Za tú našu slovenčinu

Minister kultúry Marek Maďarič sa stal terčom kritiky, či dokonca posmešných poznámok a komentárov. Dôvodom je návrh zákona, ktorý by prinútil štátnych úradníkov, ale aj novinárov vo verejnoprávnych médiách lepšie ovládať slovenčinu.
Počet zobrazení: 1524

Minister kultúry Marek Maďarič sa stal terčom kritiky, či dokonca posmešných poznámok a komentárov. Dôvodom je návrh zákona, ktorý by prinútil štátnych úradníkov, ale aj novinárov vo verejnoprávnych médiách lepšie ovládať slovenčinu. Reakcie sa dali čakať: to už naozaj toho Maďariča nič iné netrápi, to už naozaj nemá čo robiť? Nuž určite ho trápia aj iné veci – pripomeňme, že okrem ministra financií, ktorému išlo o to, aby sa dostal k veľkým „europeniazom“, sa ako jediný postavil proti rušeniu osobitného operačného programu na informatizáciu Slovenska. Ale predsa len... Je to minister kultúry – máme od neho čakať návrhy na modernizáciu školstva či udržateľnú starostlivosť o lesy? Jazyk je základnou súčasťou národnej kultúry, základný znak, ktorý od seba odlišuje národy, a ten náš dostáva už roky poriadne zabrať. Naozaj sa dá chápať, ak robotník, ktorý sa strachuje o svoje zamestnanie, alebo vedecký pracovník, ktorého plat sa ledva blíži k celoštátnemu priemeru, kašlú na úroveň svojho jazykového prejavu (aj keď u toho druhého je to napriek tomu zarážajúce). Ale ak naň kašle novinár, pre ktorého je slovenčina základným pracovným nástrojom, je to rovnaké, ako keď si zubár neumýva ruky alebo opakovane používa tie isté rukavice. Sadli by ste si u takého „odborníka“ do zubárskeho kresla? Pri písaní tohto komentára som bol asi päť minút na internete. Stačila jedna návšteva na webovej stránke TA3 – spravodajskej televízie, ktorá si tak veľmi zakladá na svojej vysokej úrovni a renomé – a okamžite som tam našiel toto: „Bratislavskí magistrát dal na Hlavnom námestí...“ Prosím, ide o súkromné médium, ale ako veriť novinárom, ktorí sa nehanbia dať na internet správu s hrubou pravopisnou chybou? Žiaľ, neplatí to len o stránke tohto média, ale prakticky o všetkých, s ktorými prichádzame do styku. Ešte horšie je, že to isté môžete nájsť aj v produkcii verejnoprávneho rozhlasu. V jedinej správe z Poľska boli takéto skvosty: „koaličný partneri by si radšej“ a „radikálny katolíci z Ligy poľských rodín...“ Verím, že ide o preklepy, že ich autori vedia správne hovoriť aj písať, ale ak je to tak, prečo im záleží na kvalite svojej práce? Ak ju, nota bene, platíme povinne my všetci prostredníctvom daní a koncesionárskych poplatkov. Toto nie je len teoretické jazykovedné nariekanie. Jedna kamarátka mi pri debate o tejto téme nedávno povedala: „Keď som chodila do školy a napísala som niečo nesprávne, učiteľka sa ma spýtala, kde som to videla takto napísané. Musela som priznať, že nikde. A teraz to tie deti vidia všade. Dokonca aj v detskej knihe som našla ,svatbu´ namiesto svadby, o čiarkach ani nehovorím.“ Myslím si, že ako pointa to stačí. Aj do dôvodovej správy Maďaričovho zákona. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984