DSS potrebujú, aby sloboda výberu bola obmedzená

Parlament bude tento týždeň pokračovať v schôdzi, na ktorej rozhodne aj o prvých vážnejších zmenách v dôchodkovom systéme. Dúfajme, že len prvých, lebo zasa nevyzerajú až tak zásadne, aby zrušili súčasný nezmyselný systém...
Počet zobrazení: 1569

Parlament bude tento týždeň pokračovať v schôdzi, na ktorej rozhodne aj o prvých vážnejších zmenách v dôchodkovom systéme. Dúfajme, že len prvých, lebo zasa nevyzerajú až tak zásadne, aby zrušili súčasný nezmyselný systém, na ktorý veľká časť ľudí v aktívnom veku dopláca. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) sa zmenám bránia argumentáciou, ktorú vlani pri podobných zmenách nepoužívali. Prečo? Pripomeňme, že pred rokom presadil poslanec Róbert Madej (Smer – SD) niekoľko drobných zmien, ktoré mali za cieľ znížiť zbytočné náklady na dôchodkový systém. Možno sa to čiastočne aj stalo, ale za cenu ďalšieho obmedzenia slobodného rozhodovania občanov, do ktorej DSS vkladať svoje úspory. Pravidlá sa menili počas hry, ale DSS pošepky vyjadrovali spokojnosť. „Madejova“ novela pre DSS Iba jeho nízky vek je vysvetlením – hoci určite nie ospravedlnením – že R. Madej tak naivne sadol na lep dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Nepochybne v dobrom úmysle síce presadil obmedzenie ich výdavkov na reklamu aj zníženie finančnej motivácie pre „lovcov duší“, ale zároveň za prestup z jednej DSS do inej zaviedol poplatok. A finančníci si nič viac nemohli priať. Tak sa totiž výrazne aznížilo riziko, že by prišli o klienta, ak ho už raz získajú. Tvrdenie, že 500-korunový poplatok nikoho nezastaví, ak si spočíta, že môže zarobiť tisíce, je vedomá lož. Bežní ľudia si nič také spočítať nedokážu a päťstovka vo vrecku je pre nich rukolapnejším dôvodom, aby nikam neprestupovali. DSS si to dobre uvedomili, keď spustili kampaň proti otvoreniu tzv. II. piliera. Keď ministerka Viera Tomanová chcela ľuďom umožniť, aby sa slobodne rozhodli, čo v takom prípade urobia s nasporenými peniazmi, DSS argumentovali, že ich nedajú do Sociálnej poisťovne, ale ulakomia sa na hotovosť. Z toho istého dôvodu nebudú špekulovať o prestupe. Pretože poplatok, ktorý musia zaplatiť hneď z vlastných peňazí, je pre nich zrozumiteľnejší náklad, ako sú teoreticky možné výnosy zisk. Mimochodom, prečo sa Smer – na čele s Róbertom Madejom – bráni zavedeniu poplatkov za vysokoškolské štúdium, keď pravica chcela zároveň zaviesť pre chudobnejších študentov štipendiá do výšky poplatkov? Lebo poplatok a priori odrádza: je to zrozumiteľný, okamžitý výdavok. A obmedzenie výdavkov na reklamu a „agentov“ prišlo „s krížikom po funuse“. DSS potrebovali „naliať“ do reklamy desiatky, ba stovky miliónov v čase, keď trh ešte len vznikal, keď sa státisíce ľudí ešte len rozhodovali, či vôbec do tzv. II. piliera vstúpia. Tá kampaň predsa nebola len súbojom medzi jednotlivými spoločnosťami, ale predovšetkým mala ľudí nalákať, aby „odišli“ zo Sociálnej poisťovne. Dnes síce musia DSS-ky „bojovať“ navzájom, ale zásadný boj už nevedú: trh je stabilizovaný, lebo každoročný povinný prílev klientov garantuje zákon. Volanie po silnom štáte (proti ľuďom) So zmenami, ktoré menili pravidlá počas hry teda prišiel R. Madej už minulý rok. DSS však proti nim neviedli takú kampaň, akú vedú teraz. Načo by to robili, veď pravidlá sa