Prečo nebol hladomor na Ukrajine genocídou

Skupina poslancov za KDH prišla do parlamentu s návrhom, aby NR SR uznala hladomor v rokoch 1932 – 1933 na Ukrajine za genocídu. Slovensko sa malo pripojiť k tým štátom, ktoré to už urobili. Parlament tak opäť politizoval históriu.
Počet zobrazení: 2299
4CB,-m.jpg

Skupina poslancov za KDH prišla do parlamentu s návrhom, aby NR SR uznala hladomor v rokoch 1932 – 1933 na Ukrajine za genocídu. Slovensko sa malo pripojiť k tým štátom, ktoré to už urobili. Parlament tak opäť politizoval históriu. Hladomor na Ukrajine za genocídu považujú USA, Kanada, pobaltské republiky bývalého Sovietskeho zväzu, Taliansko, Belgicko, Španielsko, Poľsko a Maďarsko. Takýto návrh predložili niektorí pravicoví poslanci aj v Európskom parlamente. Podľa internetového portálu euractiv.sk je pravdepodobnosť prijatia tejto deklarácie otázna. Podľa podľa jedného z predkladateľov Vladimíra Palka konali naši poslanci na základe výzvy ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka. Historické dohady a historické fakty Pohľad historikov na hodnotenie hladomoru na Ukrajine nie je jednoznačný. Skúsenosti ukazujú, že pokusy prehodnocovať historické udalosti ľudí rozdeľujú. Mnohé detaily, fakty, javy sa časom nenávratne stratia alebo ich nahradia iné. Je historická pravda, že hladomor na Ukrajine bol. Pravda je aj to, že krajinu postihol v období despotickej vlády Stalina. Súhlasím s tvrdením, že stalinizmus bol totalitný a despotický režim, ktorý brutálne postihol mnohé národy ZSSR. Je pravda, že od začiatku roka 1928 sa zvyšoval tlak na kulakov, aby sa pripojili ku kolektivizácii, ktorú sprevádzalo zastrašovanie, represálie, donucovanie. Je viac ako isté (tak, ako o tom píše Dmitrij Volkogonov, ktorý sa dlhé roky zaoberal obdobím stalinizmu i osobou Stalina a zhromaždil veľké množstvo faktografického materiálu), že práve v tomto období začali vznikať problémy s obilím a problémy so zásobovaním s potravinami. V rokoch 1929 až 1932 zasadil Stalin obyvateľom, ale najmä roľníkom dva údery – likvidáciu kulakov a násilnú kolektivizáciu. Historici a demografi dnes majú obraz hladomoru, ktorý zasiahol ľudí v rokoch 1932 a 1933 zmapovaný dostatočne. Postihol hlavné obilnice Sovietskeho zväzu – Ukrajinu, severný Kaukaz, dolné a stredné Povolžie, značnú časť centrálnej čiernozemnej oblasti, Kazachstan, západnú Sibír a južný Ural. Podľa stabilizovaných údajov zahynulo na Ukrajine 3 až 3,5 milióna ľudí, v Kazachstane a Kirgizsku asi 2 milióny, v Ruskej federácii 2 až 2,5 milióna ľudí. V celom ZSSR teda v dôsledku hladomoru zahynulo 7 až 8 miliónov ľudí. Tieto údaje však nemôžu byť presné, pretože najmä medzi utečencami z oblastí postihnutých hladomorom sa zďaleka neevidovali všetky úmrtia v tomto období. Počet obetí teda môže byť aj vyšší. Hladomor nebol iba na Ukrajine Hladomor postihol mnohé národy spomenutých regiónov. Príčinou bola aj rýchla industrializácia za každú cenu sprevádzaná potlačovaním odporu roľníkov voči kolektivizácii. Štát obilie vyvážal, aby získal cudziu menu na nákup strojov, zariadenia a techniky v zahraničí. Cena za industrializáciu bola bolestná a tragická. Popri obetavej práci robotníkov znamenala industrializácia aj nesčíselné obete roľníkov. Navyše bol hladomor v ZSSR na začiatku 30. rokov minulého storočia bol aj následkom viacročného sucha. Obeťami hladomoru sa okrem Ukrajincov stali milióny Rusov, Kazachov, Tatárov, Baškircov a príslušníkov ďalších národností, ktoré obývali regióny stredného a dolného Povolžia, severného Kaukazu, stredného Černozemia, južného Uralu, západnej Sibíri a Kazachstanu. Sucho v tomto období vyvolalo mimoriadny hladomor aj na západnej Ukrajine, ktorá v tom čase patrila k Poľsku a nebola súčasťou Sovietskeho zväzu. Na 58. zasadaní Valného zhromaždenia OSN v roku 2003 väčšina členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov prijala spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrila obetiam hladomoru z 30. rokov hlbokú sústrasť. Ukrajincom, Rusom, Kazachom, všetkým, ktorých sa toto nešťastie dotklo. Aj nedávna 34. generálna konferencia UNESCO v Paríži schválila rezolúciu, v ktorej si popri