Reklama
Reklama

Dôchodkové otázniky a riziká

Parlament si zopakuje schvaľovanie novely zákona o sociálnom poistení. Prezident oznámil, že ju vráti. Uvidíme, o akých výhradách Ivana Gašparoviča sa bude rozhodovať.
Počet zobrazení: 783
3CB-m.jpg

Parlament si zopakuje schvaľovanie novely zákona o sociálnom poistení. Prezident oznámil, že ju vráti. Uvidíme, o akých výhradách Ivana Gašparoviča sa bude rozhodovať. Opozícia tému stále živí ako príležitosť na politický boj, ale dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), ktorých sa to najviac týka, sú v podstate ticho. Výsledkom niekoľkomesačných diskusií a súbojov je totiž relatívne vyvážená novela, ktorá neznamená podstatný zásah do súčasného dôchodkového systému. Dokonca aj Ľudovít Kaník vyhlásil, že nemá nijaké obavy. Ak niekto čakal revolúciu, tá sa nekonala. Revolúciou by bolo zrušenie druhého piliera, resp. prijatie takých zmien, ktoré by k nemu smerovali. Nič také však parlament neschválil. Z úst niektorých ľudí zo Smeru síce občas zazneli silné slová na adresu DSS, ale konečná podoba novely je výsledkom kompromisu. Mladí sa budú musieť rozhodnúť Raz darmo. Politické rozhodnutia sa viac ako želaniami a vlastným presvedčením riadia reálnym pomerom síl, a ten súčasný by ani väčším radikálom, ako sa občas javí Róbert Fico, asi nedovolil razantnejšiu zmenu. Navyše je už úplne zrejmé, že ani Smer, ani jeho predseda nie sú zďaleka takými „boľševikmi“, ako ich vykresľujú politickí oponenti a médiá. Skutočne razantné zmeny v dôchodkovom systéme nemajú podporu ani v samotnom Smere. Napokon, v politickej diskusii TV JOJ Politika.sk to jasne povedala ministerka Viera Tomanová: vláda bude konať v súlade s programovým vyhlásením a v ňom sú garancie pre všetky tri existujúce piliere. Takže rizikový druhý pilier zostane a ďalej bude odčerpávať peniaze a zneisťovať dôchodok občanov. Zo zmien, ktoré vláda presadila, sa ako najvýznamnejšia javí tá, podľa ktorej „noví pracujúci“ – mladí ľudia po prvýkrát nastupujúci do zamestnania – nebudú automaticky zaradení do druhého piliera. Sami sa budú musieť zaujímať o svoj budúci dôchodok a na rozhodovanie dostanú pol roka. Ak sa v tom čase vedome nerozhodnú, alebo ak na to zabudnú či to nestihnú, budú celú penziu dostávať zo Sociálnej poisťovne. Na prvý pohľad to nie je veľká zmena, ale v skutočnosti môže mať veľké následky. Najmladší pracujúci sa totiž tradične nezaujímajú o poistenie a už vôbec nie o dôchodkové. Ak im to niekto nebude dôrazne „otĺkať o hlavu“, je pravdepodobné, že mnohí čas na rozhodnutie premeškajú. Vláda by tak mohla dosiahnuť väčší počet účastníkov výlučne v prvom pilieri. Samozrejme, DSS si to určite dobre uvedomujú. Jedným z pozitív novely, ktorú vlani presadil Róbert Madej, je okresanie výdavkov na reklamu dôchodkových firiem. Štát by preto nemal úplne rezignovať na komunikáciu ani sa tváriť ako nestranný pozorovateľ. Nikto nemôže prekročiť vlastný tieň, a napriek tomu, ako V. Tomanovú vykresľujú médiá, pri Silvii Kušnírovej ukázala svoju pravú tvár: nekonfliktný, až ľudský prístup, ku ktorému patrí aj to, že niekedy vybuchne. A konfliktov si okolo tejto témy užila už viac ako dosť. Chýbajú objektívne informácie Lenže k politike patria aj konflikty a vláda v tomto prípade stojí, alebo by mala stáť (aspoň jej sociálnodemokratická časť) na jednej ich strane. Na tej, ktorá bude podľa možnosti čo najnekompromisnejšie obhajovať dominanciu solidárneho a štátom plne garantovaného dôchodkového poistenia, čo neznamená jednopilierový systém. Nie je však možné akceptovať ani dva rovnocenné piliere. Predovšetkým preto nie, lebo rizikové investovanie (a ako priznávajú aj DSS, investovanie je vždy spojené s rizikom) nemôže byť základom sporenia na starobu, keď si už človek neporadí, ak riziko náhodou nevyjde. Ministerka Tomanová odmieta viesť otvorenú kampaň na podporu Sociálnej poisťovne, resp. proti DSS. Vysvetľuje tým, že pre ňu ako členku vlády je