Kríza, aká nebola
Vládna koalícia sa ocitla v kríze. A zdá sa, že nejde o maličkosti. Táto kríza je naozaj hlboká a vážna. A asi tak rýchlo neprehrmí. Aby bolo jasné: pre toto konštatovanie nie je dôležité, čo o kríze či o jej vyriešení verejnosti hovoria a povedia jej aktéri. Dôležité je, ako budú fungovať skutočné vzťahy medzi koaličnými partnermi. A tie sa celkom určite tak skoro nenapravia. Aspoň nie vzťahy medzi Smerom a HZDS. Na Slovensku sme ešte nikdy – pokiaľ mi pamäť siaha – svedkami takejto krízy neboli. Niežeby sa u nás ešte nikdy nehádali vládni partneri – z tohto pohľadu sme vo vládnej kríze takmer stále. Ale paradoxne najviac problémov mala v tomto zmysle práve vláda, ktorú vytvorili ideologicky blízke subjekty. Ešte nikdy však medzi vládnymi stranami nebola taká vážna kríza z takého dôvodu, ako teraz. Ide o zásady. V tomto prípade nie programové. Pre tie sa členovia druhej Dzurindovej vlády pohádali natoľko, že sme mali druhý raz predčasné parlamentné voľby. Ide o zásady ako sa má vládnuť, ako má vyzerať spravovanie štátu, ako majú politici v najvyšších štátnických funkciách narábať s verejným majetkom. Štartérom tejto krízy sa stalo očividné šafárenie nominanta ĽS-HZDS s rozsiahlymi pozemkami za vyše miliardu, vďaka ktorému k nim za lacný peniaz a na úkor štátu prišiel akýsi blízky kamarát Vladimíra Mečiara, či aspoň jeho strany. Robert Fico sa pritom vládnej kríze evidentne vyhýbal. Nechcel vytvoriť konflikt a o konanie Branislava Brízu sa spočiatku ani nezaujímal. Potom ho nekomentoval a ešte prednedávnom sa k nemu staval opatrne. Lenže napokon sa ukázalo, že Bríza podľa všetkého naozaj „rozkradol“ stovky miliónov – čo asi premiér vedel už dávnejšie – a jeho „rodné hnutie“ sa tvári, že je všetko v poriadku. A toto už Fico tolerovať nemieni. Keď sa k tomu nemal V. Mečiar, ktorý Brízu nominoval, sám inicioval, aby podpredseda pozemkového fondu z funkcie odišiel. Podnietil aj prešetrenie celej veci generálnou prokuratúrou a dal posúdiť, či sporné zmluvy nemôže štát vypovedať. Opozícia kritizuje premiéra za vlažnosť v konaní najmä v súvislosti s ministrom pôdohospodárstva. Už dávno ho vraj mal odvolať. Po pondelku je však jasné, že R. Fico nestrkal hlavu do piesku. Najskôr sa však sústredil na to, aby zachránil, čo sa ešte dá. Preto sa predovšetkým pokúsil získať lukratívne pozemky naspäť pre štát. Potom prišlo na rad trestno-právne preverenie situácie, aby sa ukázalo, či Bríza neporušil zákony (aj to by za istých okolností mohlo viesť k navráteniu štátneho majetku). Až potom sa pustil do politického riešenia, lebo – povedzme si na rovinu – to vždy počká, minimálne nejaký ten týždeň. Opozícia sa môže ukričať, médiá „ukritizovať“, ale Robert Fico je prvým slovenským premiérom, ktorý takýto prípad ženie na ostrie noža. A možno riskuje rozpad koalície.
