Reklama
Reklama

Smer si vychutnáva svoj úspech

Víkendové snemovanie Smeru by vlastne ani nestálo za reč, keby nešlo o najsilnejšiu vládnu stranu. Takú silnú, akú sme na Slovensku (možno s výnimkou niekoľkých mesiacov v rokoch 1992 – 1993) ešte nemali.
Počet zobrazení: 811
5007 03 Robert Fico na sneme Smeru Foto Sita-m.jpg

Víkendové snemovanie Smeru by vlastne ani nestálo za reč, keby nešlo o najsilnejšiu vládnu stranu. Takú silnú, akú sme na Slovensku (možno s výnimkou niekoľkých mesiacov v rokoch 1992 – 1993) ešte nemali. Vždy sa treba mať na pozore, o čom taká silná strana rokuje. Ale ak jej vládnutie vyzerá tak ako terajšie vládnutie Smeru, je to zároveň vždy nudné. Dôvod na snem mali sociálni demokrati prozaický – oslavovali výročie svojej strany. Jej vedenie to celkom pragmaticky využilo na zhrnutie doterajších výsledkov vládnutia. Ubehol iba rok, ale v Smere panuje nadmieru veľká spokojnosť. Niet sa čo čudovať. Odkaz mečiarovcom Nemá zmysel opakovať všetky úspechy, ktoré v siahodlhom prejave vyratúval Robert Fico. Všetci ich poznáme, lebo v jednom nemôžu ani jeho kritici s premiérom nesúhlasiť: to, čo sa Smeru za vyše roka podarilo, máme stále na očiach. Fico mal od začiatku úplne jasno v tom, komu chce jeho strana „slúžiť“, kto je „cieľovou skupinou“ jej politiky. A keďže sa zameriava na široké vrstvy radového obyvateľstva, nemožno to, čo pre nich doteraz urobil, nespozorovať. Za zmienku stojí niekoľko Ficových viet o tom, ako by mala vyzerať slovenská vláda po roku 2010. V duchu toho, do čoho sa pustil už pred pár týždňami, poslal zo snemu Smeru odkaz členom a sympatizantom inej strany – ĽS-HZDS. Tak ako jeho vyjadrenia okolo kauzy SPF – Jureňa, aj slová „naším cieľom nie je len vyhrať voľby. Verím, že v roku 2010 budú na zostavenie stabilnej vlády stačiť dve strany,“ dokazujú, že R. Fico je odhodlaný dokázať to, čo sa nepodarilo ani najväčším nepriateľom Vladimíra Mečiara – definitívne ukončiť jeho politickú kariéru. Niet pochýb o tom, že tou druhou stranou nemal líder Smeru na mysli Mečiarovo hnutie, hoci celkom isto to nemusí byť ani SNS. Prívrženci ĽS-HZDS by to mali brať vážne už teraz a rozmyslieť si, koho budú voliť, resp. s kým spoja svoju politickú budúcnosť. Príbeh „spolupráce“ Smeru s HZDS je veľmi poučný pre každého, kto chce aspoň trochu porozumieť (slovenskej) politike. Slová politikov majú reálnu váhu iba výnimočne. Mikuláš Dzurinda či Béla Bugár roky nenašli nič dobré na Vladimírovi Mečiarovi, útočili naňho dokonca aj v čase, keď viacerí jeho poslanci celkom otvorene podporovali ich vlastnú pravicovú vládu. Naopak, keď si po rokovaniach o zostavení vlády podali ruku Robert Fico a Vladimír Mečiar, začali zúrivo útočiť na Smer a obviňovať ho z návratu „mečiarizmu“, hoci oni sami ponúkali HZDS vytvorenie vládnej koalície. Dnes je jasné, že tí, ktorí kričali, nedokázali Mečiara zlikvidovať, ale muž, ktorý Mečiara navonok objal, si s tým poradil úspešne. Premiér: jedenkrát a dosť Robert Fico ani teraz neprepásol šancu, a aspoň v zákulisí oživil špekulácie o svojom nástupcovi. Na slovenského politika má naozaj zvláštne predstavy o svojej budúcnosti. Hoci je na vrchole moci, popularity a úspechu, opäť naznačil, že na premiérskej stoličke nemusí zostať ani v prípade ďalšieho volebného