„Modifikovaná“ zmluva EÚ recykluje ústavu z roku 2005

Nový návrh zmluvy EÚ – neprehľadná spleť určená k odradeniu od akejkoľvek debaty – vôbec nezohľadňuje dôvody, ktoré viedli občanov pred dvoma rokmi k tomu, že hlasovali proti nej.
Počet zobrazení: 1151
11_1CB-m.jpg

Nový návrh zmluvy EÚ – neprehľadná spleť určená k odradeniu od akejkoľvek debaty – vôbec nezohľadňuje dôvody, ktoré viedli občanov pred dvoma rokmi k tomu, že hlasovali proti nej. Experti s mandátom od hláv štátov a parlamentov Európy sa pokúšajú opätovne pripojiť všetky tie nové prvky, ktoré boli obsiahnuté v ústavnej zmluve odmietnutej v referende vo Francúzsku a Holandsku, k už existujúcim zmluvám (Rím 1957, Jednotný európsky akt 1986, Maastricht 1992, Amsterdam 1997 a Nice 1999). Čo sa týka politických inštitúcií, hlavné prvky navrhované v Európskej ústavnej zmluve sa dajú nájsť v „Zmluve upravujúcej Zmluvu o Európskej únii“. Pojem „ústava“ sa stratil spolu s vlajkou a hymnou v maskovacom manévri zameranom na to, aby bol obsah prijateľný, napriek tomu, že zmeny sú len formálne. Nová zmluva preto navrhuje vytvorenie pozície prezidenta Európskej rady s mandátom na dva a pol roka, ktorý môže byť jedenkrát predĺžený. Osoba zodpovedná za zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku Európskej únie, navrhovaná v Európskej ústavnej zmluve, zamieňa titul minister za vysoký predstaviteľ pretože tento názov sa považuje za menej federalistický. Kvalifikovaná väčšina má byť od roku 2014 zložená z 55 percent členov rady, má reprezentovať minimálne 15 národov a minimálne 65 percent populácie Európskej únie. Obmedzenie Charty základných práv Počet komisárov v Európskej komisii bude nakoniec asi zredukovaný, naopak, funkcia prezidenta sa posilní. Komisia si ponecháva výhradné právo na iniciatívu predkladať zákony nazvané legislatívne akty únie“. Funkciou prezidenta rady (spomínalo sa meno Tonyho Blaira) a prezidenta komisie udržiava nová zmluva oheň „prezidentializácie“ Európskej únie. Tak ako predchádzajúci návrh, aj modifikovaná zmluva poskytuje škálu rôznych režimov rozhodovania. Napríklad jednoduchá väčšina stačí na pokarhanie vlády za nadmerné deficity. Avšak akákoľvek fiškálna harmonizácia vyžaduje jednomyseľnosť štátov. Fiškálny a sociálny dumping má pred sebou najlepšie dni. Kritika Charty základných práv sa počas referendovej kampane zameriavala na početné obmedzenia jej justičnej použiteľnosti. Tie obmedzenia však zostali; sú dokonca rozšírené, takže tento text redukujú na čisto „estetickú“ záležitosť. Rovnako ako v projekte Európskej ústavy aj v modifikovanej zmluve sa opakovane zdôrazňuje, že táto charta „potvrdzuje práva, slobody a princípy uznávané úniou a robí ich tak viac viditeľnými, ale bez tvorenia nových práv alebo princípov“. Spôsob jej ratifikácie v Spojenom kráľovstve jednoznačne uvoľňuje Britániu spod zodpovednosti voči charte. „Aby sa rozohnali všetky pochybnosti“, píše sa v protokole, „nič v článku charty číslo IV (vzťahujúcom sa k sociálnym právam a právam na zamestnanie)“ nevytvára práva právne vymožiteľné v Spojenom kráľovstve, ak Spojené kráľovstvo neschválilo takéto práva vo svojej národnej legislatíve. V tom istom štýle poľská deklarácia uvádza, že Charta základných práv „v nijakom smere neobmedzuje spôsob, ktorým členský štát môže prijímať zákony týkajúce sa otázok verejnej morálky alebo práv rodiny“. Výsledkom je, že celý rad „vysvetlení“ pripojených k Ústavnej zmluve, z ktorých niektoré potvrdzujú opak práv a princípov deklarovaných v Charte základných práv, ju úplne nanovo pretvára. Jedným z týchto vysvetlení je, čo sa má rozumieť pod pojmom „režim obmedzení“: „vzhľadom na zavedenú právnu vedu, obmedzenia výkonu základných práv môžu byť urobené, predovšetkým pri výkone spoločnej organizácie trhu“. Podobne jedno z „vysvetlení“ objasňuje, že „odkazy na sociálne služby platia v prípadoch, kde takéto služby boli zavedené, ale v nijakom prípade z toho nevyplýva, že by tieto služby mali byť vytvorené, ak doteraz neexistovali“. Ešte horšie je, že predmetom „obmedzení“ je, ako to bolo aj v predchádzajúcej Ústavnej zmluve, dokonca aj zrušenie trestu smrti. Návrat „slobodnej a neobmedzenej“ konkurencie Upustila Európska únia od konceptu „voľnej a neobmedzenej súťaže“, ako to tvrdil v júni francúzsky prezident Nikolas Sarkozy? Len ťažko sa tomu dá uveriť, keďže tento koncept naďalej zostáva