Za všetkým hľadaj Fica

Obvinenie Roberta Fica, že aj on sám zbohatol na kšeftovaní s reštituovanými pozemkami má jeden dôležitý rozmer. Je ním fakt, že ide práve o Roberta Fica. Škoda, že – len tak, pre zaujímavosť – nikdy s určitosťou nezistíme, odkiaľ sa k informácii o histórii premiérovej vinice Mikuláš Dzurinda dostal. Ak by to naozaj bolo z prostredia HZDS, bol by to ďalší zaujímavý kamienok do mozaiky vnútrokoaličných vzťahov. Oveľa dôležitejšie však je, že opozičný líder dostal jedinečnú možnosť spochybniť predsedu vlády ako osobnosť, ako človeka, naštrbiť jeho dôveryhodnosť v očiach širokej verejnosti. Tento krok dokazuje, že opozícia už v boji proti Ficovi vyskúšala asi naozaj všetko, ale nič nebolo skutočne účinné. Najmenej účinná sa ukazuje byť kritika toho, čo presadzuje, lebo „búranie reforiem“ väčšine Slovákov – vzhľadom na ich vlastné skúsenosti z uplynulých rokov – neprekáža. Ani kritika metód vládnutia opozícii nevychádza: ľudia kašlú na tvrdenia o populizme, ak je jeho výsledkom to, že sa aj oni majú konečne aspoň o trochu lepšie. Robert Fico si úzkostlivo dáva pozor, aby bol naozaj iný premiér než jeho dvaja predchodcovia. Jeho spor s HZDS okolo Slovenského pozemkového fondu a boj za odchod Miroslava Jureňu z vlády ukazuje, že to myslí vážne. V posledných dvoch týždňoch muselo toto jeho odhodlanie prekvapiť všetkých – dokonca aj jeho stúpencov, veď asi nikto po kritických slovách na adresu Branislava Brízu v zákulisí koaličnej rady neočakával, že sa to skončí núteným odstúpením ministra. Mikuláš Dzurinda sa teda minulý týždeň pokúsil naštrbiť práve tento obraz a ukázať, že ani Ficovi nejde v prvom rade o ľudí. Groteskné na tom je, že pokojne riskuje odhalenie, ako sa so štátnou pôdou šafárilo v čase jeho pôsobenia na premiérskom poste. Šéf SDKÚ už ani nechce dokazovať, že on je lepší, uspokojí sa aj s tým, že Fico nie je iný. Samozrejme, opozícia už dávno rezignovala na kritiku Smeru. Svoje útoky stále viac zosobňuje a je isté, že hlavným cieľom bude „zlikvidovať“ premiéra. Ten sa stáva čoraz silnejším symbolom, priam ikonou svojej strany i vlády ako celku. Zničiť jeho znamená pre opozíciu zničiť Smer. Napokon, nahradiť programovú (obsahovú) kritiku diskreditáciou najsilnejšej osoby, nie je v politike nijaká novinka. Autor je stály spolupracovník Slova