Spätná väzba
Ad: Za všetkým hľadaj Fica (Jakub Topol), Slovo 49/2007 Slovenská politická scéna v podstate nemá opozíciu. R. Fico vlastne môže byť bytostne vďačný M. Dzurindovi, ktorý si neuvedomuje, že jeho éra sa skončila. Ako politik je príliš spojený s Bushovou imperiálnou érou, neoliberálnym globálnym okradnutím občanov Slovenska. Mediálne umelo nafukovanú osobnostnú bublinu „vodcu opozície“ nezakryje ani podpora Pála Czákyho či kresťansky sa tváriacich členov KDH. Slovensko si zaslúži opozíciu (bez ktorej by vývojovo strácalo), ale nepotrebuje opozíciu ideologizovanú (nijaké modré či červené, zelené či pokrižované...) Malo by ísť o vecnú alternatívu k predkladanej vládnej predstave. Slovensko nie je také chudobné na politicky nadaných ľudí, aby bolo odkázané na opozičnú suitu pod vedením „vodcu opozície“, pána Dzurindu. Aj keď – na gašparkov v politike si už asi Slováci zvykli... P. Jánošík Ad: S pánom Bohom ide od nás (Jakub Topol), Slovo 48/2007 Československá republika bola tučné sústo pre mnohých vo svete. Napriek rečiam o čiernej diere sme boli bohatá a prosperujúca spoločnosť (preboha, veď nás porovnajte s inými vo vtedajšom socialistickom ekonomickom tábore!!!) a okrem agrárnejšieho Maďarska a priemyselnejšej NDR tu nijaký iný štát nebol tak blízko k ekonomickej štruktúre vyspelého Západu. A preto bolo treba privatizovať – teda rozkradnúť´spoločný majetok. Nehovorme si, že za tých 40 rokov od 1948 do 1988 sa tu toho nevyprodukovalo dosť pre všetkých. Ale niektorí si uvedomili, že to bude big biznis, vyhlásiť to tu za korisť a odobrať to komunistom – teda nám všetkým. Vravíte, že Klausa a Mečiara by nahradili iní? Áno, asi je to tak. Ale boli tu celé disidentské skupiny, ktorí by boli nadviazali na to, aby sa majetkom takto nemrhalo a pokračovali by asi cestou sociálnej demokracie, aká je na Západe: Dienstbier, Komárek, nakoniec i Dubček. Boli odstránení zo scény. Kým? Pýtajte sa... Kanto Mne to všetko, čo sa od posledných volieb deje, a v médiách nafukuje do sloních rozmerov, pripadá ako veľmi rafinované intrigy Dzurindu. Ešte si dobre pamätám, ako v EU a medzi európskymi socialistami po voľbách intrigoval proti SNS, dúfajúc, že R. Fico v obavách zo sankcií vezme do vlády jeho stranu namiesto SNS a že tak spolu s HZDS bude robiť to, čo chce on (M. Dzurinda). Keďže mu to nevyšlo, tak intriguje cez HZDS a využíva pritom rafinovane útoky na Mečiarovu ješitnosť. A Dzurinda má Mečiara veľmi dobre prečítaného ešte z čias, keď jeho i jeho stranu korumpoval po odchode ANO z koalície. Je správne, že sa situácia okolo pozemkového fondu prešetrí, ale rozhodne by sa malo prešetriť aj to, čo sa tam dialo za vlády M. Dzurindu, a malo by sa povedať aj verejnosti. Podobné záležitosti sa tam totiž určite diali aj za M. Dzurindu. Myslím si, že čohosi takého si užijeme ešte dosť, pretože Dzurindova túžba po moci je nekonečná. Po ôsmich rokoch vlády ho fakt, že už nie je premiérom, musí privádzať do poriadneho zúfalstva a zúrivosti zároveň, keď dokáže zo seba dostať komentáre, ktorými sa prezentuje v TV. A médiá sú veľmi neférové, ak kauzy, ktoré ma na svedomí vláda M. Dzurindu nespomínajú alebo z nich robia sardinky, a z prešľapov vlády Fica, vyrábajú veľryby. Elena Autor podľa mňa presne vystihol Mečiarovu prehratú bitku. Nie som si však istý, či chápe aj jeho taktiku. Mečiar sa musí držať v povedomí občanov, aby bojoval proti spoločenskej predstave, ktorá z neho robí dohnívajúcu politickú mŕtvolu. Preto je Mečiar odsúdený na pokraji preferencií účasti v NR SR hrať vabank. Snaží sa udržať v lige parlamentných strán. Tým, že občas bojuje proti Ficovi si udržuje atraktívnosť u opozície. Politika nie je pre plachých a zbabelých. Nie sú nimi ani Mečiar, ani Fico. Zolo
