Sexualita ako politikum

Sexualita je oblasť, ktorá má nielen biologické, psychické, sociálne a kultúrne dimenzie, ale výrazne presahuje aj do politiky. Je priamo naviazaná na hodnotový systém, takže dominantné ideologické systémy (politické strany, cirkvi) majú (niekedy explicitne, inokedy implicitne) k rôznym aspektom sexuality vyhranené postoje.
Počet zobrazení: 1847
15_3CB-m.jpg

Sexualita je oblasť, ktorá má nielen biologické, psychické, sociálne a kultúrne dimenzie, ale výrazne presahuje aj do politiky. Je priamo naviazaná na hodnotový systém, takže dominantné ideologické systémy (politické strany, cirkvi) majú (niekedy explicitne, inokedy implicitne) k rôznym aspektom sexuality vyhranené postoje. Neprekvapuje preto, že všetky konkrétne problémy spoločnosti, ktoré majú nejaký sexuálny rozmer, sa stávajú predmetom politických diskusií, resp. politického vyjednávania. Takéto vyjednávanie pritom často nemusí byť transparentné. Ide najmä o problematiku sexuálnej výchovy, plánovaného rodičovstva, sexuálneho a reprodukčného zdravia a sexuálnych a reprodukčných práv, registrovaného partnerstva, ale aj celú oblasť rodovej problematiky, ktorá je bez politického kontextu nepredstaviteľná. Muž ponížený túžbou po žene Prepojenie medzi problematikou sexuality a politikou možno ilustrovať mnohými konkrétnymi príkladmi. V kresťanskej kultúre sa pôžitok zo sexuality donedávna toleroval iba mužom. Od ženy sa očakávalo, že útrpne prekoná odpor, ktorý v nej musí vyvolávať mužov zvierací sexuálny pud a v záujme reprodukcie a v záujme udržania rodiny zvládne obťažujúci telesný úkon pohlavného spojenia. Tento kultúrny stereotyp vzdoroval všetkým tlakom modernej doby, aj keď ho od konca 19. storočia nahlodávali rôzne medicínske vhľady do sexuality a nadväzne na to Freudova práca o rozhodujúcom význame sexuálneho pudu v živote človeka. Zásadne a definitívne ho prelomila až sexuálna revolúcia v 60. rokoch a už spomínané široké presadenie hormonálnej antikoncepcie. Tá sa stala nielen symbolom oslobodenia žien od mužskej vôle či nevôle „dávať si pozor“, ale aj oslobodenia sexuality od reprodukcie. Súčasťou politického reflektovania sexuality je aj diskusia o vzťahu medzi „biologickým“ pohlavím a „sociálne konštruovaným“ rodom. Na jednej strane je radikálny interpretačný variant, v ktorom sa pohlavie pokladá za „efekt diskurzu“ (Nagl-Docekal) a na druhej strane stanovisko, ktoré obhajuje naprílad Terrell Carver bojujúc proti sprofanovaniu rodového prístupu rodovou kategorizáciou „čohokoľvek“. Žiada, aby biológii bolo priznané to, čo je biologické, a píše: „Moja pracovná definícia rodu ako spôsobu, akým sa sex a sexualita stávajú politickými, nemá za cieľ vymedzovať to, čím rod je, ale je skôr zamýšľaná ako upozornenie na to, ako sa vlastne pojem rodu používa. Ak sa rod používa na označenie mužskosti a ženskosti, je to len pokus o vymazanie alebo umlčanie komplexnosti sexuality do podoby nejakej esencialistickej alebo redukcionistickej predstavy toho, čo treba považovať za správne, kultúrne uznané, prirodzené, žiaduce alebo za čokoľvek iné. Sem patrí aj argumentácia britskej psychologičky Wendy Hollwayovej, ktorá pripúšťa, že túžba muža po ženskom tele ženu neponižuje – práve naopak. Argumentuje tým, že muži o svojej túžbe často hovoria ako o pocite poníženosti voči žene. Ako však zdôrazňuje, podmienkou na takéto uspokojenie ženy z toho, že je „objektom túžby“, je pocit rovnosti vo vzťahu s mužom. Boj za sexuálne oslobodenie Iný rozmer politického kontextu pohlavia, respektíve rodu otvára napríklad Alan Finlayson. Objavuje pozoruhodné paralely medzi rodovým vnímaním veľkých sociálnych celkov a rodovými stereotypmi správania. V Írsku sa národ tradične považuje za „ženský“ a štát za „mužský“. V írskej politike preto možno pozorovať zaujímavé rozdiely: ženy sú vnímané tak, že „sú“ národom a muži tento národ „vlastnia“, resp. musia sa oň starať, obraňovať ho. Aké dôsledky to má na intimitu a sexuálne správanie tradičných írskych manželských partnerov? Novodobý historický príklad politického zasahovania do sexuality par excellence pochádza z Veľkej Británie, kde v duchu vtedajšieho trendu zakladania úzko zameraných záujmových skupín vznikla v roku 1897 Liga za legitímnosť (Legitimation League). Usilovala sa o zmenu legislatívy o „bastardoch“ – nelegitímnych deťoch nezosobášených matiek – a o legislatívnu reformu v oblasti manželstva a rozvodu. Založila časopis Dospelý (Adult) ako mesačník pre „rozvoj slobody v sexuálnych vzťahoch“, ktorý ponúkal priestor na diskusiu o inde ignorovaných sexuálnych otázkach slovami: „Uznávame výsostné právo jednotlivca na sebarealizáciu vo všetkých neinvazívnych smeroch.