Karimov znovu prezidentom
V stredu 16. januára 2008 zložil zrejme svoju poslednú prezidentskú prísahu víťaz prezidentských volieb v Uzbekistane Islam Karimov. Vo voľbách v predvečer Vianoc – 23. decembra 2007 – získal 88,1 percenta hlasov. Krajine prezidentuje od roku 1991 a podľa toho to tam aj vyzerá. Na rozdiel od inaugurácie v roku 2000, ktorá bola honosnou udalosťou, sa Taškent musel uspokojiť s organizovaním podujatia „len pre svojich“. Pôvodný plán pozvať veľa, veľa prezidentov stroskotal na tom, že účasť prisľúbili len susedia a kolegovia Nursultan Nazarbajev z Kazachstanu a Gurbangula Berdymuchamedov z Turkménska. Náhradný plán pred verejnosťou zdôvodňovali tým, že ide o tretiu inauguráciu „Honosná akcia nie je potrebná....“ Možno tomu domáci uveria, možno nie, ide však skôr o výraz izolácie, do ktorej sa Uzbekistan pod vedením I. Karimova a spol. dostal. Paradoxne. Staronový prezident v budove Olij Mažilisu prisahal (na Korán a Ústavu Uzbekistanu) „verne slúžiť ľudu Uzbekistanu, dodržiavať ústavu, garantovať ľudské práva a slobody občanov a čestne plniť svoje povinnosti...“ Svet si pritom ešte stále pamätá krvavé udalosti v Andižane alebo hodnotenie týchto volieb misiou OBSE/ODHIR, podľa ktorého „sa voľby konali v prísne kontrolovanej politickej atmosfére, nebol priestor pre skutočnú opozíciu a vo všeobecnosti nemohli zodpovedať mnohým záväzkom OBSE vo vzťahu k demokratickým voľbám...“ Prezident I. Karimov má teraz dosť času, aby našiel dôstojného nástupcu. Jeho najbližšie kroky predurčia ako a kam sa bude posúvať krajina, ktorá vzhľadom na svoje energetické pozadie, ľudský potenciál a geopolitické predpoklady môže časom ovplyvniť rozloženie síl v svetovej politike. Rok 2008 neznamená pre krajinu len potvrdenie toho, že mladá generácia v Uzbekistane pozná len jedno meno svojho prezidenta (napokon, pokiaľ ide o mená, tie sa na prezidentskom poste veľmi nemenia ani v USA, a to už je nejaká demokracia...), ale aj to, že od 1. januára 2008 zrušili trest smrti, ktorý zákonodarca nahradil doživotným väzením. Aspoň niečo! Najväčší kritik dodržiavania ľudských práv v Uzbekistane, Európska únia, za tento humanitný krok Taškent pochválila. Možno, že je to predzvesť zlepšenia vzťahov. Nakoniec, Uzbekistan má zaujímavý energetický potenciál. Lenže Freedom House v rámci svojho rebríčka „vôbec najhorších“ v oblasti politických práv a občianskych slobôd za rok 2007 identifikoval okrem iných Severnú Kóreu, Líbyu, Sudán, Mjanmarsko, Somálsko, ale aj Turkménsko a Uzbekistan. Svet očakáva väčšiu otvorenosť. Je však možné naučiť starého psa nové triky? Tým skôr, že v tomto prípade je to stredoázijský politický lišiak? Autor je spolupracovník Slova
