SuperStar škodí zdraviu

Okolo SuperStar vládne stále veľký ošiaľ, hoci treba priznať, že už to dávno nie je to, čo kedysi. Tretia séria speváckej súťaže ťahá oproti prvej každú nedeľu k televíznym obrazovkám len asi polovicu ľudí. Napriek tomu ich je však stále približne jeden milión. O tom, že záujem pretrváva, svedčí aj pohľad do hľadiska: nadšenectvo, ba občas priam fanatizmus sa u najvernejších fanúšikov nemení. Viaceré zmeny sú však nesporné a vari najviditeľnejšou je zjavný posun veku účinkujúcich aj divákov. Jedinými dospelými v hľadisku sú rodičia detí, ktoré nadšením jačia pod pódiom a možno ešte príbuzní účinkujúcich. Počas vysielania svieti na obrazovke logo, ktoré oznamuje, že SuperStar je program pre deti od 12 rokov. Pravidelný záber kamier do hľadiska však prezrádza, že samotná TV Markíza berie toto obmedzenie rovnako vážne ako obchodníci zákaz predaja alkoholu a cigariet deťom. Ako v nedeľu ukázala TV JOJ, jedno i druhé si bez problémov kúpia dokonca aj malé deti. Zo SuperStar sa tak stáva vyslovene detský program. Účinkujúci sú začínajúci stredoškoláci, diváci majú ešte o niekoľko rokov menej. Príznačné bolo, ako sa v zákulisí i v okolí hľadiska televízneho programu Hodina deťom celkom malé dievčatká vrhali na Adelu Banášovú, aby od nej získali autogram. Ani náhodou to nevyzerá na neplánovaný efekt. Dnešná SuperStar už nedokáže v takej veľkej miere osloviť tých istých ľudí, ktorých oslovovala tá prvá, takže sa musí orientovať na nových divákov. A tých nájde predovšetkým medzi tými, ktorí prvú sériu registrovali iba okrajovo, alebo vôbec nie. Vzhľadom na masívnu reklamu to mohli byť iba tí, ktorí vtedy ešte časopisy nečítali (nanajvýš kreslené) a aj bez donútenia zaspávali ešte pred začiatkom večerných programov. Orientácia na deti – skôr malé deti – bola celkom logická oveľa skôr, než TV Markíza začala SuperStar vysielať. O to nezodpovednejší bol presun programu na nedeľný, namiesto pôvodného piatkového večera. A navyše rozdelenie programu tak, aby jeho druhá časť musela byť odvysielaná v pondelok večer. Nedeľný priamy prenos sa bežne končí približne o pol dvanástej v noci, pondelkový o niečo skôr. V oboch prípadoch však ide o čas, v ktorom by deti vo veku okolo 10 rokov mali byť dávno v posteli. Navyše v pondelok či v utorok ráno nemôžu ani dlhšie spať, aby dohnali okamžitý spánkový deficit. Pochopiteľne, Markíza nie je verejnoprávna televízia, nenesie ani zodpovednosť za zdravie svojich divákov. Ale to neznamená to, že ak prejavuje „slušnú“ dávku cynizmu, mali by sme byť ticho. Autorka sa venuje mediálnym analýzam