Holandský sen a trpké poľské prebudenie
Prvého mája sa hranice Holandska dokorán otvorili pracujúcim z Poľska a z ďalších krajín, ktoré sa stali členmi Európskej únie v roku 2004. Podľa správ Holanďania nevyhnutne potrebovali pracovné sily spomedzi imigrantov. Čo však priniesla táto migračná vlna pracujúcich domovskej krajine? Poslanec za holandskú Socialistickú stranu (SP) a odborník na politiku zamestnanosti Paul Ulenbelt a Bart van Kent, ktorý pracuje v parlamentnej skupine SP v Haagu, vycestovali do Poľska a stretli sa s množstvom ľudí, ktorí mali čo povedať k tejto otázke – otázke, ktorá vzbudzuje v mainstreamových médiách a v ľavicových kruhoch oveľa menej pozornosti ako dôsledky príchodu tých istých ľudí do západnej Európy. Kto postaví futbalové štadióny? „Praca w Holandii.“ Reklamné tabule a bilbordy s týmito slovami zdobia ulice Opole, juhopoľského mesta s približne 100 000 obyvateľmi. Okolie stanice je sídlom asi štyridsiatich pracovných agentúr, ktoré ponúkajú prácu v Holandsku – a nikde inde. Sú medzi nimi takmer všetky väčšie holandské agentúry. Po vstupe Poľska do Európskej únie v roku 2004 umožňovali reštriktívne pravidlá spočiatku zamestnávať v Holandsku len osoby s dvojitým občianstvom v členskej krajine EÚ. Keďže Sliezsko na juhu Poľska bolo do roku 1945 súčasťou Nemecka, nie je nezvyčajné, že ľudia z tohto regiónu majú dvojité občianstvo – poľské a nemecké. Odlev pracovníkov sa teda začal hneď od prvého dňa. Od 1. mája 2007 však majú právo pracovať v Holandsku už aj občania Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Slovinska, Estónska, Lotyšska a Litvy, ktorí už na uplatňovanie tejto slobody nepotrebujú osobitné povolenie. Podľa pracovných inzerátov nepotrebujete nič iné, len poľský pas. Z odlevu sa tak stala skutočná vlna. Poľský trh práce čelil problémom už aj predtým, pretože holandské agentúry robili rozsiahly pracovný nábor vodičov, zdravotníckych pracovníkov a stavbárov. Pred zrušením obmedzení začiatkom tohto roka dosiahol počet Poliakov žijúcich v Holandsku podľa odhadov 150 000 – čo je pre pracovné agentúry dostatočne veľký biznis. O to viac prekvapuje, akí objektívni sú zamestnanci týchto agentúr, keď vyjadrujú obavy o pracovnú migráciu. Napríklad Przemyslaw Osuch, ktorý pracuje pre Adecco, jednu z najväčších firiem v tejto oblasti, uviedol: „Z krátkodobého hľadiska je pre váš príjem dobré, keď odídete pracovať do zahraničia, časom si to však vyžiada svoju daň na vašom rodinnom živote. Je lepšie zostať v Poľsku.“ Grazyna Olsok, manažérka pracovnej agentúry patriacej inej firme, APN, hovorila otvorene o „množstve vzťahov, ktoré sa rozpadajú v dôsledku dlhodobej neprítomnosti, pričom Poliaci v Holandsku lezú z jednej postele do druhej.“ Kancelária Grazyny Olsok je plná futbalových trofejí, čo nám pripomína, že majstrovstvá Európy vo futbale sa v roku 2012 uskutočnia v Poľsku a na Ukrajine. Náhodná poznámka o tejto udalosti spôsobila, že Olsok odhalil aj určité ťažkosti, ktoré možno v tejto súvislosti očakávať. „Veľkým problémom je výstavba štadiónov pre majstrovstvá. Niet tu dostatok stavebných pracovníkov a ďalších kvalifikovaných ľudí, ktorí by mohli postaviť tieto štadióny a infraštruktúru, napríklad cesty a hotely. Riešením nie je ani privezenie pracovnej sily z Ukrajiny, pretože aj tam sa buduje šesť štadiónov so všetkým, čo k tomu patrí. Niektorí presadzujú outsourcing stavebných prác a dovezenie čínskych pracovníkov. Vláda už požiadala UEFA o posunutie termínu dostavby štadiónov o rok.