síce menili, ale nie v neprospech dôchodkových fondov, ale občanov. Naopak, DSS-kám zmeny vyhovovali, lebo sporiteľov ešte viac odrádzajú od presunu z jednej spoločnosti do druhej. A to napokon vedie k tomu, že sa o reálne hospodárenie fondov a ich správcov zaujímajú ešte menej. V duchu úvahy – načo to budem sledovať, keď prispievať tam musím a prejsť sa nechystám, lebo za to by som musel platiť. Róbert Madej pomohol vytvoriť pre DSS ešte väčšiu idylku a vtedy im vôbec neprekážalo, že „počas hry“. Teraz im to už prekáža, lebo najnovšie zmeny idú proti ich záujmom. A aké záujmy to vlastne sú? Všimnime si vyhlásenie Asociácie DSS (ADSS) z 13. júna t. r. Už jeho názov hovorí za všetko: Výstup z II. piliera nemôže byť dobrovoľný. Aha ho, hlas liberalizmu. Pravičiari, ktorí bojujú za slabý štát, ktorí odmietajú, aby im „kafral“ do života, ktorí nesúhlasia, ak chce hrať väčšiu rolu v hospodárstve, zrazu žiadajú, aby tvrdo obmedzil slobodné rozhodovanie časti občanov. Ak chce štát prinútiť k nejakej povinnosti DSS, vtedy je zlý, vtedy ho treba obmedziť. Ale ak má štát prinútiť občanov, aby povinne platili súkromným dôchodkovým fondom, vtedy podľa nich musí byť silný a tvrdý. ADSS touto požiadavkou „potopila“ všetko svoje úsilie o vyvolanie dojmu ľudovosti. Slobodnú vôľu občanov obmedziť a zabrániť im, aby sa rozhodli podľa vlastného uváženia, chce vo vlastnom záujme, nie v záujme občanov. V zmysle tejto logiky by odborári mali požadovať povinné členstvo pracujúcich v odborových zväzoch. Argumentovali by potrebou zabezpečiť reprezentáciu záujmov všetkých pracovníkov pri kolektívnom vyjednávaní. Bolo by to presne to isté, ba ešte slobodnejšie, lebo odbory sú vnútorne demokratické a ich členovia tých, ktorí ich potom zastupujú, volia. O obsadení manažmentu DSS však sporitelia nerozhodujú, hoci manažmenty narábajú s ich peniazmi. Geniálne: slobodný výber poškodzuje zákazníkov Ešte absurdnejšia ako požiadavka, je argumentácia ADSS. Dôchodkové firmy prišli s prevratnou ekonomickou teóriou, ktorá popiera všetko, čo počúvame v iných sférach hospodárstva, takže by si zaslúžila Nobelovu cenu. Zatiaľ čo všade inde je konkurencia a možnosť slobodného výberu na prospech zákazníka, v súkromnom dôchodkovom systéme je to naopak. Dobrovoľnosť podľa ADSS „by mohla poškodiť záujmy sporiteľov“! Rozumiem, že dobrovoľnosť zdravotného alebo sociálneho poistenia by naozaj mohla poškodiť záujmy každého zainteresovaného zo zrejmých dôvodov. Ale ako môže poškodiť záujmy sporiteľa jeho právo slobodne sa rozhodnúť medzi viacerými poskytovateľmi rovnakej služby? Prečo to už dávno nezišlo na um Slovak Telecomu? Ešte absurdnejšie je ďalšie tvrdenie: „V poslednom období sme vynaložili veľa snahy na to, aby sme dokázali, že systém II. piliera je pre všetkých jeho účastníkov výhodný. Výsledok je verejne dostupný na internetovej stránke asociácie, kde si každý môže pozrieť, že na základe serióznych prepočtov, ktoré vychádzajú z rovnakých premenných, aké používa ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, že sporiť v II. pilieri sa oplatí drvivej väčšine z jeho takmer 1,6 milióna sporiteľov.