Charizma našich politikov

Charizma nemusí automaticky súvisieť s odbornosťou, morálkou, nesúvisí s programom strany, intrigami či kvalitou navrhovaných zákonov. Predsa je však v politickom boji kľúčová. Niežeby ju predseda vlády nemal, ale rásť sa dá vždy. Na prelome rokov sa začal viac usmievať, zablyslo sa mu v očiach, keď v Martine hovoril o Jánošíkovi a pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní prejavoval pred vynikajúcimi osobnosťami Slovenska pokoru. Mohol by v tom pokračovať a viesť politický boj s ľahkosťou a úsmevom. Tak ako Béla Bugár, po ktorého zosadení nový predseda SMK evokuje skôr pochmúrneho nočného motýľa. Namiesto žoviálnosti, uvoľnenosti a zmyslu pre humor charakterizuje Pála Csákyho upätosť, neistota a kŕčovitosť. Na aure mu nepridáva ani spojenectvo s Miklósom Durayom. Ten stelesňuje typ politika, ktorého by mala radšej každá strana ukázať na verejnosti iba v ozaj nevyhnutných prípadoch. Asociáciám spojeným s Pavlom Hrušovským kraľuje nerozhodnosť, humor vlažný, a najmä zriedkavý, a neustále pôsobí, že sa už - už rozplače. Pre voličov KDH je devízou jeho stabilita, rozhodne ňou však nie je obmedzená schopnosť reagovať pružne na nové témy. V tom ho ďaleko prevýši Vladimír Palko, ktorý by však mohol drobné provokácie terajšieho ministra vnútra v diskusných reláciách zvládať s väčšou noblesou. Pričasto v nich ukazuje arogantnú tvár zvestovateľa jedinej pravdy, čo málokedy pôsobí príťažlivo. Lepšie vyčkať, kým zhasnú reflektory. Apropo Kaliňák, ten na sebe usilovne pracuje. Vynikajúca selektívna argumentácia, dôrazné opakovanie slabín názorového oponenta, väčšinou úspešné ignorovanie nepríjemných faktov. Ivanovi Miklošovi tak môže po Ficovi v otvorenej diskusii bez obáv čeliť druhý politik strany SMER. Minister vnútra by to však nemal preháňať so sebavedomím a vyzývavé uškŕňanie do tváre diskutéra takisto nevzbudzuje privysoké sympatie. V porovnaní s Robertom Ficom mu zatiaľ chýba širší tematický záber (ten má predseda vlády pri všetkej kritike skutočne úctyhodný). A vzhľadom na podnikateľské aktivity veru svojho šéfa v popularite tak skoro nepredbehne. Predsa len, sociálnej demokracii väčšmi pristane Ficov profil. Aby národniari nestratili kľúčové témy, budú potrebovať všetky emócie, ktoré dokáže vo svojich voličoch vyvolať Ján Slota. Veľmi šikovne ich preberá SMER. Inokedy účinné rozčuľovanie teraz žilinskému ex-primátorovi nepomáha. Je na SNS, či sa pokúsi verejnosti predstaviť rozumné využívanie eurofondov (ťažké), či zlepší postavenie učiteľov alebo či sa zameria výlučne na konflikt s Csákym. Pár bodov možno pred voľbami naženie aj kritika americkej zahraničnej politiky (ľahké), v čom bude Fico ako premiér členského štátu NATO predsa len opatrnejší. Slota je z hľadiska charizmy, a teda schopnosti pritiahnuť voliča, veľmi zaujímavý a aj úspešný. Z minima ťaží maximum, nikdy nezíska priazeň liberálnych intelektuálov a je mu to jedno. Vulgarizmy aj alkoholové excesy mu viac pomáhajú, ako by ubližovali a možno aj sú premyslenou súčasťou jeho výbavy. Televíznych diskusií sa nebojí, po zahnaní do kúta vyrukuje s urážkou, prípadne opustí štúdio a téma je vybavená. Boduje, lebo na hlbšie analýzy v slovenských médiách prosto nie je čas. Okrem toho je zaručeným magnetom pre divákov, ktorí si zväčša lepšie zgustnú na šťavnatých poznámkach, ako na nudnej podstate navrhovaných zákonov. Nový čas nie je najčítanejším denníkom pre nič za nič. Divácky vďačné sú aj útoky na novinárov, keď ich v priamom prenose obviňuje z pokrytectva a ignorovania niektorých tém. S tým sa stotožňuje nemalá časť voličov, hoci by si možno želali iného nositeľa tejto myšlienky. Charizmatického politika azda najväčšmi potrebuje SDKÚ. Neprirodzený Mikuláš Dzurinda ním nikdy nebol. Mediálni poradcovia ho už dávno mali upozorniť na umelý úsmev, komicky starostlivé vraštenie obočia, opakovanie fráz a prehnanú gestikuláciu. Oveľa lepšie vyznieva odborne pôsobiaci Ivan Mikloš. V porovnaní s predsedom má širšiu slovnú zásobu a v poslednom období sa dokonca usiluje potláčať prirodzenú aroganciu. Rezervované odhaľovanie emócií však podporuje nálepku snoba, a to mu znemožňuje širšiu ľudovú podporu. Jeho nedostatky trochu kompenzuje Iveta Radičová. Keď ju Dzurinda navrhol za kandidátku na prezidentku, priveľmi nejasala a voliči by ju na čele strany uvítali. Aktuálnejšie to možno bude po ešte výraznejšom poklese preferencií. Pôsobí jemne, hovorí o v strane nepopulárnej sociálnej starostlivosti, nie je zbytočne konfliktná ako Dzurinda a v diskusii by si ju netrúfol uraziť vari ani Slota. Pôsobí rozvážne a dôveryhodne. Zatiaľ využíva komfort účasti len v odborných diskusiách, kde sa nestratí. Ako šéfka SDKÚ by však musela hasiť všetko, čo strane škodí, a tak by bol odsúdená na boj s veternými mlynmi. Na rozdiel od Mikuláša Dzurindu, Vladimír Mečiar charizmou kedysi priam kypel. Hoci na skalných pôsobí jeho aura dodnes, žiadne osobné čaro mu nezaručí niekdajšiu popularitu. Charizma by navyše mala svojho nositeľa odlišovať od väčšiny politikov. Záhadné zbohatnutie počas vládnutia ho s väčšinou skôr spája. Autor je spolupracovník Slova