“ Rozvody tu takmer nepoznali Jedným z problematických následkov odlevu pracovných síl do Holandska je ich rastúci nedostatok v Poľsku. To však nie je jediný následok. Nariusz Jarzomber, novinár z regionálnych novín Nowa Trybuna Opolska, píše: „Keď obaja rodičia pracujú v zahraničí, často to spôsobuje problémy. Počet rozvodov výrazne stúpa. Ani pre vývoj detí nie je dobré, keď svojich rodičov nevídajú často. Samozrejme, pokiaľ ide o príjmy, sú tu pozitívne efekty, mimoriadne ma však znepokojuje budúcnosť krajiny. Do cudziny od nás odchádzajú hlavne vysokokvalifikovaní pracovníci. V súčasnosti nám chýbajú stavební pracovníci, ale nedostatok sa čoskoro dotkne aj iných skupín, napríklad zdravotníckeho personálu.“ Waldemar Musiol, kňaz z Bisdom v Opole, potvrdil Jarzoberovu interpretáciu. „Ľudia odchádzajúci za prácou do zahraničia sa majú z finančného hľadiska lepšie, väčšie sú však negatívne spoločenské dopady. Kým v minulosti tu takmer nepoznali rozvody, dnes ich počet výrazne narastá, najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sa vzali len krátko pred odchodom jedného z partnerov do zahraničia. Práca v zahraničí nemá priaznivý vplyv ani na deti, na rodinné putá, ani na sociálnu súdržnosť. V okrese je veľa menších obcí, odkiaľ ľudia poodchádzali masovo.“ Tieto vyhlásenia potvrdili to, na čo už dlhšie poukazoval poslanec holandského parlamentu za SP Paul Ulenbelt. „Dôsledky na Poľsko sú tragické.“ tvrdí. „Sme svedkami nedostatku pracovných síl na trhu práce, rodiny sa rozpadávajú, dediny sa vyprázdňujú a deti končia v detských domovoch. Pre SP to bol významný dôvod, prečo sme začiatkom tohto roku v parlamente nepodporili neobmedzené otvorenie hraníc. Samozrejme, najväčšiu úlohu zohrával tlak zo strany holandských zamestnancov, SP však bola v parlamente jedinou stranou, ktorá sa zaujímala aj o dopady na domovskú krajinu migrantov.“ Čínske riešenie? Cesta z Opole do Varšavy bola vzrušujúca. Paul Ulenbelt a Bart van Kent boli až štyrikrát svedkami dopravných nehôd a dvakrát ledva-ledva unikli kolízii. „Keď sa na to pozriem z hľadiska majstrovstiev Európy vo futbale, vidím veľké problémy s touto úbohou cestnou sieťou,“ hovorí Maarten Goslings, riaditeľ varšavskej firmy špecializujúcej sa na informačné technológie. „Na kilometer je tam štvornásobne viac havárií ako v Holandsku a v priemere pri nich zahynie štyrikrát toľko ľudí.“ Goslings, ktorý pôsobí v Poľsku od roku 1990, potvrdzuje, že krajina trpí vážnym nedostatkom pracovníkov v oblasti informačných technológií. „Ľudia špecializovaní na informačné a komunikačné technológie môžu na vrcholových pozíciách zarobiť 5 000 eur hrubého mesačne. Títo ľudia nechodia do Holandska alebo do Anglicka. Na druhej strane, lekári sú čoraz viac ,exportnými artiklami’ do Írska, do Veľkej Británie a do škandinávskych krajín.