vládny program záväzný. Aj jej rezort by však mal teraz vytvoriť rovnocennú protiváhu reklamnej propagande dôchodkových spoločností. Nemusí to byť propaganda v obrátenom garde: úplne postačí, ak na rozdiel od čias, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Ľ. Kaník, bude intenzívne medializovať objektívne informácie o rizikách súkromného dôchodkového sporenia a bude ich porovnávať s tým, čo ponúka prvý pilier. Pretože najmä ak ide o istotu výšky výsledného dôchodku, sú rozdiely priepastné. A keďže ide o starobný dôchodok, istota by mala byť hlavným kritériom. Pritom nejde len o teoretizovanie. Najnovšie skúsenosti z krajín, ktoré nám Svetová banka a Ľudovít Kaník dávali za vzor ukazujú, že veľká časť ľudí (dokonca väčšina) si nedokáže našetriť na dôchodok, z ktorého by mohli v penzii vyžiť. Zväčša jednoducho preto, lebo počas aktívneho života nezarábajú dosť, aby ich odvody na súkromné dôchodkové fondy stačili na slušný dôchodok. Jasne dopovedzme, čo ministerka v TV JOJ naznačila: súkromné dôchodkové sporenie sa oplatí iba ľuďom, ktorí zarábajú niekoľkonásobok priemernej mzdy (minimálne troj- až štvornásobok). Takýto príjem musia mať počas celých 25 – 30 rokov sporenia a nesmú byť pár rokov bez zamestnania. Veľa otázok bez odpovedí Jednoznačnú odpoveď na to, koľko je takých ľudí na Slovensku, dáva krátky pohľad do mzdových ročeniek Štatistického úradu SR. Je to približne 10 percent zo všetkých, ktorí pracujú a zarábajú. Druhý pilier je iba sporenie, ktoré je podobné sporeniu v bankách. Ak si odkladáte veľa, máte veľa, ak málo, peniaze sa vám „nevyliahnu“, nie sú to mačky ani baktérie. Pre drvivú väčšinu ľudí na Slovensku je druhý pilier nevýhodný a v čase odchodu do dôchodku budú zrejme nepríjemne prekvapení, keď zistia skutočnú výšku svojich penzií. Vtedy im však už lamentovanie nepomôže. Z tohto hľadiska poskytuje druhý pilier jedinú istotu: ak nezarábate 60-tisíc korún mesačne a viac (ale pozor, pri súčasných cenách!), môžete si byť istí, že na dôchodku budete mať problém. Úplne pokojný však nemôže byť nikto. Lebo nikto nevie, aká bude hodnota peňazí v čase, keď odíde do penzie. Každý si síce môže vypočítať, koľko si za 30 rokov nasporí, ak bude stále pracovať, dobre zarábať a jeho dôchodková spoločnosť neskrachuje. Ale čo si za to o tých 30 rokov kúpi, to netušia ani najlepší ekonomickí analytici. Nehovoriac o tom, že ľudia vôbec nevedia, že to, čo si našetria, ešte nebude ich dôchodok. Ten si za nasporené peniaze budú musieť „kúpiť“ od nejakej životnej poisťovne. Lenže dnes takéto produkty na trhu vôbec neexistujú. Poisťovne zatiaľ iba tušia, ako asi budú dôchodky ľuďom ponúkať, koľko z toho bude ich marža a koľko zisk. Súčasní sporitelia teda nemajú možnosť porovnať si svoje predpokladané výnosy s ponukou poisťovní, aby tak lepšie mohli odhadnúť svoje šance na „dobrý dôchodok“. Základný princíp – neistota Nikto si nedovolí označiť druhý dôchodkový pilier verejne a neanonymne za podvod (maximálne tak politik s imunitou). Nie preto, že by na to nebolo dosť dôvodov, ale niet na to dosť takých dôkazov, ktoré by obstáli pred súdom a DSS už dokazujú svoju silu. Asi málokto verí, že by od autora takéhoto vyhlásenia nevedeli vysúdiť aj jeho budúci dôchodok. A tak nie preto, že by sme o tom neboli presvedčení, ale preto, aby sme sa vyhli súdnym sporom, neoznačíme systém DSS za podvod ani my. Rozhodne však môžeme povedať, že súčasný dôchodkový systém v sebe skrýva priveľa nezodpovedaných otázok, nejasných odpovedí, odhadov, dohadov a predpovedí, takže pre bežného človeka je nezrozumiteľný a neposkytuje istotu. Do značnej miery ani nemôže, je to jeden z jeho princípov. Úplná bezpečnosť vložených investícií (nasporených peňazí) je v tomto prípade nedosiahnuteľná a výška budúceho dôchodku je vo hviezdach. A to je dosť dôvodov, aby ministerka Tomanová a vôbec sociálni demokrati nezostali na pol ceste. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama