Absurdné riešenie problémov zdravotníctva

Slovensko nie je jediná krajina, ktorá musí riešiť rozpor medzi zvyšujúcimi sa nárokmi na zdravotnú starostlivosť a snahou nezvyšovať výdavky. Riešenie však nie je také jednoduché, ako sa nám to pokúšajú nahovoriť advokáti „slobodného trhu“.
Počet zobrazení: 999

Slovensko nie je jediná krajina, ktorá musí riešiť rozpor medzi zvyšujúcimi sa nárokmi na zdravotnú starostlivosť a snahou nezvyšovať výdavky. Riešenie však nie je také jednoduché, ako sa nám to pokúšajú nahovoriť advokáti „slobodného trhu“. Konkurencia v zdravotnom poistení totiž nemusí znamenať znižovanie výdavkov a už vôbec nie zlepšovanie kvality zdravotníckej starostlivosti. Prípad krajiny, kde takáto konkurencia „funguje“, popisuje Dean Baker v článku pre britský The Guardian. Baker opiera svoju analýzu o odhady Kongresového rozpočtového úradu. Tie ukazujú, že výdavky na zdravotnú starostlivosť v Spojených štátoch amerických pravdepodobne narastú vysoko nad príjmy aj nad infláciu. Ak urobíme odhady tohto nárastu na ďalších päťdesiat, či dokonca sto rokov, dostaneme hrôzostrašný obraz. Práve pomocou strašenia takýmito odhadmi si však veľa prominentných politikov a politických analytikov vybudovalo kariéru. Varujú, že dlhodobý rozpočtový deficit môže prekročiť hranicu približne siedmich percent HDP. Lenže ich strašidelné príbehy sa často vyhýbajú skutočnosti, že veľkú väčšinu deficitu spôsobí rozpadnutý systém zdravotnej starostlivosti. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú problémom všade, nielen v Spojených štátoch amerických. Americké zdravotníctvo je však príkladom neefektívnosti. Hoci na jedného človeka míňa oproti priemeru v iných rozvinutých krajinách takmer dvojnásobnú sumu, Spojené štáty sú na spodku rebríčka v priemernej dĺžke života, detskej úmrtnosti a ostatných kľúčových ukazovateľoch. V niektorých prípadoch ich predbiehajú aj omnoho chudobnejšie krajiny – ako napríklad Kuba. Rozdiel sa z roka na rok zväčšuje. Ak budú výdavky na zdravotníctvo dlhodobo pokračovať v trende, aký predpokladá rozpočtový úrad Kongresu a iné relevantné inštitúcie, narastie v neďalekej budúcnosti rozdiel medzi USA a rozvinutými krajinami do nepredstaviteľných rozmerov. Outsourcing zdravotníctva Cestou z tejto slepej uličky raketovo stúpajúcich nákladov by mohol byť na prvý pohľad utopický nápad: Ak je americký politický systém príliš skorumpovaný na to, aby umožnil zmysluplnú reformu zdravotníctva, prečo by sa ľudia nemohli dať ošetrovať a liečiť v systémoch, ktoré fungujú? Implementácia by nemusela byť taká zložitá, ako vyzerá. Hlavným vládnym zdravotníckym programom je Medicare, ktorý slúži najmä ľuďom na dôchodku. (Aj výdavky Medicaid smerujú v disproporčne veľkej miere penzistom.) Predpokladajme, že by ľudia v systéme Medicare dostávali kupóny, ktoré by im umožňovali zaplatiť si právo na ošetrenie v zdravotníctve iných krajín. Jednoduchým kritériom kvality by bolo, že dotyčná krajina musí mať vyššiu priemernú dĺžku života. Hodnota kupónu by bola stanovená na polceste medzi priemernými nákladmi na zdravotnú starostlivosť pre ľudí starších ako 65 rokov v inej krajine a nákladmi na starostlivosť v systéme Medicare. Ak by sa poistenec rozhodol tento program využiť, mohol by si kúpiť starostlivosť v Kanade, Nemecku, či v ktorejkoľvek inej krajine. A mohol by si ponechať rozdiel medzi hodnotou kupónu a nákladmi na prístup do zdravotníctva inej krajiny. Rozdiel by tvoril slušnú sumu. Podľa prepočtov Kongresového rozpočtového úradu by si takto pár, ktorý sa povedzme v roku 2040 rozhodne dať ošetrovať v Británii, mohol ponechať viac ako 14 000 dolárov. V roku 2060 by už takto mohol „zarobiť“ až 30 000 dolárov. Ak by sa rozhodli pre španielske zdravotníctvo, v roku 2080 by si prilepšili 70 000 dolármi. Občania USA, ktorí by sa rozhodli využiť zdravotníctvo v zahraničí, by sa mohli presťahovať do krajiny, ktorej zdravotníctvo si vybrali. Alebo by mohli ostať v USA, rutinnú starostlivosť si platiť zo svojho kupónu doma a do zahraničia odchádzať len na mimoriadne, drahé procedúry. Ušetrené sumy by boli dosť vysoké na to, aby si poistenci mohli dovoliť značné dodatočné výdavky na cestovanie a stále by na tom ešte získali. Rozdiel medzi predpokladanými výdavkami na zdravotníctvo v USA a v iných vyspelých krajinách je dokonca tak veľký, že by bolo vďaka nemu možné zabezpečiť, aby benefitovali aj iné krajiny. K cene zdravotnej starostlivosti pre Američanov by si mohli pokojne pripočítať 10- až 20-percentnú prirážku. A pre amerických daňových poplatníkov i poistencov Medicare by stále ostal priestor na veľké zisky. Absurdné predstavy Samozrejme, predstava poistencov, ktorí si za zdravotnou starostlivosťou lietajú okolo sveta, je smiešna. Racionálnym riešením by bolo ozdraviť zdravotníctvo. Lenže zdravotnícky priemysel má kúpených príliš mnoho členov Kongresu, než aby to bolo možné. Potom už je o pár zdravotne motivovaných dovoleniek navyše lepším riešením než zásadná reforma Medicare, či bankrot štátu. Bakerov článok je zaujímavý aj zo slovenského pohľadu. V diskusiách o budúcnosti slovenského zdravotníctva Spojené štáty väčšinou nefigurujú ako ideál – na to sú ich problémy so zdravotníctvom až príliš viditeľné. Nik zatiaľ ani neprišiel s myšlienkou „vývozu“ zdravotnej starostlivosti do zahraničia – náklady by to len zvýšilo. Zaujímavý je však v tom, ako ukazuje, že konkurencia v zdravotníctve nie je nijaké zázračné riešene, ktoré prinesie lepšie a lacnejšie služby. Aj v krajine, kde sily trhu vo vzťahoch medzi poistencami, poisťovňami, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a výrobcami a distributérmi liekov teoreticky fungujú, rastú náklady raketovou rýchlosťou, bez toho, aby sa zvyšovala kvalita zdravotníctva či jeho pokrytie – okrem iného aj preto, že bez štátnej regulácie dokážu silnejší aktéri prispôsobovať pravidlá trhu podľa vlastných záujmov. Spracované podľa článku Dean Baker: Outsourcing Healthcare, uverejneného v The Guardian 12. novembra 2007

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984