“ Goslings má osobnú skúsenosť s nedostatkom stavebných robotníkov. Čaká na dokončenie stavby domu a je na zozname ľudí čakajúcich na to, kým budú k dispozícii pracovníci s potrebnými zručnosťami. „Myslím si, že dodávateľ nakoniec prenajme pracovné sily z Ukrajiny,“ konštatuje. Holandského veľvyslanca Marnixa Kropa a ekonomického atašé Franka ter Borga teší, že poslanec parlamentu ich krajiny navštívil Varšavu. „Je to prvý raz, že nás poslanec navštívil.“ Podľa Franka ter Borga je 1,5 až 2 milióny Poliakov zamestnaných v zahraničí, najmä vo Veľkej Británii, v Holandsku a v Írsku. Nájsť stavebných robotníkov je čoraz ťažšie napriek tomu, že v Poľsku dnes pracuje vyše milióna pracujúcich z Ukrajiny, väčšina v stavebnom sektore, v službách a v poľnohospodárstve. „Ľudia tu hovoria o ,fyzickom trhu práce’,“ hovorí. „Ak potrebujete inštalatéra, zájdite si tam, kam prichádzajú autobusy z Ukrajiny, nejakého určite nájdete.“ Veľvyslanec Krop sa nazdáva, že štadióny na európske majstrovstvá budú dostavané na poslednú chvíľu, a dodáva, že „to, ako bude výstavba týchto štadiónov a infraštruktúry postupovať a kto ich bude stavať, je druhá otázka.“ Krop a Frank ter Borg skúmali viacero štatistík. Napriek tomu, že mzdy sú v jednotlivých regiónoch veľmi odlišné (zamestnanci vo Varšave zarábajú v priemere 176 percent priemeru EÚ percent a ľudia na východopoľskom vidieku len úbohých 30 percent), neexistuje takmer nijaká vnútorná pracovná mobilita. Nezamestnaná osoba vo východnom Poľsku radšej skúsi šťastie v Holandsku, ako by mala ísť do Varšavy. Vidno to na údajoch o nezamestnanosti. Vo Varšave je nezamestnaných len 3,5 percent a pracovnej sily, kým o 300 kilometrov ďalej dosahuje toto číslo až 25 percent. LG Philips buduje závod vo Wroclawi, nedokáže získať ľudí z blízkeho okolia. Podľa F. Borga závod napokon obsadí voľné miesta čínskymi pracovníkmi. Pokiaľ ide o zdravotníctvo, poznamenáva, „mzdy (v tomto sektore) sú žalostne nízke. Pre nedostatok personálu zanikajú celé nemocničné oddelenia. Lekár zarába 300 až 400 eur mesačne. A príjem si zvyšuje priamymi platbami od pacientov a prácou na súkromných klinikách či prácou v zahraničí počas dovolenky.“ Osemdesiat kilometrov od Varšavy sa nachádza mesto Skierniewice s 15 000 obyvateľmi. V roku 1997 tam Philips presunul svoj závod z Holandska. Veci sa však uberali zlým smerom: nikto nechcel nastúpiť do zamestnania za sľúbenú mzdu, závod zbankrotoval a dnes je v rukách taiwanskej firmy Ferroxcube, aj keď má ešte stále holandského riaditeľa, Gerryho Monkhofa. „Vo Ferroxcube robí niečo vyše päťsto ľudí,“ hovorí. „Za uplynulých šesť mesiacov odišlo dvadsať percent zamestnancov do iných krajín alebo do stavebníctva, pretože nedostatok pracovných síl mal v tomto sektore za následok zvýšenie miezd. Mzdy vo Ferroxcube stúpli tento rok o 10 percent, pretože sa snažíme udržať si zamestnancov.“ Budúcnosť vidí ponuro. Konkurencia z Číny je vražedná, sťažuje sa, a predpokladá, že závod v dôsledku týchto miezd do roka buď zbankrotuje, alebo sa presunie do Číny. Zamestnankyňa Ferroxcube tvrdí, že v jej dedine ľahko zistíte, kto pracoval v Holandsku. „Majú lepšie domy a lepšie autá,“ hovorí a dodáva, že jeden z jej kolegov tam čoskoro pôjde tiež. „Jeho žena je kvalifikovaná zubárka a v Poľsku si už prácu ani nehľadá. Len čo si nájde pracovné miesto, odíde za ňou aj jej manžel a Ferroxcube príde o svojho obchodného manažéra.