Pre vyznamenanie sa hláste u „súdružky“ Záborskej
Keď sa Anna Záborská na základe politických dohôd v Európskom parlamente stala šéfkou výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, stala sa terčom ostrej kritiky dokonca aj viacerých pravicových političiek. Konzervatívne názory, ktoré prezentuje slovenské Kresťansko-demokratické hnutie, nie sú schopní a ochotní akceptovať ani len ich stranícki kolegovia v Európe. A. Záborská sa musela od začiatku poriadne brániť a poriadne obracať, aby sa jej názory a postoje aspoň úplne okato neodkláňali od európskeho štandardu. A to napriek tomu, že KDH sa hrdí svojim štandardným medzinárodno-politickým zarade-ním. Situácia A. Záborskej rýchlo ukázala, že ide o formalitu, ktorá nezodpovedá skutočnosti. V Bruseli si pani poslankyňa čoskoro začala dávať dobrý pozor, aby nevzbudzovala prílišnú kritiku a priveľa negatívnej pozornosti. Lenže na Slovensku si z Bruselu nikto ťažkú hlavu nerobí a (európsky) neštandardne sa tu bežne správajú aj politici, ktorí svoju pozíciu obhajujú už dlho najmä tým, že „Slovensko úspešne doviedli do Európskej únie“. Treba uznať, že Záborská sa nikdy ničím takým nehrdila a tiež je pravda, že viacerí politici z úzkeho vedenia jej hnutia dlhodobo prezentujú zásadne euroskeptické postoje. Napriek tomu je pozoruhodné, s akými nezmyslami z hľadiska európskych štandardov dokáže prísť funkcionárka Európskeho parlamentu. Na konci minulého týždňa navrhla, aby Marianna a Milan Müllerovci dostali vysoké štátne vyznamenanie. Ide o manželov nedávno zosnulých siamských dvojčiat Miška a Mareka. Podľa Záborskej si štátne vyznamenanie zaslúžia pre „rodičovskú lásku a uznanie hodnôt, ktoré svojím rozhodnutím preukázali.“ Europoslankyňa nepochybne naráža na ich odmietnutie umelého prerušenia tehotenstva vo chvíli, keď sa dozvedeli, že budú mať zrastené dvojčatá a čo všetko to pre nich bude znamenať. Trápenie ženy počas tehotenstva, trápenie nevinných bábätiek od prvej chvíle ich pozemského života a vysokú pravdepodobnosť skorej smrti minimálne jedného z nich. Viete si predstaviť, čo všetko museli tie malé ľudské klbká prežívať napichnuté na infúzie a transfúzie? Ak by sme to zľahčili, Záborskej návrh pripomína bradatý vtip, v ktorom sa záujemcovia o funkciu, ktorí ešte žiadnu nedostali, majú prihlásiť u súdruha Žinčicu. Vyznamenať rodičov za to, že splodili a priviedli na svet deti! Ak to zľahčovať nebudeme, Záborskej návrh je amorálny, lebo uráža všetkých rodičov, ktorí sa o svojom rodičovstve rozhodujú zodpovedne a zodpovedne sa k nemu stavajú aj celé roky pri výchove svojich detí. A najnemorálnejšie je, že Anna Záborská chce takto zneužívať ťažký osud dvoch mladých ľudí, ktorí si už dosť vytrpeli a sami už požiadali, aby prestali byť stredobodom verejného záujmu. Čo však čakať od návrhu, ktorý je výsledkom rozumu oslabeného ideologickou slepotou? Autor je stály spolupracovník Slova
