Pošlite ďalej

Včera sme dostali prvé tohtoročné blahoželanie do nového roka. Prišlo z Popradu od čitateľa Jozefa Škrabáka a malo formu poďakovania – za slová, ktoré, ako píše, mu každý týždeň v Slove posielame a ktoré on po prečítaní posúva ďalším čitateľom.
Počet zobrazení: 1371

Včera sme dostali prvé tohtoročné blahoželanie do nového roka. Prišlo z Popradu od čitateľa Jozefa Škrabáka a malo formu poďakovania – za slová, ktoré, ako píše, mu každý týždeň v Slove posielame a ktoré on po prečítaní posúva ďalším čitateľom. Za to zase ďakujeme my jemu. A pretože slová, ktoré pripojil k svojmu poďakovaniu stoja za prečítanie nielen jednými-dvoma očami, posielame aj my tie jeho ďalej. Vám. Pár slov k Slovu a slovám SLOVO, slová... Slovania... Slovensko Slovo dalo slovo a vznikli vety, súvetia. Slová dávajú život, alebo privodia smrť; záleží na tom, aké myšlienky ošatia. Slová... slová... slová... Celkový počet slov daný ľudstvu možno súhlasí s celkovým počtom listov vyrastených na stromoch. A jedno vyrieknuté či napísané slovo sa možno rovná jednému odpadnutému listu. Ktovie... Slovo za slovom padá z úst, za ním musí prísť ďalšie slovo, ako za listom spadnutým na jeseň vyraší na jar nový list... Niektoré slová svietia ako hviezdy Orionu, niektoré sa v krčia v blate na okraji cesty. Všetky však smerujú od niekoho k niekomu, stretávajú iné a aj nové slová, tvoria spolu súvetia. A sú naozaj ako hviezdy a súhvezdia roztrúsené svetom či po nebi; sú ako ľudstvo. A my ľudia šliapeme jeden druhému po slovách ako po farebnom lístí na jeseň. Aj slovami. Niektoré sú ťažké ako vojenské baganče, tie ľahké ako motýle rozveje vietor ako nežnú pieseň, ako ťahavé piesne z kvetnatých trávnic, ľahké ako babie leto v jase dozretých slnečníc. Niektoré slová znejú ako štekot z vojenských táborov, väzníc, strelníc; oceľové slová dunia ako delo. Slovo doznelo, lístie zhnilo. Slová sa však stále tlačia, pýtajú sa na svet ako kuriatka z vajíčok, chcú živo, veselo štebotať ako deti – v reči, v poézii, románe, iné chcú mlčať ako ryby, hluchonemí ľudia či ľudia bez ducha ... zotročení časom. Klasik Israel ben Eliezer (Bešt) nám odkázal: Každý človek dostal pri narodení istý, avšak pevne stanovený počet slov, akúsi potrebnú slovnú zásobu na celý život. Keď ju človek minie, tak zomiera. Čiže každé slovo, ktoré človek vyriekne, pomaly či rýchlo, ho privádza k smrti. Nuž pamätajme na to vždy, keď chceme vysloviť dajaké slovo a opýtajme sa sami seba, či stojí za to preň zomrieť.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984