“ Časopis obhajoval absolútnu slobodu dvoch plnoletých jednotlivcov vstupovať a na základe vlastnej vôle uskutočňovať akékoľvek vzájomné vzťahy, v ktorých nie sú dotknuté záujmy nijakej tretej osoby. V roku 1898 sekretára Ligy uväznili a súdili za distribuovanie knihy amerického priekopníka sexuológie Havelocka Ellisa Sexuálne inverzie (Sexual Inversion). Polícia sa totiž obávala, že by mohli poslúžiť ako politické kladivo a v duchu anarchizmu rozdrviť spoločnosť. Thatcherová: zákaz „teplošov“ Na britskom príklade možno ilustrovať aj súčasný vývoj. J. A. Smithová dokumentuje a analyzuje vývoj politických postojov k problematike homosexuality vo Veľkej Británii po zavedení tzv. „článku 28“ zo zákona o miestnych samosprávach z roku 1977. Ten určil miestnym samosprávam zodpovednosť za to, aby sa úmyselne nepodporovala homosexualita a aby sa v školách nevychovávalo v zmysle podpory homosexuality a jej akceptovania ako alternatívneho rodinného vzťahu. Tým sa pravicová vláda M. Thatcherovej problému homosexuality zdanlivo zbavila. V skutočnosti však dosiahla „zhomosexualizovanie“ ľavice, ktorá mala práve na úrovni samospráv silné slovo. Oficiálna, vnútorne konfliktná politika „dobrého homosexuála a zlého queera (teploša)“ tým bola posvätená v zhode s americkou vojenskou paradigmou „nepýtaj sa, nehovor a nerob“. „Dobré“ boli aj všetky lesbičky, pretože „nie sú excesívne promiskuitné a preto nešíria AIDS“, na rozdiel od „sebapresadzujúcich teplošov“. Takáto politika – spočiatku veľmi úspešná – však nemohla vydržať nadlho a v konečnom dôsledku sa sama pochovala. V skutočnosti vyústilo presýtenie takýmto rozporným stanoviskom do akceptácie homosexuality v spoločenskej aj politickej klíme. Populárny americký sexuológ Marty Klein (www.sexualintelligence.com) sa zase na druhom brehu Atlantiku zúfalo pýta „prečo vláda USA a náboženská pravica cenzuruje televízne programy, internet a verejné knižnice, dáva peniaze daňových poplatníkov priamo cirkevným inštitúciám, legislatívne zakotvuje „dobré morálne hodnoty“, likviduje striptízové kluby a kníhkupectvá pre dospelých, obmedzuje prístup k antikoncepcii a deťom vymýva mozgy tvrdiac, že Boh nemá rád predmanželský sex, ktorý ľuďom ničí život“, keď prezident USA George W. Bush zároveň vyhlasuje: „v našej slobodnej spoločnosti majú ľudia právo rozhodnúť sa, ako chcú žiť svoj život“. Progresívne katolícke Španielsko Pokiaľ ide o legislatívu, ktorá stavia na roveň zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia, často sa vynára otázka, ako je možné, že sa táto právna úprava presadila nielen v tradične liberálnych západoeurópskych krajinách (ako napr. Holandsko), ale aj v Španielsku, krajine so silnou katolíckou tradíciou aj súčasnosťou. Okrem skutočnosti, že v čase prijatia legislatívy bola pri moci ľavica, sa možná odpoveď nachádza vo viacerých argumentoch. Stáročná tradícia moci katolíckej cirkvi vytvorila aj tradíciu opozície a rozvinutú diskusiu, ktorá umožnila presadiť rôznorodé prístupy. Okrem toho rozhodnutie „nespadlo z neba“, predchádzalo mu postupné a cielené presadzovanie otvoreného postoja k homosexualite. Napríklad španielske ministerstvo kultúry vybralo na oficiálne reprezentovanie Španielska na všetkých medzinárodných festivaloch v roku 1987 film Pedra Almodóvara Zákon túžby, vykresľujúci drámu homosexuálneho trojuholníka. Okrem toho je Španielsko krajinou, ktorá čelí omnoho závažnejším celospoločenským problémom (hrozbe terorizmu a masívnej imigrácii), takže otázka registrovaného partnerstva sa riešila ako „podružná“, ktorej nemožno venovať všetku politickú energiu. Intimita – vec verejná Ako však píše A. M. Smithová, v USA sa debaty o sexualite stali základnými oblasťami, v ktorých si americký politik môže vyprofilovať svoj skutočne konzervatívny alebo progresívny mandát. V mnohých kauzách sa sexualita stala priamo politickým tovarom. Na Slovensku chýba produktívna spoločenská a politická diskusia o sexualite, ktorá by bola niečím viac ako iba politicky účelovou škriepkou. Aj keď sa sexualita občas stáva horúcou témou, vždy sa to deje v závislosti od toho, ktorý subjekt vytiahne nejaký spoločenský problém so sexuálnym obsahom. Naliehavosť potreby naštartovať kvalitnú spoločenskú diskusiu o sexualite, resp. spoločenských otázkach a problémoch, v ktorých je obsiahnutá, diskusie, ktorá by bola vzdialená v súčasnosti dominujúcej bulvárnej a komerčnej propagande, je daná aj ďalšou kultúrno-antropologickou výzvou, ktorej čelíme ako súčasť „západnej“ globalizujúcej sa kultúry. Touto výzvou je transformácia intimity, ktorá „opúšťa“ sféru súkromia a nárokuje si vstup do sféry verejnej. Táto transformácia intimity sa však zďaleka netýka iba sexuality, ale aj otázok telesnosti, zdravia, roznych druhov postihnutia, chronických ochorení, ako aj sociálnych vzťahov, rodiny, rodu, etnicity, identity či spirituality. Autor pracuje v Kabinete výskumu sociálnej a biologickej komunikácie Slovenskej akadémie vied Text pôvodne odznel na seminári iniciatívy Inakosť

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984