kvalitnú kolekciu prác, kreatívne stvárnenie témy a prínos pri presadzovaní rôznych grafických techník získali György Boros zo Subotice v Srbsku a za mimoriadne obsiahlu a vyrovnanú kolekciu prác, precíznu realizáciu grafickej techniky a za zaujímavú prezentáciu prvkov národnej kultúry Long Guiyang z Wenzhou z Číny. Jediné, čo sa nadšencom okolo Ex libris Hlohovec zatiaľ nepodarilo dosiahnuť je to, aby si deti svoje exlibrisy navzájom vymieňali a položili si tak základ na budúce zbierky. Podľa E. Úradníkovej za to čiastočne môžu stále rastúce ceny poštovného, ale aj to, že okruh súťažiacich sa vzhľadom na dospievanie starších ustavične obmieňa. Ale je presvedčená, že semienko vzťahu ku knihám, výtvarnému umeniu a ku kutúre, ktoré sa prostredníctvom Ex libris Hlohovec do detí zasialo, môže znova vzklíčiť kedykoľvek.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984