základným kameňom Európskej únie. Úvodný text zmluvy Európskej ústavy, o ktorý sa opiera modifikovaná zmluva, jasne stanovuje, že Európska únia so sebou nesie „režim, ktorý zabezpečuje, že súťaž nie je na vnútornom trhu“ obmedzovaná a zasväcuje tomuto cieľu štyri základné „slobody“ únie: voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Jeden z protokolov pripojených k modifikovanej zmluve špecifikuje, ako keby to ešte nebolo jasné, že „Európska únia obsahuje systém, ktorý garantuje ničím nenarušenú súťaž“. Modifikovaná zmluva konštatuje, že únia má „výhradné právo“ skúmať „zavedenie pravidiel súťaže potrebných pre fungovanie vnútorného trhu“. Tieto pravidlá súťaže sú základom neoliberalizmu. Tým sa jednotlivým štátom odoberá možnosť plne realizovať verejné služby, a to aj napriek „rozdielom a možnostiam na manévrovanie“ v tejto oblasti, ktorú dohoda obsahuje. Zachované sú časti zmluvy regulujúce Európsku komunitu, ktoré zaväzujú verejné podnikanie dodržiavať pravidlá súťaže a obmedzujú možnosti členských štátov ponúkať pomoc a podporu týmto podnikom. Mimo hraníc vnútorného trhu, dopĺňa text, by mala únia prispievať k „harmonizovanému rozvoju svetového obchodu cez postupné potláčanie obmedzení medzinárodnej výmeny“. „Plná moc“ Európskej centrálnej banky V stanovisku Európskej centrálnej banky k modifikovanej zmluve zo dňa 5. júla, prezident ECB Jean Claude Trichet vyhlásil, že je potešený tým, že nezávislosť tejto inštitúcie bola potvrdená. Vyhlásil, že „stabilita cien je (ako vždy) jedným z cieľov Únie“ a dodal, že „zmeny existujúcich zmlúv navrhnuté Medzivládnou konferenciou (Intergovernmental Conference, IGC) budú obmedzené a budú obsahovať všetky nové opatrenia predstavené v roku 2004“. Na objasnenie – štatút a poslanie Európskej centrálnej banky ostávajú nezmenené a pasáže zmluvy vzťahujúce sa k tejto inštitúcii v časti III projektu Európskej ústavy sa vôbec nezmenili. Jej výlučnými cieľmi budú boj proti inflácii a udržanie silného eura podporou finančných trhov bez ohľadu na zamestnanosť alebo rozvoj. Únia, ako potvrdzuje modifikovaná zmluva, „má výhradné právo určovať monetárnu politiku členských krajín, ktorých domácou menou je euro“. Inými slovami, vlády nemajú v týchto otázkach právo zasahovať. Ďalej sa v texte špecifikuje, že Európska centrálna banka „je nezávislá vo výkone svojich právomocí a v riadení jej financií. Inštitúcie, orgány a organizmy Únie, rovnako aj vlády členských štátov, rešpektujú túto nezávislosť“. V oblasti takej dôležitej, akou monetárna politika je, ostáva Európska centrálna banka jediným pilotom na palube. Posilnenie vernosti Spojeným štátom Nový projekt potvrdzuje vzťah medzi úniou a NATO. Protokol číslo 4, ktorý obsahuje state venované pravidlám na obranu a bezpečnosť je celkom jednoznačný : „Únia rešpektuje záväzky vyplývajúce zo Severoatlantickej zmluvy pre tie štáty, ktorých spoločná obrana sa realizuje v kontexte NATO. Severoatlantická aliancia ostáva základom kolektívnej obrany jej členov. Pravidlá únie sú „kompatibilné“ so Severoatlantickou zmluvou a „pozitívnejšia rola únie vo veciach bezpečnosti a obrany prispeje k obnovenej vitalite Atlantickej aliancie“. Inými slovami, európska obrana je považovaná prinajlepšom za pilier Severoatlantickej aliancie, čo je v rozpore s vyjadrenou vôľou, aby Európa zohrávala aktívnu rolu v službách mieru, v prevencii konfliktov a presadzovaní medzinárodnej bezpečnosti. Skúsenosť posledných rokov poznamenaných Bushovou vojnou proti Iraku by istotne mala úniu primäť k väčšej obozretnosti. Text ďalej určuje, že členské štáty sa naďalej budú zapájať do postupného vylepšovania svojich vojenských kapacít pod záštitou Európskej obrannej agentúry, ktorá bude identifikovať „operatívne potreby“, a keď to bude vhodné, zavedie „všetky potrebné opatrenia na presadenie technologickej a industriálnej základne pre vojenský sektor“. Nakoniec vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do externých vojenských operácií na „zachovanie hodnôt únie“. Na tento cieľ bude rada prideľovať „misie“ určitému počtu štátov predovšetkým v „zápase proti terorizmu“. Dvere sú široko otvorené tým najzlovestnejším dobrodružstvám. Tento článok preložil z francúzštiny Henry Cramp. Prvý raz sa objavil na webstránke francúzskeho Ľavicového denníka L’Humanité, v anglickej verzii.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984