Z komára opozičný somár

Domáca politická scéna ponúkla v posledných týždňoch praktický návod na to, ako možno urobiť zo dňa na deň z komára somára. Či si to chceme pripustiť alebo nie, na jednej strane musí byť precízne pripravený a následne i prefíkane zrealizovaný mediálny plán, na opačnom konci úplne zbytočný komunikačný prešľap pri zvládnutí vopred veľmi jasnej, cielene vyvolanej mocenskej hry. Priamymi aktérmi nečakane vyostreného verejného politického zápasu boli bývalý a súčasný premiér; Mikuláš Dzurinda a Robert Fico. Opozícia na čele s predsedom SDKÚ-DS z kvantitatívneho hľadiska, kvalitatívny rozmer je dnes ešte nemerateľnou veličinou, efektívne využívala niekoľkodňovú krízu vo vnútri vládnej koalície. V jej záverečnej fáze dzurindovci ostro pálili tým najťažším kalibrom už nie po Mečiarovom HZDS, ale po rozhodujúcom súperovi, teda po sociálnych demokratoch. Číslo desať na pohyblivom terči bezpochyby patrilo R. Ficovi. Z hľadiska cielenej komunikačnej stratégie je zvláštne, že v tomto čase namiesto tvrdej a otvorenej oponentúry zákona roka, štátneho rozpočtu, opozícia strieľa do tém – osobných invektív, ktoré sú z hľadiska bežného občana ťažko uchopiteľné a zo strany Mikuláša Dzurindu z viacerých dôvodov farizejské. Mediálna bublina z dielne SDKÚ-DS, ktorá sa týka kúpy pozemkov v známej bratislavskej vinohradníckej lokalite zo strany R. Fica by spľasla ešte rýchlejšie, ako sa nafúkla, ak... Ak by mal líder SMER-u pri sebe trochu bystrejších komunikačných poradcov. Čo je totiž zvláštne na tom, keď si ktokoľvek z nás kúpi súkromný pozemok za vopred jasne dohodnutých obchodných podmienok? Čo je napríklad odsúdeniahodné na tom, že cena pozemkov sa za roky niekoľkonásobne zvýši hlavne preto, že niekto iný – pravicovými politikmi ovládaná bratislavská samospráva, zmení funkciu pre ich budúce využitie? Čo je také amorálne na tom, že človek rozumne investuje poctivo zarobené peniaze prioritne do aktivít, ktoré mu môžu neskôr priniesť zisk a finančný osoh? Nič... Na celom nedávnom opozično-koaličnom politickom zápase je zvláštna len jedna vec. Premiér R. Fico až nepochopiteľne ľahkým spôsobom sadol na lep dobre rozohranej opozičnej mocenskej rošády. Skúsený mediálny hráč, akým sociálno-demokratický líder bezpochyby je, sa nemôže začať „vyviňovať“ v témach, ktoré vôbec nie sú určené pre osobné vyviňovanie sa. Nehovoriac o časovaní a obsahovom ladení rozhodujúcich mediálnych posolstiev. Ostatné komunikačné zakopnutie úradujúceho premiéra tak neúmerne zvýraznilo význam skoro bezcennej informácie a okrem toho dalo expremiérovi úplne zbytočne aspoň dočasne nálepku nebezpečného politického súpera. Šéf SMER-u mohol pritom bezvýznamnú Dzurindovu bublinu spľasnúť mihnutím oka. Stačilo, aby ostal sám sebou. Verejnosti mal povedať pravdu o svojich pozemkoch bez zbytočného osobného doťahovania s bývalým premiérom. Veď na kúpe pozemkov o rozlohe 800 „štvorákov“ bez vedľajšieho „kšeftárského“ záujmu nebolo nič zvláštne, odsúdeniahodné, či amorálne. Autor je politický analytik