Spätná väzba
Ad: Prométeus nanovo spútaný? (Daniel Singer) Slovo 45/2007 Článok je fascinujúci. Ďakujem Slovu za jeho uverejnenie. Je to jedna z najlepších esejí, aké som kedy čítal, a to som už starý človek. Pán Singer je, podľa toho, čo napísal, povedal by som, génius. Obsahovo vynikajúce, štýlovo bravúrne, krásne. Hneď som si tento článok uložil do počítača „na večnosť“, ako budúcu referenciu. Podľa mena a toho, že sa odvoláva na dnes pomerne málo známu socialistku Rózu Luxemburgovú, nemeckú Židovku, usudzujem, že aj on je Žid. Ak áno, veľmi sa tomu teším. Prečo? Lebo aj on svojím článkom dokazuje, že je veľa „spravodlivých“, statočných Židov (ako vždy bolo), ktorí stáli a stoja s nami Nežidmi v jednom šíku; ktorí sú pevným stavebným kameňom celosvetovej katedrály zvanej Ľudstvo – Humanita! Spomeniem iba zopár ďalších: Kanaďana Dr. Henryho Makowa, Izraelčana Israela Šamira, Kanaďanku Naomi Kleinovú, prípadne Američanov Noama Chomského a Johna Kaminského. Myšlienky a argumenty D. Singera by sa mali stať povinným čítaním na všetkých slovenských školách. Vďaka, pán Singer! Pravdomil Súhlasím s autorom v tom, že súčasný systém založený na kapitalizme (i keď sú obrovské rozdiely medzi krajinami) má mnoho chýb, že početné vrstvy v ňom trpia, a tiež súhlasím s tým, že rovnosť je často len deklarovaná. Samozrejme, je správne hľadať možnosti, ako zabezpečiť ľuďom lepší život. Ale je otázne, či by radikálna zmena a socializmus boli lepším riešením. Škoda, že autor nevykresľuje svoj pohľad na formu socializmu, aká by mala byť podľa neho ideálom. A dosť ma zarazilo, ako banálne hovoril o „budovaní“ socializmu v Sovietskom zväze. Také kolosálne obete podľa mňa nemôžu byť ospravedlnené budovaním ničoho. Skôr nás táto dejinná skúsenosť musí nútiť zamyslieť sa, či je vôbec nastolenie socializmu možné. Nemôžeme ignorovať ľudskú povahu. Lukáš Michalovič Otrasný príspevok plný anarchistického subjektivizmu, bez schopnosti systémového, dialekticko-historického prístupu k socializmu, a k dejinám všeobecne. Pozná Daniel Singer trochu dejiny kapitalistickej akumulácie? Keďže je „luxemburgovský“ socialista, mal by si prečítať aspoň dielo Rózy Luxemburgovej Akumulácia kapitálu. Zaoberá s v ňom síce hlavne 19. storočím, ale hlavným obdobím kapitalistickej akumulácie je 14. až 17. storočie. Masové vyháňanie roľníkov z ich pozemkov, búranie ich domčekov, likvidácia malých remeselníkov. Je to hrôzostrašných 300 rokov (príp. 600, ak berieme do úvahy celé obdobie kapitalizmu). Ale bez toho by sa malé dielne nemohli zmeniť na kapitalistické manufaktúry a neskôr na továrne ani malé roľnícke hospodárstva na veľké veľkostatky. Nemohla by sa uskutočniť priemyselná revolúcia – a súčasní prívrženci kapitalizmu by naň nemohli písať ódy. miLAN Ad: Budovanie republiky a počiatky populizmu (Eduard Chmelár) Slovo 45/2007 Pamätáme si, keď sa naši hokejisti stali majstrami sveta? Bolo naše mužstvo bezúhonné, nikdy nefaulovalo, nikdy neboli naši hráči vylúčení (pre nešportovcov - trestaní)? Asi nie. Hrali podľa písaných aj nepísaných pravidiel hokeja, ktoré sme na Slovensku nevynašli, ale používali a využívali k víťazstvu. Podobne to je s inými záležitosťami našej planéty, vrátane hľadania predkov, ktorých si potomkovia vážia. Ani jeden z nich nie je anjel. Nebol ním ani Hlinka, ale tak ako v hokeji, ani v hľadaní otca národa sa bezúhonnosť nevyžaduje. Príkladov je vo svete mnoho. Rád by som sa autora spýtal, prečo mu prekáža populizmus. Myslí si, že elitizmus bol v našich podmienkach užitočnejší? Podľa mňa nie. Elitizmus vyprodukoval salónnych slabochov, ktorí pri vhodnej príležitosti nakládli do gatí a prešli na druhú stranu. To pospolitý ľud nerobil a vďaka tomu sme prežili ako národ. Prežili sme vďaka plebejcom... nie sme sami, aj iné národy ďakujú za svoje úspechy pešiakom, a nie generálom. Zolo Článok i autor majú čosi do seba, má to len jednu chybu: Populizmus. Ten pojem nemá nijaký objektívny vedecký rozmer, jediný rozmer pojmu spočíva v tom, že je použiteľný kýmkoľvek proti komukoľvek/čomukoľvek inému, čo práve nie je pri moci. Je to dobovo používaná ideologická nálepka, nemala by sa z nej robiť vedecká kategória. AK