“ Hurá!!! Takže načo obmedzovať slobodné rozhodnutie ľudí, keď na internete je dosť dôkazov o tom, že II. pilier je výhodný!? Veď nech si ľudia dobrovoľne kliknú na webovú stránku ADSS a všetko im bude jasné. Aj ak bude II. pilier dobrovoľný, zostanú v ňom a nič dramatické sa nezmení. Reklamná propaganda ADSS však sama seba nachytala pri lži. Na jednej strane „vynaložila veľa snahy, aby dokázala, že II. pilier je výhodný,“ na strane druhej jej šéf Peter Socha hovorí, že „s princípom dobrovoľnosti výstupu nesúhlasíme“. Tomu sa však nedá rozumieť inak, ako že „veľa snahy“ vyšlo navnivoč a väčšina ľudí si nemyslí, že „sporiť v II. pilieri sa im oplatí“. Alebo sa P. Socha bojí, že ľudia nevedia prečítať, čo pre nich napísali na internete? Lenže, ak sa dnes – po troch rokoch – zrazu ľudia nedokážu rozhodovať podľa reálnych analýz a výsledkov, podľa čoho sa rozhodovali v čase štartu II. piliera, keď neexistovali ani takéto rukolapné „dôkazy“ o „genialite“ súkromného sporenia na dôchodky? Odpoveď je zrejmá: občanov nepresvedčili fakty a argumenty, ale propaganda, na ktorú sa zmenila reklamná kampaň na čele s vládnou, pod heslom „lepší dôchodok“. A DSS sa boja, že rovnaká, ale opačne orientovaná propaganda ich dokáže rýchlo presvedčiť o opaku. Nijaké údaje na internete nehrajú rolu rovnako, ako ju nehrali ani v roku 2004. A dôchodkové spoločnosti to veľmi dobre vedia. Ak by niekto pochyboval o tom, že DSS zavádzajú, až sa hory zelenajú, nech si prečíta ešte jednu vetu z vyhlásenia, ktoré tiež nájdete na internetových stránkach ADSS: „Urobíme všetko, čo je v našich silách a možnostiach, aby sme našich klientov presvedčili, že vstupom do II. piliera urobili správny krok. Máme na to dostatok dôkazov a sme presvedčení, že ľudia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli prevziať časť zodpovednosti za svoj dôchodok na seba, sa nedajú z tejto cesty zviesť.“ Dobrovoľnosť v nijakom prípade DSS teda „v poslednom období vynaložili veľa snahy“. Ale asi to nestačí, lebo ešte „urobia všetko, čo je v ich silách“, a to napriek tomu, že už teraz „sú presvedčené, že majú dostatok dôkazov a ľudia sa nedajú zviesť.“ Ak sú DSS „presvedčené“, že ľudia „sa nedajú z tejto cesty zviesť,“ prečo ich idú o niečom presviedčať, a dokonca „všetkými silami“? Mimochodom, toto je presne ten istý jazyk, aký sme počúvali za komunistickej totality. Toto je presne to isté uvažovanie. Aj vtedy vládna propaganda tvrdila, že „vynaložila veľa snahy, aby dokázala, že socializmus je pre všetkých výhodný,“ presviedčala, že „urobí všetko“, aby nielen nás, ale celý svet „presvedčila, že socialistická revolúcia bol správny krok“. A komunistickí lídri vyhlasovali, že sú „presvedčení, že ľudia sa nedajú z tejto cesty zviesť.“ Ale tiež, ako dnes DSS, boli proti „dobrovoľnej účasti“ ľudí na režime. Možno je to všetko iba trpký dôkaz, že ak sa história opakuje, opakuje sa iba ako fraška. Vyhlásenie ADSS je naozaj jedným z najväčších nezmyslov a jednou z najväčších zlátanín v tomto smere, aké sa predstavili našej verejnosti v poslednom období. Veď toto nemôže vyprodukovať niekto, kto si tých obyčajných ľudí, sporiteľov aspoň trocha váži, kto ich považuje za rozumné a slobodne uvažujúce bytosti. Ale napokon treba priznať, že jeden veľký význam vyhlásenie ADSS má a malo. Ak to, čo v ňom asociácia uvádza, myslia autori vážne, je úplne jasné, že pre udržanie svojho systému pri živote musia DSS nekompromisne požadovať, aby účasť v ňom nebola dobrovoľná. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984