iných obetiach uctila aj pamiatku miliónov hladomoru na Ukrajine, ale aj v oblastiach Ruska, Kazachstanu a iných republikách bývalého ZSSR. Nech rozhodujú súdy, nie politici Mohli poslanci NR SR toto nešťastie nazvať, uznať či kvalifikovať ako genocídu? Genocída je totiž pojem definovaný v medzinárodnom práve v článku II Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu, genocídy v Paríži v decembri 1948, ktorý platí od roku 1951. „Genocída znamená akýkoľvek z týchto činov spáchaný s úmyslom celkom alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu, akým je: a) spôsobenie smrti príslušníkov skupiny; b) spôsobenie vážneho telesného alebo duševného ublíženia príslušníkom skupiny; c) cieľavedomé privodenie takých životných podmienok skupine, ktorých cieľom je spôsobiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie; d) prijatie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť rodeniu detí v rámci skupiny; e) násilné preloženie detí jednej skupiny do inej skupiny.“ Na genocídu sa vzťahuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968). Za pôvodcu slova sa považuje Raphael Lemkin, právnik poľsko-židovského pôvodu. Pri svojich štúdiách v Ľvove sa zaoberal vyvražďovaním Arménov v Osmanskej ríši v roku 1915 a uvedený pojem vymedzil v roku 1943. O spáchaní zločinu genocídy môže rozhodnúť iba príslušný národný, prípadne nadnárodný súd a povaha trestného činu sa nemôže vzťahovať na udalosti, ktoré sa stali pred definovaním genocídy. Deklarovať hladomor v ZSSR oficiálne ako genocídu teda nie je dôvod. Išlo však o násilie, ktoré viedlo k likvidácii celej sociálnej skupiny roľníctva. Zastrašovanie, represálie, donucovanie – to všetko si odsúdenie zaslúži. Odsúdenie dnes či kedykoľvek v budúcnosti si zaslúžia aj akékoľvek iné činy potláčajúce ľudskú dôstojnosť. Zaslúžia si ho aj násilnosti, ktorých cieľom je nevedomé ubližovanie v individuálnej alebo v kolektívnej podobe. Posudzovanie histórie však už nechajme historikom. My ako poslanci NR SR o tom všetkom môžeme diskutovať. Rozsudky môžu vydávať len súdy. Vyvražďovanie či násilie? V tomto duchu bolo potrebné pristúpiť aj k otázke hladomoru a k jeho príčinám na území bývalého Sovietskeho zväzu, teda aj na území Ukrajiny. Keď sme sa už v našom parlamente venovali historickým udalostiam, ktoré sa stali na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933, bezpochyby sa patrilo vyjadriť úctu pamiatke obetí veľkého hladomoru nielen na Ukrajine, ale aj v Rusku, na Severnom Kaukaze, Kazachstane a iných územiach bývalého Sovietskeho zväzu. Preto som ocenil, že deklarácia pôvodne navrhovaná poslancami KDH bola na základe dohody s predsedom Zahraničného výboru NR SR Borisom Zalom (SMER-SD) zmenená a namiesto hladomoru na Ukrajine sa už v upravenej verzii hovorilo o obetiach hladomoru vo viacerých častiach bývalého ZSSR. Presnejšie bolo aj to, keď sme podľa návrhu B. Zalu pojem „genocída“ nahradili pojmom „vyvražďovanie“. Napriek tomu ani tento pojem podľa môjho názoru nevystihuje udalosti na Ukrajine a v ďalších oblastiach bývalého ZSSR v rokoch 1932 – 1933. Spomínaný termín už z definície kladie jednoznačný dôraz na úmysel v akte zabíjania. Či pri hladomore v tridsiatych rokoch išlo o úmysel vraždiť alebo skôr o nešťastné dôsledky zvrátených krokov despotického režimu, to je otázkou, ktorá je historicky naďalej otvorená. Preto som ku kompromisnému návrhu Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Rudolfa Bauera a Borisa Zalu na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k hladomoru v rokoch 1932 – 1933 v bývalom Sovietskom zväze, osobitne na Ukrajine, navrhol použiť namiesto pojmu „vyvražďovanie“ pojem „násilie“. Dalo sa uvažovať aj nad pojmom „hromadné zabíjanie“ alebo nad inými výrazmi. Som presvedčený, že takéto vymedzenia by lepšie charakterizovali tragické udalosti, ktoré sa v tridsiatych rokoch udiali nielen na Ukrajine, ale v celom Sovietskom zväze. Isté je, že tento hladomor si zaslúžil morálne odsúdenie. Možno si však zaslúžil aj dôslednejšiu pozornosť pri formulácii nášho postoja. Autor je poslanec NR SR za SMER-SD

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984