Spätná väzba

Ad: DSS potrebujú, aby sloboda výberu bola obmedzená (Jakub Topol) Slovo 43/2007 Ja ako pravicový liberál úplne súhlasím, aby bol vstup a výstup do dôchodkových správcovských spoločností (DSS) ničím neobmedzený. To len na margo údajného oportunizmu pravicových liberálov. DSS-ky stratili moje sympatie vo chvíli, keď začali nedôstojne kšeftovať s touto vládou. Na druhej strane, DSS-ky sú obchodníci, a nie charita, a chcieť od nich niečo iné je naivné. A k článku: V podstate súhlasím. Ale doveďme vašu myšlienku k záveru. Dajme ľuďom naozaj slobodu rozhodnutia. Nechajme ich, aby sami zvážili, či je výhodnejšie sporiť v štátnej poisťovni, v DSS-ke, v banke, dať peniaze do zlata, do nehnuteľnosti alebo do ponožky. Štát by garantoval iba nevyhnutné minimum každému rovnako, iba nevyhnutné minimum na prežitie. Zvyšok by bol na ľuďoch a ich zodpovednosti. Čo na to vravíte? A. P. nazgul Po čase sa ukáže, ktorý spôsob dôchodkového sporenia je lepší. Máme tu však stále problém súčasných dôchodcov a tých, ktorí odídu na dôchodok v najbližšom období. Celý život odvádzali dane a odvody s prísľubom od štátu, že o nich bude v dôchodku postarané. Rovnako ako je nemorálne siahnuť niekomu na úspory (bárs aj v dôchodkovej správcovskej spoločnosti), je nemorálne ponechať týchto ľudí bez zabezpečenia. Ako sa im však zaručí dôchodková starostlivosť, keď ich dôchodkové zabezpečenie bude potenciálne ohrozovať druhý pilier? Ako zabezpečiť, aby si mladá generácia splnila svoju morálnu povinnosť, ako si ju splnila predchádzajúca generácia? Peet Ad: Európa: zisky poisťovniam nepatria (Kamil Márovský) Slovo 44/2007 Veľmi potrebný osvetový článok. Odporúčam posielať ho e-mailom všetkým nes-pokojným ekonomickým reformátorom a trhovým revolucionárom. Štát ako inštitúciu zatiaľ ešte nik ústavne nezrušil a aj v kolíske demokracie, v USA, je smrteľným hriechom neplatiť dane. Ak je teda odvod z príjmu občana štátu presne určený a je to štátom stanovená povinnosť, a štát sa zároveň zaručuje poskytovať za tieto odvody občanovi zdravotnú starostlivosť, niet čo riešiť. Odvod je zárukou, že štát vyvinie podľa ústavy takú aktivitu, pomocou ktorej sa občanovi dostanú ústavné práva na zabezpečenie adevátnej zdravotnej starostlivosti. Súkromné zdravotné poisťovne, samozrejme, potom môžu s občanom tiež uzavrieť zákaznícky vzťah, ale NAD RÁMEC odvodovej povinnosti. Naši zdravotnícki reformátori v ekonomike amatérsky zbabrali, čo sa dalo, aby „zachránili“ ideológiu, podľa ktorej je súkromník najlepší hospodár, ale zabudli na to, že súkromník má vždy pôsobiť na voľnom trhu a uzatvoriť zmluvný vzťah so zákazníkom na základe slobody výberu – teda nie na základe povinného výberu odvodov. A tento vzťah sa v SR súkromné akciové spoločnosti boja uskutočniť z jediného dôvodu: nemajú so zákazníkom rovnoprávny vzťah. Ak by neexistovali povinné odvody, koľké súkromné zdravotné poisťovne by prežili? PZV