Reklama
Reklama

Vinice nad Bratislavou: podvod mesta

V spore okolo malého pozemku premiéra nemá pravdu ani Robert Fico, ani Mikuláš Dzurinda. Tvrdia to bratislavskí ochranári, podľa ktorých má však predsa len k pravde bližšie prominentný majiteľ vinice.
Počet zobrazení: 1218
3CB-m.jpg

V spore okolo malého pozemku premiéra nemá pravdu ani Robert Fico, ani Mikuláš Dzurinda. Tvrdia to bratislavskí ochranári, podľa ktorých má však predsa len k pravde bližšie prominentný majiteľ vinice. Ochranári totiž už dlhý čas upozorňujú, že magistrát v tomto prípade porušil až tri zákonné predpisy. A doteraz to nenapravili. Pripomínať, o čo ide v spore premiéra a jeho predchodcu by bolo nosením dreva do lesa. Spor dostatočne medializovala jedna i druhá strana. Podľa projektovej manažérky Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Ľubice Trubíniovej je však skutočný problém úplne inde. Spočíva v nezákonnosti terajšieho územného plánu hlavného mesta. Mesto porušuje zákony Viaceré bratislavské ochranárske organizácie už roky viedli s magistrátom súboj o podobu nového územného plánu a Slovo o tom niekoľkokrát rozsiahlo písalo. Predmetom sporu bol najmä rozsah zelených plôch, ktoré podľa vedenia mesta mali na mnohých miestach ustúpiť rýchlo sa rozvíjajúcej zástavbe. Mesto, na čele ktorého sú už roky nominanti pravicových strán (momentálne KDH a SDKÚ-DS), však vytrvalo ignorovalo pripomienky oponentov a všemožne sa bránilo serióznemu dialógu najmä s aktívnymi ochranármi. Išlo to tak ďaleko, že títo ľudia nedostávali adekvátny priestor ani len na zasadaniach zatupiteľstva a raz, keď magistrát porušil zákonné práva občanov vo vzťahu k príprave nového územného plánu, musela dokonca zasiahnuť prokuratúra. Výsledkom bol okrem iného vznik iniciatívy Bratislava Otvorene, ktorá nadviazala na niekdajšiu občiansku iniciatívu Bratislava Nahlas. Je smutné, ale zároveň to poukazuje na praktiky pravicového vedenia slovenskej metropoly, že na začiatku 21. storočia tu musela vzniknúť obdoba hnutia, ktoré sa kedysi postavilo proti totalitnému režimu. Na problém viníc na úpätí Malých Karpát nad Bratislavou upozorňovali miestni ochranári životného prostredia bezmála tri roky. Už v roku 2004 požiadala Spoločnosť pre trvalo udržateľný rozvoj (STUŽ/SR) a BROZ magistrát hlavného mesta, aby nemenil tradičné vinice v tzv. Podhorskom páse na úbočí Malých Karpát na stavebné pozemky. Táto požiadavka bola súčasťou ich oficiálnych pripomienok k návrhu nového územného plánu z decembra 2004, keď sa končilo štvormesačné verejné prerokovanie návrhu územného plánu. Obe organizácie dnes tvrdia, že v tomto prípade predstavitelia mesta porušili až tri rôzne zákonné predpisy – nielen zákon o vinárstve a vinohradníctve, ale aj stavebný zákon a nariadenie vlády SR. Magistrát zmenil, čo poslanci schválili Až do prijatia nového územného plánu (ÚP) ochranári poukazovali na to, že jeho návrh je v rozpore s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa – s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. A to zákon nepripúšťa. V záväznej časti krajského ÚP schváleného nariadením vlády z roku 1998 sa medzi záväznými regulatívmi, ktoré treba dodržať, uvádza aj toto: „V záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva vylúčiť urbanistické zásahy do viníc a vinohradov na súvislom území južného svahu Malých Karpát ako územia jedinečného z hľadiska prírodných podmienok a územia rozhodujúceho pre slovenské vinohradníctvo“! Spracovatelia ÚP na magistráte a primátor však túto a mnoho ďalších zásadných pripomienok ochranárov k jeho návrhu ignorovali. V súčasnosti ochranári – aktivisti iniciatívy Bratislava Otvorene – upozorňujú na ďalšiu šokujúcu skutočnosť: mestskí poslanci v novom ÚP z 31. mája 2007 schválili v lokalite Koziarka, Veľký Varan a amfiteáter (mestská časť Nové Mesto) vinice. To by bolo v poriadku, lenže pracovníci magistrátu pod vedením JUDr. Tomáša Korčeka a Ing. Ivana Macka do čistopisu ÚP – teda do dokumentu, ktorý bol zverejnený ako oficiálny – uviedli v tej istej lokalite malopodlažnú zástavbu. Svojvoľne zmenili to, čo schválili poslanci, a navyše tým jednoznačne porušili stavebný zákon. Vyhodenie nezmyselného ustanovenia z novely zákona o sociálnom poistení, za čo si predseda parlamentu Pavol Paška vyslúžil poriadnu kritiku, je proti tomu úplná „malina“! Nenásytná chamtivosť úradníkov a investorov Zástupcovia hlavného mesta Slovenska už roky s ľahkým srdcom umožňujú barbarské ničenie najvzácnejších partií Bratislavy, ktoré po stáročia vytvárali jej nezameniteľnú podobu a tradičného ducha mesta. Či už ide o historické Podhradie, vinohrady pod Karpatmi alebo obe nábrežia Dunaja. Malebné prírodné a urbanistické lokality, ktoré by si iné metropoly strážili ako oko v hlave, padajú u nás za obeť nenásytnej chamtivosti tzv. zodpovedných úradníkov a investorov. Inak si nemožno vysvetliť bezohľadnosť, s akou bez verejnej diskusie v týchto lokalitách plánujú a už aj stavujú stereotypnú „modernú“ architektúru, ľudovo prezývanú „sklené škatule“. Exkluzívne verejné priestory, ktoré majú slúžiť všetkým obyvateľom i návštevníkom mesta, tak nenávratne končia ako súkromné pozemky zastavané bytmi, rodinnými domami či polyfunkčnými budovami. „Tzv. kompetentní, ktorí jednou rukou podpisujú zničenie nášho prírodného, kultúrneho a historického dedičstva, a druhou vypĺňajú prihlášku Bratislavy do súťaže o Európske hlavné mesto kultúry 2013, si za svoju nehanebnosť a pokrytectvo nezaslúžia nič, len odsúdenie celej kultúrnej verejnosti,“ povedala Ľubica Trubíniová. „Veríme, že nebude trvať dlho a k našim dlhoročným protestom proti ničeniu toho najcennejšieho, čo Bratislava má, sa pripoja aj všetci Bratislavčania, ktorým osud ich mesta nie je ľahostajný. Potom sa azda ,radní páni a dámy´ už konečne spamätajú,“ doplnil ju predseda STUŽ/SR prof. Mikuláš Huba. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama