Pokoj v Palestíne
Vláda Mahmúda Abbása sa ešte určite nespamätala zo šoku, ktorý spôsobila strata kontroly nad Pásmom Gazy. Zdá sa však, že sa karta opäť obracia. Podpora strany Fatah opäť rastie aj na tomto území ovládanom Hamasom – ani islamistické hnutie zatiaľ nedokázalo, že bude schopné splniť svoje sľuby. Posilnenie postavenia hnutia Fatah v Pásme Gazy, ktoré prakticky kontroluje jeho politický rival Hamas, dokazuje aj účasť 250 000 Palestínčanov na spomienkovej demonštrácii na bývalého lídra Jásira Arafata, 12. novembra 2007. Hlavnou príčinou je neschopnosť Hamasu efektívne vládnuť na územiach, ktoré kontroluje, ako aj fakt, že k dosiahnutiu proklamovaného cieľa – nezávislej Palestíny – sa nepriblížil o nič viac, ako vláda Fatahu. Zlyhanie je aj výsledkom tvrdej politiky Izraela. Takmer nepriepustná blokáda spôsobuje ekonomický a sociálny kolaps v oblasti, ktorá už aj tak trpela veľkou chudobou a obmedzenými ekonomickými príležitosťami a závisela od zahraničnej pomoci. Hamas sa podľa kritikov navyše zaujímal viac o konsolidáciu svojej moci než o efektívne riadenie územia a jeho radikálny postoj tiež nedáva nádej na skoré riešenie. To však ešte nemusí znamenať víťazstvo vlády Mahmúda Abbása. Hoci ju medzinárodné spoločenstvo uznáva za „legitímneho zástupcu“ Palestínčanov, tvrdá politika Izraela podkopáva jej autoritu na Západnom brehu – stavba osád na palestínskom území sa nezastavila, izraelské ozbrojené sily podnikajú jednostranné útoky na územia Západného brehu. Nijaké zásadné riešenie sa neočakáva ani na medzinárodnom stretnutí o izraelsko-palestínskom konflikte, ktoré sa uskutoční koncom novembra v USA. Vysoká účasť Palestínčanov na spomienke na Jásira Arafata môže byť signálom opätovného rastu popularity „mierovej strany“ v Palestíne. Ak je však cieľom medzinárodného spoločenstva urovnanie konfliktu, nemalo by strácať zo zreteľa, že ak sa aj Jásir Arafat stal ku koncu svojho života symbolom pokojného urovnania sporu, celý svoj život bol symbolom zásadnej požiadavky Palestínčanov – na samostatný štát.
