Poslancom, tým je hej

Ak chcete vedieť, čo dnes trápi ľudí na Slovensku, musíte ho pochodiť, alebo sa to občas môžete dozvedieť z nejakého prieskumu verejnej mienky. Ale ak chcete vedieť, čo našich občanov určite netrápi, stačí zájsť na hradný vŕšok v Bratislave, na miniatúrne námestie Alexandra Dubčeka. Sídli na ňom jediná inštitúcia – Národná rada Slovenskej republiky.
Počet zobrazení: 1660

Ak chcete vedieť, čo dnes trápi ľudí na Slovensku, musíte ho pochodiť, alebo sa to občas môžete dozvedieť z nejakého prieskumu verejnej mienky. Ale ak chcete vedieť, čo našich občanov určite netrápi, stačí zájsť na hradný vŕšok v Bratislave, na miniatúrne námestie Alexandra Dubčeka. Sídli na ňom jediná inštitúcia – Národná rada Slovenskej republiky. Je až neuveriteľné, ako sa naši poslanci dokážu znovu a znovu zaoberať niečím, čo okrem nich nikoho v celom štáte nezaujíma ani za mak. Popri tom je zaujímavé, aký veľký priestor tomu znovu a znovu venujú médiá, ale to by už bola iná téma. Slovenskí poslanci nám akoby zámerne opakovane ukazujú, ako sú odtrhnutí od reálneho života svojich voličov. Namiesto skutočných problémov riešia pseudoproblémy, ktoré navyše sami „vyrábajú“. Špeciálne sa to stáva vtedy, keď by inak nemali čo povedať, keď nedokážu prísť s nejakým rozumným a užitočným návrhom. A keby to robili vládni poslanci, aby tak odpútali pozornosť od problémov, s ktorými si nevedia poradiť, dalo by sa to aspoň pochopiť. Avšak keď takýto postup volí opozícia, je to veľmi smutné. Príkladom týchto slov je deklarácia Národnej rady k hladomoru na Ukrajine začiatkom 30. rokov. S nápadom prišli poslanci za KDH, ktorí tak opäť raz ukázali, ako sú pevne spojení s obyčajnými ľuďmi na Slovensku. Je predsa celkom nepochybné, že bežných kresťanov, najmä starších ľudí na vidieku, už dlhší čas trápil fakt, že o tejto hroznej udalosti sa u nás trestuhodne mlčí. Určite si viete predstaviť tie náruživé debaty o hladomore a jeho dopadoch po nedeľnej omši, alebo rozhorčenie babiek a dedkov sediac na dedinskom priedomí, nad tým, že naši politici sa k tejto nanajvýš aktuálnej udalosti ešte stále jasne nevyslovili. Jednoducho, KDH – ako napokon vždy – reagovalo na nástojčivú verejnú objednávku, na silný tlak slovenskej verejnosti. Veď práve preto má dlhodobo také úžasné volebné preferencie. Aby bolo jasné. Toto je pokus o sarkazmus, nie o vtip. Taký smiech cez slzy. Keď totiž zoberieme do úvahy, koľko nás, daňových poplatníkov, stojí každý jeden poslanec, každé jedno (zbytočné) rokovanie parlamentu, veľmi zábavné to nie je. Samozrejme, nikto nechce, aby sa naši poslanci zaoberali výlučne slovenskými problémami, napokon aj veľa zahraničných sa nás priamo či nepriamo dotýka. Dokonca, aj k medzinárodnému problému, ktorý sa nás priamo nedotýka naši politici majú zaujímať postoje. Lenže to všetko platí o súčasnosti. Pokusy o politické hodnotenie minulosti z dnešného pohľadu sú zbytočné, ba kontraproduktívne. Ideológia v hodnotení histórie nemá čo hľadať. Pôvodný návrh deklarácie o hladomore bol pritom úzko ideologickým pokusom o už toľkokrát opakované odsúdenie komunizmu. Kresťanskí demokrati jednoducho nedokážu nájsť nijakú príťažlivú aktuálnu tému, a tak stále prichádzajú s návratmi do minulosti. Ich problém je v tom, že realita dnešného Slovenska (a to sa, mimochodom, netýka len Slovenska) neposkytuje dostatok argumentov v prospech ich ideológie a politiky, preto opodstatnenie svojej existencie hľadajú v minulosti, v boji proti komunistickej totalite. Lenže, ako dlho sa dá žiť so spomienok, z tradícií a minulých zásluh? Niet pochýb, že hladomor v ZSSR v 30. rokoch bol čímsi ako genocídou, aj keď nie v právnickom poňatí. Ale úplne postačí, ak sa to objaví v učebniciach dejepisu, lebo tam je navyše priestor na objasnenie súvislostí, vysvetlenie, prečo to nebolo len prírodné nešťastie. Minulosťou nech sa zaoberajú školy a vedecké ústavy, od poslancov máme právo žiadať, aby sa venovali prítomnosti. Byť v parlamente, to nie je len brať honosný plat, mať zadarmo dopravu a počítač s tlačiarňou a prechádzať hranice cez diplomatický koridor. Resp. by to nemalo byť len toto.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984