Vecne o čarovnom a omamnom
O tom, že amatérskemu prednesu už doba veľmi nežičí, by mohol svedčiť fakt, že vrcholových podujatí zameraných na amatérsky prednes nie je veľa. Jedno z nich však zasa dokazuje opak. Tým dôkazom je už 43. ročník Moravského festivalu poézie Valašskom Meziříčí, ktorý sa tento rok uskutočnil pod zmeneným názvom Medzinárodný festival poézie vo Valašskom Meziříčí. Koncom novembra si v ňom zasúťažili tri desiatky interpretov v kategóriách do 19 a nad 19 rokov. Jedným z pozitív podujatia, ktorému tento rok pridal lesk aj preslávený J. Pavlica so súborom Hradišťan a pesničkár J. Burian je, že jeho zakladateľ Jiří Broll vymyslel objektívny spôsob hodnotenia. Pred sedemčlennou porotou (štyria členovia z Česka a Moravy, traja zo Slovenska) sa v prvom kole predstavia recitátor s poéziou či prózou v prednese, ktorý trvá najviac sedem minút. Ako sa hodnotí Porota každého zhodnotí do tridsiatich sekúnd tak, že každý jej člen vytiahne číslo od jeden do desať, najvyššia ani najnižšia známka sa nezapočítajú. Súčet bodov je podstatný pre vstup do druhého kola o deň neskôr. O počte postupujúcich do finálového kola však napokon rozhoduje porota, v ktorej zasadajú poprední odborníci na umelecké slovo: dramaturgovia, rozhlasoví a divadelní režiséri, osobnosti z radov súťažiacich spred desiatich až dvadsiatich rokov. Tentoraz bol predsedom poroty M. Šustek zo Slovenskej republiky, na budúci rok jej bude predsedať niekto z českých odborníkov. Do druhého kola pri náročnom hodnotení poroty pritom zvyčajne postúpia dve tretiny súťažiacich. Napríklad tento rok sa ich vo finále stretlo pätnásť, pričom v prvom kole súťažili trinásti adepti na víťazstvo v prvej kategórii a deviati v druhej. V druhom kole pritom musia súťažiaci recitovať už iba poéziu a do finále postúpia tak, že sa im obe známky z prvého i druhého kola sčítajú a o celkovom umiestnení rozhodne dosiahnutý počet bodov. Celý tento zložitý, ale objektívny mechanizmus vytvára naozaj dobré podmienky pre dobrý pocit súťažiacich, že ich tvorivosť neovplyvnili nijaké nekalé zákulisné praktiky. Čo sa recitovalo a kto vyhral Na festivale tento rok odzneli aj náročné texty renomovaných autorov. Vo finále sme počuli diela F. Villona, D. di Primu, M. Rúfusa, P. O. Hviezdoslava, J. Préverta, P. Macsovszkeho, J. Skácela, F. G. Lorcu či F. Hrubína. Viacerí recitátori zakomponovali do svojich výpovedí okrem bežných mimoslovných výrazových prostriedkov, gest, zmeny polôh tiel aj drobné rekvizity... Nebolo len čo počúvať, ale aj sa na čo pozerať. Starší znalci si však povzdychli, že na festivale nerecitujú výrazné osobnosti, akými boli manželia Vilhanovci, V. Zubáková, J. Čajková, S. Műllerová, D. Šelepaková, V. Sadílek, P. Zemaník či B.Farkaš, ale to zrejme treba hodnotiť tak, že všade na svete sa v každom období vyskytne akési hluché obdobie, ktoré môže znamenať výmenu generácií. A takými, ako boli vyššieuvedené mená, sa pravdepodobne raz stanú aj tohtoroční víťazi: v prvej kategórii to na prvom mieste bola A. Hortová z Novej Dubnice, na druhom D. Bogdanová z Košíc, na treťom L. Marhanová z českej Chrudimi a v druhej kategórii prvá J. Trojanová z Rabštejnskej Lhoty v ČR, druhý P. Hort z Novej Dubnice a T. Benejová zo Sliepkoviec. Autor sleduje umelecké prednesy
