Poďte vyvolávať konflikty
Násilníci a stúpenci ideológií, ktoré sa šíria najmä päsťami, s obľubou využívajú anonymitu, ktorú im poskytuje internet. Prevádzkovatelia portálov im vytvárajú dostatočný priestor na propagáciu seba, svojich aktivít a na získavanie ďalších prívržencov. Tvrdia totiž, že nie je v silách prevádzkovateľov takúto komunikáciu podrobne monitorovať. Pravdou je, že sa o to ani nemusia veľmi usilovať, pretože zákon im v tomto smere žiadne polená pod nohy nekladie. Dôkazov možno nájsť neúrekom. Príklad 15-ročnej neonacistky nie je prvý ani posledný. Pri príprave tejto tematickej strany sme na predmetnom webovom portáli (zámerne neuvádzame jeho názov, aby sme nepodnecovali prípadných fašistov k hľadaniu spojencov) skúsili na čete hľadať podobné typy. Netrvalo ani 5 minút, a hneď sme narazili na výzvu kohosi, kto pod prezývkou bandenzastupcafuhrer propagoval organizované násilie. „Zháňam schopných chalanov do hooligansu a na bitky“, napísal, a odkázal potenciálnych záujemcov na svoju vlastnú stránku. Ani na nej netreba tráviť veľa času, a hneď je jasné, odkiaľ vietor fúka. „Chcem, aby o nás všetci vedeli... Chcem, aby o nás písala tlač a občas aby sme boli v telke za nejaké výtržnosti (ale iba na zápasoch, čo sa budú konať vonku). Čo sa týka bitiek a takých vecí, tak to bude asi až tak neskôr“, píše ktosi, kto chce, aby takto fungoval „fanklub B.C.T.“, čo je skratka futbalového klubu Bratislavskej cvernovej továrne. Podľa profilu terajších členov je jasné, že nábor je potrebný, lebo napríklad „Armel - Jurinko je veľmi lenivý chlapec, ktorý má rád konflikty, ale iba keď je pod vplyvom alkoholu“. Na stretnutí s novými členmi koncom tohto týždňa by sa ich malo zísť „aspoň 15, a to už taká kvalitná bitka môže byť“. Nemožno nad tým len tak mávnuť rukou. Násilie je totiž v tomto prípade celkom jednoznačne prejavom ideológie danej skupiny. Na hlavnej stránke síce upozorňuje, že nejde o extrémistov, ale názov svedčí o opaku: White Fatality 88. Ďalšia skupina neonacistov, ktorá operuje v Bratislave a jej blízkom okolí, hľadá spojencov aj na ďalšom území Slovenska. Jedna z mnohých udičiek na mladých ľudí, ktorým zločiny nacizmu a fašizmu veľa nehovoria, hoci o zločinoch komunizmu určite počuli. Existencia a najmä aktivity podobných skupín svedčia o tom, že o fašizme a nacizme, o ich zločinoch a o tých, ktorí ich spáchali, ale aj o ich nasledovateľoch, sa na Slovensku hovorí málo. Takéto skupiny a ich internetové stránky dokazujú, že máme do činenia s hmatateľným a stále prítomným nebezpečenstvom. Odstrániť ho ale nedokážu len policajné zásahy. Príčiny „obrody“ neonacizmu majú korene v súčasnej slovenskej spoločnosti. A v našej neschopnosti a neochote otvorene sa pozrieť do očí vlastnej histórie.
