Európsky záujem
Na podpisoch európskych lídrov pod Lisabonskú zmluvu sa ešte ani nestačil usadiť prach a už sa objavili otázky, či „Slovensko nemohlo žiadať v rokovaniach viac“. Veď každý, kto si „postavil hlavu“, získal nejaký ústupok. Taliansku prihodili jedného europoslanca. Poľsko si presadilo, aspoň na desať rokov, lepšiu možnosť blokovať rozhodnutia v rade. Holandsko prepašovalo prísnejšie podmienky na rozširovanie únie. Británia, Írsko a Dánsko majú výnimky na spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútornej bezpečnosti. Nemala si niečo vypýtať aj naša vláda? Nedali sme si zasa raz niečo nanútiť bez toho, aby sme bránili svoje „národné záujmy“? Hoci sú tieto otázky úplne legitímne, odpoveď bude iba ideologicko-rétorickým cvičením, ak si neodpovieme aj na jednu omnoho zásadnejšiu otázku – aká Európska únia je v našom záujme? Lisabonská zmluva rieši viacero problémov a reaguje na viaceré výzvy, nie však na všetky a už vôbec nie na všetky budúce. Európska integrácia nie je proces riadený tajomnou kabalou eurofederalistov či eurobyrokratov, ale najmä (viac či menej vhodnými) reakciami na vývoj vonkajšieho a vnútorného ekonomického a politického prostredia. Je preto vysoko pravdepodobné, že aj v budúcnosti bude rásť tlak napríklad na koordináciu až harmonizáciu ďalších politík, respektíve na posunutie rozhodovania na európsku úroveň. Rovnako ako doteraz, budú existovať v podstate dve možnosti riešenia. Prvou bude ďalšie prerozdelenie kompetencií medzi inštitúciami na národnej a európskej úrovni. Druhou odtrhnutie skupiny krajín, ktoré si zvolia rýchlejšiu integráciu. Slovenská politická reprezentácia sa bude musieť rozhodnúť, k naplneniu ktorého z týchto dvoch scenárov bude chcieť prispieť. Najistejším spôsobom, ako urobiť rozhodnutie racionálne, je rýchlo prekonať neplodné diskusie o „strate národnej suverenity“ a rozhodovať sa skutočne podľa toho, akú EÚ chceme mať. Vo všeobecnosti je pre Slovensko najlepšia únia, ktorá bude silná, efektívna a demokratická. Silná preto, že ako malá krajina nemôžeme ani len snívať o zásadnejšom vplyve na globálne dianie, a ak chceme presadzovať záujmy, najefektívnejšie to dokážeme cez spoločný európsky hlas. Efektívna preto, že ak sme už odkázaní na spoločnú politiku, je v našom prirodzenom záujme, aby nebola mrhaním energiou a peniazmi. A nakoniec, keďže je Slovensko malá krajina, jeho občania nemôžu dúfať, že sa ich záujmy podarí presadzovať v únii riadenej logikou mocenských vplyvov. Preto ju potrebujeme demokratickú.