“ Blokovaní študenti medicíny Očakáva sa, že odlev vysokokvalifikovaných zamestnancov sa v blízkej budúcnosti ešte zvýši. Európska komisia už dokonca vypracovala návrh na vydanie tzv. modrej karty, ktorá uľahčí ľuďom z krajín mimo Európy vstúpiť do EÚ kvôli práci. Brusel to nazýva „bitkou o mozgy“, Paul Ulenbelt to však nazýva ináč: migračný apartheid. „V podstate totiž vyberáte ľudí podľa ich vzdelanostnej úrovne,“ vysvetľuje. „Zdá sa mi to otrasné. Tieto ,mozgy’ pritom nevyhnutne potrebujú v krajinách, odkiaľ pochádzajú. Ak ich odtiaľ odstránite, bude to ako drancovanie surovín v krajine. Často sa ma pýtajú, či by títo ľudia nemali sami rozhodovať o tom, kde si zarobiť na budúcnosť. Moja odpoveď znie, že nech už sa na to dívate z akéhokoľvek pohľadu, väčšina ľudí je najšťastnejšia vo vlastnej krajine, a holandské firmy si nevozia Poliakov, Čechov alebo Litovčanov, aby im ponúkli lepšie vyhliadky do budúcnosti. S ľuďmi ako takými to nemá nič spoločné. To všetko neznamená nič iné, len to, aby sa mzdy udržali na nízkej úrovni. Tento systém sťahuje ľudí z celej Európy – a ja som proti. Keď sa títo ľudia dostanú do Holandska či do Anglicka, často sa stanú obeťami zneužívania, biednych podmienok bývania, sporov s miestnym obyvateľstvom atď. Potrebuje Holandsko kvalifikovaných pracovníkov? Určite áno. Viete mi však vysvetliť, prečo sa blokujú miesta pre študentov medicíny, keď zároveň potrebujeme ,modrú kartu’, aby sme sem doviezli ľudí z krajín mimo EÚ? Je to otázka investovania do nášho vlastného štátu, a to platí aj o menej kvalifikovanej práci. Ak budeme pokračovať v dovážaní čoraz lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia, modernizácia ekonomiky zaostane.“ Poľsko sa medzitým zaoberá problémom výstavby štadiónov na európske majstrovstvá. Všetci, na ulici, v kaviarňach či reštauráciách majú na túto otázku nejaký názor. Celý svet na nich hľadí a oni sú akoby presvedčení o tom, že riešenie nájdu. Poľskí politici si tento problém veľmi dobre uvedomujú a hľadajú „kreatívne“ riešenia, až sa niekedy zdá, akoby všetci milovali paniku, ktorá prepukne do tímovej obrany pod neúnavným tlakom nadradených protivníkov: napríklad parlamentný návrh, podľa ktorého by boli všetci Poliaci pracujúci v zahraničí povinní vrátiť sa a odpracovať jeden deň v stavebníctve. Pawel Nasilowski, generálny riaditeľ poľských väzníc, dokonca navrhol poslať 20 000 väzňov na výstavbu štadiónov a sprievodnej infraštruktúry, no zjavne šokovaný z mediálnej pozornosti, ktorú vzbudil, si už tento návrh viac netrúfol verejne zopakovať. Skutočne zábavná epizóda seriálu na pokračovanie, ktorá je však príznačná pre zložité problémy, ktoré v Poľsku vyvolal odlev pracovných síl. Bart van Kent je poradcom parlamentnej skupiny Socialistickej strany Holandska. Rob Janssen pracuje ako novinár v mesačníku SP De Tribune. (http://www.spectrezine.org/europe/Poland.htm)