víťazstva Smeru. Ak by to niekto chcel „zmietnuť“ škodoradostnou poznámkou o jeho chuti po prezidentskom kresle, strelil by vedľa. Niežeby sa Fico raz prezidentom stať nemohol, ale také jednoduché to nebude, lebo v roku 2010 budeme práve po prezidentských voľbách, takže „preskočenie“ z úradu vlády do prezidentského paláca neprichádza do úvahy. Nebýva zvykom, aby u nás taký úspešný politik naznačoval, že jedno volebné obdobie mu stačí, a slovenskí politici z vrcholných funkcií (čo i len straníckych) dobrovoľne neodchádzajú. R. Fico však v každom významnom prejave na straníckej pôde upozorňuje, že aj v tomto chce byť iný ako jeho predchodcovia, takže to nebude náhoda. Nijaké vonkajšie okolnosti ho totiž k tomu nenútia. Nikto si to nevšíma, ale – ak úlohu nehrajú okolnosti vonkajšie, potom ho k tomu nútia jeho „vnútorné okolnosti“. A o to je to zaujímavejšie. Zatiaľ o nich nevieme nič, ale v jednom si môžeme byť istí: Robert Fico nie je politik, ktorý by, ak práve na niečo bezprostredne nereaguje, hovoril nepremyslene, len tak, do vetra. Je teda naozaj pravdepodobné, že líder Smeru celkom vážne uvažuje, že si po najbližších voľbách minimálne dočasne od politiky oddýchne a bude zaujímavé sledovať, kto sa stane jeho nástupcom a čo to so sociálnymi demokratmi spraví. Robert Fico sa pokojne môže stať prezidentom a nemusí sa ponáhľať. Už teraz niet pochýb, že aj keby po roku 2010 nebol premiérom, stačí, že nejako v politike bude pôsobiť a určite si udrží svoj súčasný potenciál. A možno ešte ľahšie, ako keby sa stal prezidentom. Napokon o tom, že v najbližších voľbách na post hlavy štátu kandidovať nechce, svedčí aj fakt, že „predčasne“ podporil súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý, naopak, už svoj úmysel znova kandidovať zverejnil. V pláne je ďalšie víťazstvo Nadchádzajúce prezidentské voľby sa tak budú odohrávať podľa iného scenára než predošlé. Smer už nebude váhať a nepridá sa na stranu jedného z kandidátov na poslednú chvíľu. Oficiálne stranícke stanovisko ešte nezaznelo, ale v politických rozhodnutiach hrá šéf strany absolútny prím. Ak je on „presvedčený, že meno Gašparovič bude najviac rezonovať v okresných a regionálnych štruktúrach“, tak určite bude. A zo slov „úzke videnie sa nie vždy opláca“ je tiež jasné, že Smer alternatívu hľadať nebude. Veď by to bolo aj zbytočné vybíjanie, keďže I. Gašparovič je pre Smer dobrý prezident, čo už neraz dokázal. Navyše je zrejmé, že dnes nie je (okrem R. Fica) na Slovensku nikto, kto by mu mohol byť reálnym súperom. Ficove úvahy o povolebnom vývoji jasne hovoria, že Smer plánuje víťazstvo aj v roku 2010. A to, čo robí ako premiér i ako šéf najsilnejšej vládnej strany od minuloročného leta, zasa svedčí o tom, že vie, ako na to. Slávnostný snem strany ukázal, že je silnejšia, ako ktorákoľvek iná po ôsmich rokoch svojej existencie. A hoci sa to niekomu môže zdať ako „nedemokratické“, mimoriadne silná je aj vnútorne. Práve preto treba brať každé Ficove slovo veľmi vážne. Nemusí síce vždy znamenať to, čomu rozumieme na prvé počutie, ale celkom určite znamená niečo dôležité. V Smere panuje dobrá nálada. Jeho kritikom sa to nemusí páčiť, ale mali by počítať s tým, že tak skoro sa to nezmení. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama